Budovy sú z hľadiska svojej energetickej hospodárnosti zatrieďované do energetických tried, čo umožňuje ich vzájomné porovnanie v rámci jednotlivých kategórií budov. Budovou (na tieto účely) je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia. Budovou sa rozumie stavba ako celok alebo jej časť, ktorá bola projektovaná alebo zmenená na samostatné užívanie (ďalej len "samostatná časť").

Postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov ustanovuje zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Ide o nasledovné postupy a opatrenia:

a) jednotná metodika výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len "výpočet"),
b) určenie a uplatňovanie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1. nových budov, 
2. existujúcich budov pri ich významnej obnove, 
3. stavebných konštrukcií a prvkov tvoriacich ich časť, ktoré oddeľujú vnútorné prostredie budov od vonkajšieho prostredia (ďalej len "obalová konštrukcia") a
4. technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia budov a ich kombinácie (ďalej len "technický systém"), 

c) povinná energetická certifikácia budov a systém kontroly energetických certifikátov, 

d) vypracúvanie národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie (ďalej len "národný plán").

Tieto postupy a opatrenia sa nevzťahujú na:

• budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad (ide najmä o budovy vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, budovy nachádzajúce sa v pamiatkovej rezervácii alebo v pamiatkovej zóne ako súčasť historického sídelného usporiadania a budovy uvedené do užívania pred 1. januárom 1947),
• kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
• budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
• priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
• bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku, alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní,
• samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m².
  

Energetický certifikát

Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát, ktorý obsahuje zákonom stanovené údaje, pričom ide o tieto:

a) označenie prevádzkovateľa živnosti podľa zákona § 6 ods. 1 (ďalej len „oprávnená osoba“) v rozsahu obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo a označenie registra, v ktorom je zapísaný, a číslo zápisu v ňom, a ak ide o právnickú osobu, aj právnu formu,
b) opis budovy a jej adresu v rozsahu obec, súpisné číslo, ulica a orientačné číslo,
c) údaj o zaradení budovy do kategórie,
d) číselné ukazovatele vyjadrujúce minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené pre jednotlivé miesta a spôsoby spotreby energie v budove a na úroveň tvorby emisií oxidu uhličitého v budove podľa technických noriem,
e) výsledky výpočtu,
f) opis technických a energetických charakteristík budovy a technického systému budovy a jej zatriedenie do energetickej triedy vrátane grafického vyjadrenia,
g) údaj o platnosti energetického certifikátu,
h) označenie menom, priezviskom a titulom osoby, ktorá uskutočnila energetickú certifikáciu, a označenie menom, priezviskom, titulom a funkciou osoby, ktorá je štatutárnym orgánom oprávnenej osoby; ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac oprávnených osôb, uvedú sa všetky s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii,
i) vlastnoručné podpisy a odtlačok pečiatky osôb uvedených v písmene h).
j) údaj o ročnej spotrebe energie alebo o priemernej spotrebe energie za tri predchádzajúce roky,
k) údaj o podiele energie z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti v percentách.

Prílohou energetického certifikátu je:

a) opis nedostatkov v technických a energetických charakteristikách budovy, v jej technickom systéme a v energetickom vybavení,
b) odporúčanie na nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy alebo jej samostatnej časti, ak je dôvod na také zlepšenie v porovnaní s platnými požiadavkami na energetickú hospodárnosť budovy, pričom musí byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a navrhované opatrenia musia umožniť odhadnúť časovú návratnosť a porovnanie nákladov a prínosov počas jej ekonomického životného cyklu,
c) správa obsahujúca vstupné údaje, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky výpočtu,
d) výňatok z energetického certifikátu, v ktorom sa uvedú údaje podľa odseku vyššie písm. a) až c) a f) až k) (ďalej len "energetický štítok").

Odporúčanie podľa odseku vyššie písm. b) sa člení na opatrenia, ktoré sa uskutočňujú  v súvislosti s významnou obnovou a  nezávisle od významnej obnovy budovy len zmenou obalovej konštrukcie alebo technického systému. Súčasťou tohto odporúčania sú aj údaje o mieste, kde môže vlastník alebo nájomca budovy získať podrobnejšie informácie o obsahu odporúčania vrátane informácie o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte.
Hodnotenie nákladovej efektívnosti musí vychádzať zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú posudzovania úspor energie a aktuálnych cien energií a z predbežného odhadu investičných nákladov podľa obvyklých aktuálnych cien stavebných výrobkov a stavebných prác na trhu. Okrem toho sú v ňom zahrnuté aj informácie o postupoch, ktoré je potrebné vykonať na implementáciu odporúčania; môžu byť poskytnuté aj ďalšie súvisiace informácie, najmä informácie o finančných a iných stimuloch a o možnostiach poskytnutia dotácie na ich uskutočnenie.

