Korupcia

Korupcia znamená priame alebo nepriame žiadanie, ponúkanie, poskytovanie alebo prijímanie úplatku alebo inej nenáležitej výhody, alebo  ich prísľubu, ktoré deformuje riadne vykonávanie povinnosti alebo správanie požadované od príjemcu úplatku, nenáležitej výhody alebo ich prísľubu.

Slovenská republika je vo svete hodnotená ako krajina s vysokou mierou korupcie a páchania závažných hospodárskych trestných činov. Situácia na Slovensku potvrdzuje všeobecne platný záver, že veľká hospodárska korupcia vytvára podmienky pre drobnú každodennú korupciu a navzájom sa ovplyvňujú, takže fungujú ako spojité nádoby. 

Podmienky pre vznik korupčného konania možno rozdeliť do dvoch základných okruhov :

• drobná každodenná korupcia (protekcionárstvo a úplatkárstvo) súvisiace s výkonom štátnej správy a samosprávy na úrovni miest, obcí, okresov, krajov i celoštátnych orgánov a ďalších úradov a inštitúcií spojených s rozhodovaním a výkonom moci (poplatky, dane, clá, pokuty, posudky, rozhodnutia, vyjadrenia a pod.), v oblasti obchodu a služieb (zabezpečenie nadštandartných služieb) a zvláštna samostatná oblasť - zdravotníctvo,
• veľká hospodárska korupcia – korupčné konanie v súvislosti s privatizáciou a reštrukturalizáciou veľkých priemyselných spoločností v jednotlivých regiónoch, v miestach sústredenia veľkého, zahraničného kapitálu a v miestach, kde dochádza k rozhodovaniu o prideľovaní štátnych zákaziek alebo štátnych dotácií a subvencií, t.j. u inštitúcií s touto rozhodovacou právomocou. 

Korupcia je trestným činom. Trestný zákon (ďalej len "TZ"), účinný od 1. 1. 2006, v ôsmej hlave - Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných, tretí oddiel tejto hlavy s názvom "Korupcia", obsahuje všetky trestné činy, ktoré nesú znaky korupcie. Sú nimi: 

Prijímanie úplatku

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin  závažnejším spôsobom konania. Zákon pod pojmom "závažnejší spôsob konania" rozumie napríklad páchanie trestného činu so zbraňou, po dlhší čas, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, organizovanou skupinou ...   

Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin vo veľkom rozsahu. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 EUR (133 000 EUR).

Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Sadzba trestu odňatia slobody sa zvyšuje, ak tento čin spácha verejný činiteľ alebo ak ho osoba spácha vo veľkom rozsahu.

Kto ako zahraničný verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda pri realizácii medzinárodného obchodu, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov.

Kto ako člen zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo zástupca, či zamestnanec medzinárodnej, nadnárodnej, medzivládnej organizácie alebo orgánu, s ktorým je Slovenská republika v zmluvnom vzťahu, alebo ako osoba v obdobnej funkcii priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s výkonom svojej funkcie, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov.

Podplácanie

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok alebo ho sľúbi inému, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Nepriama korupcia

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci uvedených osôb, alebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému poskytne alebo sľúbi úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osôb, alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Neoznámenie trestného činu

Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal niektorý z trestných činov korupcie, a taký trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Čo robiť, keď sa stretnete s korupciou?

Akýkoľvek prejav korupcie je na Slovensku trestným činom. Trestné stíhanie majú v rukách výlučne štátne orgány. Preto nemôžu občania podávať priamo na páchateľov obžalobu, ale môžu polícii a prokuratúre oznamovať svoje podozrenia.

Urobiť tak môžu ústne na ktoromkoľvek útvare polície alebo na prokuratúre, či písomne. Pri ústnom oznámení musí príslušný pracovník spísať zápisnicu. Písomné oznámenie nemá presne určenú formu. Stačí pravdivo a čo najpresnejšie opísať skutok vrátane označenia páchateľa - ak je oznamovateľovi známy - a ďalších svedkov. Najvhodnejšie je pritom nikoho priamo z trestného činu neobviniť, ale len uviesť všetky rozhodujúce okolnosti (vrátane mien a prípadne funkcií), o ktorých sa dozvedel. Pri písomnom oznámení je možné použiť označenie "Podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa", prípadne formuláciu "... na základe uvedeného by mali orgány činné v trestnom konaní preveriť, či nedošlo k spáchaniu trestného činu".

