Zákonník práce

Zákonník práce upravuje právne postavenie zamestnancov v tzv. súkromnej sfére.
Podľa Zákonníka práce má každý právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania. Tieto práva má každý zamestnanec bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie.
Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce právo na slobodný výber zamestnancov. Zamestnávateľ určuje podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Zamestnanec

Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru a vo výnimočných prípadoch aj v obdobných pracovnoprávnych vzťahov.
Zamestnancom môže byť osoba, ktorá má spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti.
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku (ak nie je ustanovené inak). Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
Spôsobilosť zamestnanca uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti vzniká najskôr v deň, keď zamestnanec dovŕši 18 rokov veku.

Pojem zamestnanec vymedzuje § 11 Zákonníka práce.

Závislá práca
Závislá práca je práca vykonávaná:

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa,
• v mene zamestnávateľa,
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Iba výnimočne, za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Pracovný pomer je pomer založený pracovnou zmluvou. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu.
Závislú prácu definuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce.

Pracovná zmluva
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
• miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Pracovné podmienky môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
Pracovný pomer a pracovnú zmluvu definuje druhá časť Zákonníka práce, § 41.

Skúšobná doba
Skúšobná doba dohodnutá v pracovnej zmluve môže trvať najviac tri mesiace.
U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Skúšobnú dobu definuje § 42 - 45 Zákonníka práce.

Pracovný pomer na určitú dobu
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. V pracovnej zmluve musí byť výslovne určená doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu.
Pracovný pomer na určitú dobu definuje § 48 Zákonníka práce.

Iný pracovný vzťah - Dohoda
Iný pracovný vzťah je vzťah založený jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:

• dohoda o vykonaní práce - (§ 226 Zákonníka práce)
• dohoda o pracovnej činnosti - (§ 228a Zákonníka práce)
• dohoda o brigádnickej práci študentov - (§ 227 a § 228 Zákonníka práce)

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa uzatvárajú iba výnimočne. Ak práca spĺňa znaky závislej práce zamestnávateľ musí so zamestnancom uzatvoriť pracovnú zmluvu.
Dohody (o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona č. 618/2003 Z.z..

Podnikanie a živnosť
Podnikanie a živnosť nie sú závislou prácou.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Pojem podnikanie upravuje § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom.
Pojem živnosť upravuje § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Zamestnávateľ

Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. (Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak).
Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Pojem zamestnávateľ upravuje § 7 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce.

Pracovná zmluva
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
• miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Pracovné podmienky môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takom prípade stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
Pracovný pomer a pracovnú zmluvu definuje druhá časť Zákonníka práce § 41.

Skúšobná doba
Skúšobná doba dohodnutá v pracovnej zmluve môže trvať najviac tri mesiace.
U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Skúšobnú dobu definuje § 42 - 45 Zákonníka práce.

Pracovný pomer na určitú dobu
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. V pracovnej zmluve musí byť výslovne určená doba trvania pracovného pomeru na určitú dobu.
Pracovný pomer na určitú dobu definuje § 48 Zákonníka práce.

Iný pracovnoprávny vzťah - Dohoda
Iný pracovný vzťah je vzťah založený jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:

• dohoda o vykonaní práce - (§ 226 Zákonníka práce)
• dohoda o pracovnej činnosti - (§ 228a Zákonníka práce)
• dohoda o brigádnickej práci študentov - (§ 227 a § 228 Zákonníka práce)

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa uzatvárajú iba výnimočne. Ak práca spĺňa znaky závislej práce zamestnávateľ musí so zamestnancom uzatvoriť pracovnú zmluvu.
Dohody (o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona č. 618/2003 Z.z..

Povinnosti zamestnávateľa
Povinnosti zamestnávateľa upravuje celý rad ustanovení Zákonníka práce. Medzi tie základné patria povinnosti pred a po uzatvorení pracovnej zmluvy. 
Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu:

• s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy,
• s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať,
• so mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať

§ 41 ods. 10 Zákonníka práce

Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z..

Povinnosti zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania

Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s:

• pracovným poriadkom - § 84 Zákonníka práce
• s kolektívnou zmluvou,
• s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať,
• a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania - čl. 1, § 13, § 119a Zákonníka práce, Antidiskriminačný zákon.

§ 47 ods. 2 Zákonníka práce

Zamestnávateľ je tiež povinný oboznámiť mladistvého zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Povinnosti zamestnávateľa odo dňa vzniku pracovného pomeru počas jeho trvania

Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer (deň dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce) je zamestnávateľ povinný:

• prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
• platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu,
• vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a
• dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou   zmluvou a pracovnou zmluvou

§ 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce

Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

Zamestnávanie osôb mladších ako 15 rokov
Zákon umožňuje, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla vykonávať tzv. ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku.  

Ide o účinkovanie alebo spoluúčinkovanie na:

• kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
• športových podujatiach,
• reklamných činnostiach.

§ 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce

Výkon tzv. ľahkých prác osôb mladších ako 15 rokov povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.