Snahou zákona o obmedzení platieb v hotovosti je, aby sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, „kreatívnemu účtovníctvu“ na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Prijatím zákona o obmedzení platieb v hotovosti majú zároveň daňové úrady lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie vedia koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie.

Z dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi fyzickými osobami navzájom a medzi podnikateľmi a fyzickými osobami nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa zákon o obmedzení platieb v hotovosti vzťahuje, zahŕňajú jednak podnikatelia (právnické osoby a fyzické osoby) a zároveň aj fyzické osoby nepodnikatelia. Dôvodom bolo napríklad stransparentnenie príjmov plynúcich z prenájmu medzi fyzickými osobami alebo pri uľahčení dokazovania napr. na súde pri problémoch s uznaním pôžičiek medzi fyzickými osobami.

V nadväznosti na vyššie uvedené sú hlavné ciele zákona o obmedzení platieb v hotovosti nasledovné:

• Zakázať platbu v hotovosti nad 5 000 eur, pričom tento limit je zvýšený až na 15 000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi navzájom. Platbu, ktorá prevyšuje príslušný limit, je nutné vykonať bezhotovostne. Zákaz sa vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby na území SR, bez ohľadu na právny dôvod takejto platby a limit sa vzťahuje aj na vecne súvisiace platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu (napríklad na základe jednej zmluvy) bez ohľadu na to, či je rozdelená na viacero plnení (platieb).
• Uplatňovať zákon aj mimo územia Slovenskej republiky na platby v hotovosti, ktoré súvisia s plnením uskutočneným na území Slovenskej republiky, pričom odovzdávajúci alebo príjemca majú v Slovenskej republike trvalý pobyt, prechodný pobyt, tolerovaný pobyt, sídlo, prevádzkareň alebo miesto podnikania.
• Uplatniť výnimky zo zákona pre vymedzené platby, kedy je stranou platby štát alebo iný verejný orgán, t.j. dane, clá a iné platby podľa daňového poriadku a colného zákona a kedy je pre výnimku závažný dôvod, ako napríklad hotovostné platby v čase vojny, krízového stavu alebo núdzového stavu, platobné služby, poštový platobný styk, spracovanie alebo preprava hotovosti, zmenárenská činnosť.
• Určiť sankcie (priestupky a správne delikty) za porušenie tohto zákona.“

Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa dá predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.