Predmet dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR)
Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta SR) je podľa zákona o dani z príjmov príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a príjem zo zdrojov v zahraničí. To znamená, že rezident SR v daňovom priznaní v SR deklaruje svoje celosvetové príjmy. Rezidentom SR podľa zákona o dani z príjmov je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava (aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku).
Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia
Rezident SR na prípadné zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí uplatní metódu vyňatia príjmov alebo metódu zápočtu dane. Akú metódu daňovník uplatní, závisí od znenia príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Metóda vyňatia príjmov spočíva v tom, že príjmy, ktoré mohli byť zdanené v zahraničí podľa zmluvy, daňovník v daňovom priznaní v SR vyjme zo zdanenia. To znamená, že daňovník ich v daňovom priznaní uvedie len informatívne, ale daň z nich na Slovensku nezaplatí.
Metóda zápočtu dane naopak spočíva v tom, že daňovník daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Slovenský zákon o dani z príjmov však umožňuje rezidentom SR pri príjmoch zo závislej činnosti uplatniť nad rámec zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia výnimku a použiť metódu vyňatia príjmov aj v prípade, ak samotná zmluva priamo určuje metódu zápočtu dane.
Metódu vyňatia príjmov môžu pri príjmoch zo závislej činnosti rovnako uplatniť aj daňovníci, ktorí svoj príjem dosiahli z vykonávania závislej činnosti v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Podmienkou uplatnenia tejto výnimky v obidvoch prípadoch je však skutočnosť, že ich príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že príjmy boli v zahraničí podrobené zdaneniu podľa legislatívy toho konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane po uplatnení nezdaniteľných položiek, resp. úľav poskytnutých daňovou legislatívou daného štátu. Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak štát vo všeobecnosti predmetné príjmy zdaňuje, t.j. sadzba dane je vyššia ako nula.
Zdaňovanie jednotlivých druhov príjmov rezidentov SR dosahovaných v zahraničí
Príjem zo závislej činnosti (zamestnania) vykonávanej v zahraničí
Všeobecné pravidlo uvedené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Takže ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Spôsob zdaňovania a výšku dane v tomto štáte následne vymedzujú vnútroštátne právne predpisy platné v danom štáte.
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy www.financnasprava.sk a v rámci Najčastejšie kladených otázok:
Príjem z podnikania vykonávaného v zahraničí – vznik stálej prevádzkarne
V prípade, že rezident SR vykonáva podnikateľskú činnosť v zmluvných štátoch, pri zdaňovaní jeho príjmov je rozhodujúci vznik stálej prevádzkarne. Právo na zdanenie jeho príjmov má zahraničný štát v prípade, ak daňovníkovi na jeho území vznikne stála prevádzkareň prostredníctvom ktorej tam vykonáva svoju činnosť. Ak daňovníkovi stála prevádzkareň v zahraničí nevznikne, svoje príjmy zdaní len v SR.
Vznik stálej prevádzkarne je v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia spravidla riešený v článku 5 a tiež vo vnútroštátnej legislatíve konkrétneho štátu. Stála prevádzkareň rezidentovi SR v zahraniční vznikne v prípade, že sú splnené podmienky pre jej vznik ako podľa zmluvy, tak aj podľa vnútroštátneho predpisu.
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy: Príjem z podnikania vykonávaného v zahraničí
Príjem z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z prenájmu alebo z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zmluvnom štáte v zahraničí, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti štát, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy:
Príjem z činnosti umelca alebo športovca vykonávanej v zahraničí
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť podľa zmluvy zdanené v zahraničí (článok „Umelci a Športovci“). To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu.
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy:
Výhra alebo cena zo zahraničia
V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia prijal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, väčšina zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia dáva právo na zdanenie takéhoto príjmu len štátu rezidencie (t.j. SR). Podmienkou uplatnenia nezdanenia takéhoto príjmu v zahraničí je opäť včasné preukázanie rezidencie daňovníka v SR zahraničnému poskytovateľovi výhry.
Výnimku predstavuje napr. výhra z ČR, kedy má právo zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach v zmysle zmluvy Česká republika. To, či ČR toto právo dané zmluvou využije, závisí od jej vnútroštátnych daňových predpisov. Daňovník zamedzí prípadnému dvojitému zdaneniu tohto príjmu v SR metódou zápočtu dane.
