Národná rada SR je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na
- pôsobnosť v oblasti zákonodarstva,
- pôsobnosť v oblasti kontroly,
- pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov,
- pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky
Zákonodarná pôsobnosť
Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.
Zákonodarnú iniciatívu (tzn. právo podávať návrhy zákonov) majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady.
V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny národná rada:
- vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
- zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
- postúpi návrh zákona do druhého čítania.
V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.
Kontrolná pôsobnosť
Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii ktorých spolupôsobí sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde Slovenskej republiky a jej členom:
- vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je podmienkou ďalšej činnosti vlády a kontroluje jeho plnenie,
- schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane kontrolných správ,
- rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.
Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky. Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej program o 14.00 hodine „Hodina otázok". Na rokovacích bodoch „Interpelácie" a „Hodina otázok" sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády.
Národná rada schvaľuje rozpočty iných právnických osôb, ktoré kreovala a prerokúva ich plnenie.
Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej hospodárenia.
Kreačná pôsobnosť
Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. V súlade s uvedeným:
- volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady,
- zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov
- zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
- volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho prokurátora SR,
- národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.
Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná rada.
Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky
Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a zahraničnej politike tým, že:
- dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc,
- ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy,
- uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
- vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,
- vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,
- pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o ktorých to určuje ústava,
- rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda,
- rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky.
Poslanci
Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí:
- sú volení na štyri roky,
- sú zástupcovia občanov,
- mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi,
- sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.
Za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý:
- najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov veku,
- má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
- a nenastali uňho prekážky vo výkone práva voliť (sú nimi zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony).
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Dátum poslednej zmeny: 12. 12. 2024
Dátum zverejnenia: 9. 11. 2017