Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Bratislava - Ružinov

Ružinov
Na území mestskej časti Ružinov sa v minulosti nachádzala stredoveká obec Prievoz, ktorá vznikla pri dôležitom brode cez dunajské rameno. V písomných prameňoch sa po prvýkrát spomína v r. 1374. Od zač. 16. stor. patril Prievoz bratislavskému hradnému panstvu a bývalo tu prevažne nemecké obyvateľstvo. V minulosti bola časť územia dnešného Ružinova pravidelne zaplavovaná dunajskými vodami a tak tu prevládali predovšetkým pasienky, menej polia. Po regulácii Dunaja v 2. pol. 19. stor. polia sa začali rozširovať zeleninové záhrady, ktoré zásobovali čoraz početnejšie obyvateľstvo Bratislavy. Na sklonku 19. stor. vznikali v priestore medzi centrom mesta a Prievozom priemyselné objekty najprv v časti, ktorá nesie názov Nivy. V r. 1888 tu bola postavená Klingerova továreň na výrobu konopného a jutového tovaru, továreň na káble, známe Kablo, podnik Gumon a mestská elektráreň. Vybudovanie železničnej trate z Nív cez dunajský most do Petržalky a rozsiahleho Zimného prístavu na Dunaji sklonku 19. stor. boli dôležitými impulzmi pre ďalší priemyselný rozvoj tejto časti Bratislavy. V r. 1895 bol dokončený továrenský komplex na spracovanie ropy Apollo, o niečo neskôr fabrika na výrobu nití. Rozširovali sa aj obytné štvrte a ďalšia infraštruktúra. Medzivojnová Československá republika investovala značné prostriedky do výstavby dunajského prístavu, skladových priestorov a prekládkových terminálov. Súbežne s rozvojom priemyslu vznikli obytné súbory Trnávka, Hubertova kolónia a obytná štvrť pri textilnej továrni Danubius. Pred vypuknutím 2. svet. vojny sa priestor mestskej časti Ružinov začal intenzívne urbanizovať a tento trend pokračuje až do súčasnosti. Na sklonku 50. r. 20. stor. sa rozbehla výstavba rozsiahlych panelových sídlisk Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky. Po ukončení výstavby v tejto časti sa začalo s neuváženou asanáciou časti Prievozu, kde mali vyrásť nové panelové domy. Tento zámer sa však realizoval iba čiastočne a po politických zmenách sa od projektu odstúpilo.

Ešte zač. 50. r. 20. stor. namiesto vo vojne zbombardovanej rafinérie ropy Apollo sa v priestore Vlčie Hrdlo vybudoval rozsiahly petrochemický kombinát Slovnaft, napojený ropovodom Družba na ropné polia v európskej časti Ruska a na Sibíri. Technológia výroby v Slovnafte sa viackrát modernizovala a jeho kapacity sa neustále rozširovali, takže v súčasnosti predstavuje z ekonomického i strategického hľadiska najdôležitejšiu fabriku na celom Slovensku. V priestore niekdajšej rafinérie Apollo vyrástla nová budova Slovenského národného divadla a ďalšie moderné stavby. Mestská časť Ružinov má veľký význam aj z hľadiska nadregionálnej dopravnej infraštruktúry. Okrem dunajských prístavov sa tu nachádza najväčšia autobusová stanica na Slovensku, zabezpečujúca nielen vnútroštátne, ale aj medzinárodné spojenia. V severovýchodnej časti Ružinova leží letisko Milana Rastislava Štefánika, ktoré v posledných rokoch zaznamenalo veľký rozmach. Napriek tomu, že v Ružinove prevažujú obytné časti a dopravno-priemyselné zóny, práve na jeho území leží vyhľadávaná rekreačná oblasť, ktorou je areál jazera Zlaté piesky. Od r. 1964 slúži nielen bratislavskej verejnosti, ale aj domácim a zahraničným turistom, ktorí v poslednom desaťročí čoraz vo väčšom počte vyhľadávajú náš najväčší areál kúpania a vodných športov. Dôležitým momentom rozvoja mestskej časti Ružinov je urbanistická harmonizácia územia tak, aby priemyselné a dopravné časti mali čo najmenšie negatívne dopady na obytné a rekreačné celky. Mimoriadna pozornosť musí byť venovaná predovšetkým ekologickým otázkam, keďže okolie veľkých priemyselných podnikov akým je petrochemický gigant Slovnaft je vystavený vysokej záťaži a potenciálnemu riziku. Využitím všetkých rozvojových impulzov a najnovších technologických poznatkov je však možné skvalitniť životné i pracovné podmienky tunajšieho obyvateľstva.
Späť