OSO elektronicky doručí návrh vypracovaného energetického certifikátu do centrálnej evidencie systému Inforeg, Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky pred jeho odovzdaním vlastníkovi budovy.

Platnosť energetického certifikátu je najviac desať rokov. Pred uplynutím určenej platnosti stratí energetický certifikát platnosť vykonaním stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť..

Povinnosti vlastníka budovy

Vlastník budovy, na ktorú sa vzťahuje povinná certifikácia, je povinný mať energetický certifikát 

a) ku dňu začatia kolaudačného konania, ak ide o novú budovu alebo o existujúcu budovu po významnej obnove, ak stavebný úrad neurčí inak,
b) do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti energetického certifikátu z dôvodu vykonania stavebných úprav budovy, ktoré majú vplyv na jej energetickú hospodárnosť,
c) ku dňu uzatvorenia zmluvy o predaji alebo o nájme budovy alebo jej samostatnej časti.

Vlastník existujúcej budovy je povinný:

a) zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove,
b) zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému,
c) uchovávať energetický certifikát počas jeho platnosti a
1.  pri predaji budovy odovzdať platný energetický certifikát novému vlastníkovi,
2. pri prenájme budovy odovzdať kópiu energetického certifikátu nájomcovi.

Vlastník budovy je povinný do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide  o budovu, pri ktorej je energetický certifikát povinný  a o budovu s celkovou podlahovou plochou viac ako 250 m², ktorú verejnosť často navštevuje. 

Ak vlastník stavby predáva rozostavanú budovu, na ktorú ešte nie je vyhotovený energetický certifikát, je povinný poskytnúť nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie; rovnako je povinný postupovať, ak sa so stavbou ešte nezačalo, ale už je zhotovená projektová dokumentácia. 

Vlastník budovy musí ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy uviesť v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu. To platí aj na samostatnú časť, na ktorú bol vypracovaný energetický certifikát.

Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, vlastník budovy je povinný pri jej významnej obnove uplatniť nové alebo obnovené technické systémy, zaviesť inteligentné meracie systémy a inštalovať automatizované riadiace, regulačné a monitorovacie systémy zamerané na úsporu energie.

Štátny dozor

Štátny dozor vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Tá je, okrem iného, oprávnená:

• vyzvať OSO odstrániť zistený nedostatok v energetickej certifikácii a určiť na tento účel primeranú lehotu,
• vyzvať vlastníka budovy splniť povinnosť umiestniť v budove energetický štítok,
• ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky.
  

Správne delikty a priestupky

Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 200 eur do 5 000 eur OSO, ktorá vykonala energetickú certifikáciu v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a technickými normami upravujúcimi výpočet, minimálne požiadavky alebo obsah a formu energetického certifikátu.

Štátna energetická inšpekcia uloží pokutu od 500 eur do 3 000 eur právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá  ako vlastník:

1. nesplní povinnosť do piatich pracovných dní odo dňa prevzatia energetického certifikátu a energetického štítku vystaviť energetický štítok na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste, ak ide o budovu podľa § 8 ods. 3, 
2. neobstará v lehote podľa § 8 ods. 1 energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinná, 
3. neuschová energetický certifikát na čas jeho platnosti, 
4. neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy, 
5. neodovzdá kópiu platného energetického certifikátu nájomcovi, 
6. neodovzdá projektové energetické hodnotenie novému nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy, alebo ktorá  vykonáva energetickú certifikáciu, hoci nie je oprávnenou osobou, alebo nemá odbornú spôsobilosť na príslušnú časť energetickej certifikácie zákona č. 555/2005 Z.z..

Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť konania a na trvanie protiprávneho stavu.  Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o konaní a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takému konaniu došlo. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Priestupku sa dopustí vlastník budovy tým, že:

a) neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa tohto zákona povinný,
b) neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,
c) neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,
d) neodovzdá osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy.
e) neodovzdá projektové energetické hodnotenie nadobúdateľovi budovy pri jej predaji pred začatím výstavby budovy alebo rozostavanej budovy,
f) neuvedie ako súčasť ponuky na predaj alebo prenájom budovy alebo jej samostatnej časti v reklame v komerčnom médiu aj ukazovateľ jej integrovanej energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu.

Za priestupok možno uložiť pokutu do 2 000 eur, pričom na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.