Oznamovateľ trestného činu by mal v podaní uviesť aj svoje identifikačné údaje pre prípad, že by ho chceli vyšetrujúce orgány ešte vypočuť. Ak však má obavy, že by bol oznámením jeho totožnosti ohrozený jeho život alebo zdravie, nemusia sa jeho údaje v spise uvádzať. O tom, či sú tieto obavy opodstatnené, rozhodne prokurátor. Ak z oznámenia vyplývajú aj nejaké konkrétne poznatky, je polícia povinná vybavovať aj anonymné podania.

Časť oznamovateľov má obavy z prípadných právnych následkov, ak sa podozrivému nepodarí preukázať vinu. Ak si oznamovateľ preukázateľne vymýšľal a klamal, môže skutočne na súde skončiť on. Aj krivé obvinenie je totiž trestné. Ak boli uvedené iba pravdivé skutočnosti, nemá sa oznamovateľ čoho báť. Naopak, riziko hrozí tomu, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu a neoznámil to orgánom činným v trestnom konaní.

Úrady

Prvým krokom občana pri preverovaní nezákonných postupov úradov je podanie sťažnosti. Sťažnosť treba adresovať vedúcemu toho úradu, o ktorého pracovníka ide. Ak je sťažnosť smerovaná priamo proti vedúcemu, na jej vybavenie je príslušný jeho priamy nadriadený. Na sťažnosti proti poslancovi obecného zastupiteľstva, starostovi a primátorovi je príslušná osobitná komisia zriadená pri každom zastupiteľstve. Sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní, v zvlášť náročných prípadoch to môže byť až 90 dní.

Sudcovia

Sťažnosti na sudcov vybavuje predseda príslušného súdu. V prípade sudcu sa možno sťažovať jedine na prieťahy v konaní alebo na správanie sa. Proti samotnému rozhodnutiu vo veci nepomôže žiadna sťažnosť, jediným možným riešením je odvolanie sa. Ak však existujú dôkazy o náklonnosti sudcu k protistrane, popri namietnutí zaujatosti sudcu možno podať sťažnosť predsedovi súdu, ktorý musí sťažnosť prešetriť.

Polícia, prokuratúra, súdy

Prípady na polícii, prokuratúre a súdoch by mali byť prideľované podľa rozvrhu práce. Ten by mal obsahovať ľudským faktorom neovplyvniteľný kľúč na prideľovanie vecí. Ak sa rozvrh nedodržal a vec si prisvojil napríklad sudca, ktorý nebol v poradí, opäť sa možno obrátiť so sťažnosťou na predsedu súdu.

Verejná správa

Nad zákonnosťou v rozhodovaní a postupoch orgánov verejnej správy u nás dozerá prokuratúra. V prípade podozrenia z nezákonnosti možno preto popri sťažnosti podať podnet priamo na prokuratúru. Na základe podnetu prokurátor preskúma, či nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Ak odhalí nedostatky, môže podať protest alebo môže dotknutému orgánu navrhnúť spôsob odstránenia nezákonnosti v jeho postupe. Ak zistí podozrenie zo spáchania trestného činu, je jeho povinnosťou začať trestné stíhanie.

Kontrola a stíhanie

Jedinými subjektmi. ktoré môžu začať trestné stíhanie, sú polícia a prokuratúra. Významné kontrolné právomoci však majú aj Najvyšší kontrolný úrad (najmä pri kontrole nakladania so štátnymi prostriedkami) a sekcia kontroly Úradu vlády. Tieto orgány môžu konať aj na podnet občanov a právnických osôb. Ak zistia podozrenie zo spáchania trestného činu, sú povinné odovzdať vec orgánom činným v trestnom konaní.

Poslanci

Ak existuje podozrenie, že si štát neplní povinnosti voči svojim občanom, môžete sa obrátiť aj na poslancov parlamentu a miestnych zastupiteľstiev.
(Spracované podľa príručky Korupcia choroba a protilátky vydanej združením CEPA.)

Ďalšie užitočné informácie

• Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru
• Úrad pre verejné obstarávanie
• Verejný ochranca práv
• Prevencia korupcie