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy:
Príjem charakteru úrokov zo zahraničia
Ak rezidentovi SR plynú úroky napr. z peňažných prostriedkov uložených v zahraničných bankách, právo na ich zdanenie určuje v prípade zmluvných štátov konkrétna zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.
Na to, aby ju platiteľ príjmu (napr. zahraničná banka) uplatnil a postupoval podľa nej, je však podstatné, aby mu náš rezident včas predložil potvrdenie o svojej daňovej rezidencii v SR. Takéto potvrdenie daňovníkovi vydá slovenský správca dane na základe žiadosti tohto daňovníka (žiadosť nemá predpísaný vzor a vydanie potvrdenia je bezplatné).
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy:
Príjem charakteru dividend (podielov na zisku) zo zahraničia
V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období prijal dividendy (podiely na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva) zo zdrojov v zahraničí, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákona o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Dividendy“.
Pri posúdení zdaniteľnosti týchto príjmov v SR z pohľadu zákona o dani z príjmov je dôležité, za aké zdaňovacie obdobie sú dividendy vyplácané.
Podiely na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva (dividendy) a tiež podiely na zisku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má obdobné daňovoprávne charakteristiky ako obchodná spoločnosť alebo družstvo založené podľa právnych predpisov SR, vykázané za zdaňovacie obdobia rokov 2004 až 2016 vyplatené fyzickej osobe počnúc 1.1.2017, nie sú predmetom dane.
Ak ide o podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 a plynú po 1.1.2017 rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (bez ohľadu na to či zo zmluvného štátu, resp. nezmluvného štátu), zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania sadzbou dane vo výške 7%.
Ak ide o podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017 a plynú rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí
- od daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [s výnimkou daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona], zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 7%,
- od daňovníka nezmluvného štátu [§ 2 písm. x) zákona o dani z príjmov], zdaňujú sa ako súčasť osobitného základu dane pri podaní daňového priznania, a to sadzbou dane vo výške 35%.
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy:
Príjem charakteru licenčných poplatkov plynúcich zo zahraničia
Ak rezidentovi SR v zdaňovacom období plynuli príjmy v podobe licenčných poplatkov (tzv. kultúrnych alebo priemyselných) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie licenčných poplatkov a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Licenčné poplatky“. Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi (rezidentovi SR) vydá miestne príslušný správca dane v SR.
Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia prijal licenčné poplatky zo zahraničia, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR (napr. § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).
Bližšie informácie k tejto problematike spolu s príkladmi nájdete na portáli finančnej správy:
Podávanie DP rezidentov SR s príjmami zo zdrojov v zahraničí
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2018 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy (zo zdrojov v SR a zo zdrojov v zahraničí) dosiahnuté v roku 2018 presiahli sumu 1 915,01 eura a nevykázal daňovú stratu. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.
Ak rezident SR poberal v roku 2018 len príjmy zo závislej činnosti (zamestnania) plynúce od zamestnávateľa (slovenského alebo zahraničného), svoju daňovú povinnosť si vysporiada prostredníctvom tlačiva daňového priznania k dani z príjmov FO typ A; ak poberal aj iné druhy príjmov (napr. príjem z prenájmu, z predaja nehnuteľnosti alebo dosiahol výhru a pod.), použije tlačivo daňového priznania k dani z príjmov FO typ B.
Daňovník (rezident SR), ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, prikladá k daňovému priznaniu napr. doklad o vyplatených príjmoch a odvedenom povinnom poistnom od zahraničného zamestnávateľa alebo kópie výplatných pások, kópiu ročného zúčtovania príjmov v zahraničí alebo daňového priznania resp. iné preukazujúce doklady.
Potvrdenia o príjmoch a uplatnených výdavkoch napr. zo zahraničnej živnosti alebo z kapitálového majetku (napr. úroky z peňažných prostriedkov na bankových účtoch, z dlhopisov atď.) daňovník k daňovému priznaniu neprikladá. Daňovník takéto príjmy a uplatnené výdavky preukazuje až v prípade, že ho správca dane na preukázanie týchto skutočností vyzve v rámci daňového konania.
Zoznam zmluvných štátov
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo zoznam zmluvných štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorené medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, a tiež Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Tento zoznam bol vydaný na účely ustanovenia § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov.
Kompletný zoznam zmluvných štátov je uverejnený na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Platné a účinné medzinárodné zmluvy podľa § 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
Dátum poslednej zmeny: 22. 5. 2019
Dátum zverejnenia: 1. 7. 2015