Povinne nemocensky poistené osoby sú:

a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“),
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť:

fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak nie je povinne nemocensky poistená a:
a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Zamestnanec

Povinné nemocenské poistenie zamestnanca vzniká zo zákona, pričom zamestnancom na účely nemocenského poistenia sa rozumie fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona okrem
a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
    1. starobného dôchodku,
    2. invalidného dôchodku,
    3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,
    4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,
c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak:
    1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru
    1a. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu
    istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie
    uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov
    starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo
    1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie
    uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru;
    2. suma jej mesačného príjmu zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov) z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie
    je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu
    roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (pri pracovných pomeroch vzniknutých v r. 2017 je hraničná suma 591,61 eura, pri pracovných pomeroch
    vzniknutých v r. 2018 je hraničná suma 611,04 eura),
    3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti,
    4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie
    a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu
    mesiacu, v ktorom vznikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
    5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a
    6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a
e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

Povinné nemocenské poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa zákona, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné nemocenské poistenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká
a) priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,
b) dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.

Praktická rada: Osobe, ktorá je zamestnancom podľa tohto zákona, teda vzniká povinné nemocenské poistenie automaticky odo dňa vzniku skutočnosti, ktorá zakladá jej nemocenské poistenie, napr. dňom vzniku pracovného pomeru. Deň skončenia pracovného pomeru bude zároveň dňom, kedy osobe toto nemocenské poistenie zanikne.

Prerušenie povinného nemocenského poistenia

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie v období, v ktorom:

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, a skončenie prerušenia tohto poistenia sa posudzuje rovnako ako vznik tohto poistenia.

Praktická rada: Prerušenie nemocenského poistenia má účinky zániku poistenia, zamestnávateľ má preto povinnosť oznámiť prerušenie poistenia zamestnanca Sociálnej poisťovni do 8 dní odo dňa tohto prerušenia.

Samostatne zárobkovo činná osoba

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia

Povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“)  bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona (tzv. minimálny vymeriavací základ), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona. Povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni (napr. umelec, autor, športovec).

Povinné nemocenské poistenie  samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká aj odo dňa:

• od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti,
• od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať zárobkovú činnosť (§ 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona) alebo

• nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26 zákona. 

Podmienkou pre vznik povinného nemocenského poistenia SZČO je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne vykonáva túto činnosť alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia, jej príjem z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Povinné nemocenské poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Oznamovacia povinnosť

S účinnosťou od 1. januára 2015 zanikla SZČO povinnosť prihlásiť a odhlásiť sa v Sociálnej poisťovni zo sociálneho poistenia a zároveň Sociálnej poisťovni vznikla povinnosť písomne oznámiť SZČO vznik povinného sociálneho poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšky poistného,  dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného,  a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia.

Praktická rada: Samostatne zárobkovo činnej osobe bezprostredne po tom, čo si po prvý raz založila živnosť, nevznikajú nevznikajú voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti v súvislosti s platením poistného na sociálne poistenie.Vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa posudzuje vždy najskôr k 1. júlu kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom začala vykonávať svoju činnosť (t.j., ak začala samostatne zárobkovo činná osoba svoju činnosť kedykoľvek v roku 2017, napr. aj v novembri alebo decembri,vznik/nevznik jej povinného poistenia sa bude posudzovať najskôr k 1. júlu 2018).

Ak samostatne zárobkovo činná osoba neprekročí svojím hrubým príjmom (bez odpočítania výdavkov) zákonom stanovenú hranicu, nevznikne jej povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, môže zvážiť možnosť dobrovoľného poistenia.

Ak samostatne zárobkovo činná osoba prekročí zákonom stanovenú hranicu, vznikne jej povinné sociálne poistenie a je povinná platiť poistné na sociálne poistenie. 

Ak samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola evidovaná na povinné poistenie v Sociálnej poisťovni, nedosiahla za predchádzajúci rok zákonom stanovený hrubý príjem, povinné poistenie jej trvá len do 30.6.

O týchto skutočnostiach SZČO informuje Sociálna poisťovňa.

Praktická rada:  Od 1. júla 2017, resp. od 1. októbra 2017 alebo odo dňa, od ktorého je SZČO opätovne oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2018, resp. do 30. septembra 2018), vzniká povinné poistenie tým SZČO, ktorých hrubý príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2016 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2017 (12 x 441,50eura = 5 298 eur), teda vyšší ako 5 298 eur.

Od 1. júla 2018, resp. od 1. októbra 2018 alebo odo dňa, od ktorého je SZČOopätovne oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2019, resp. do 30. septembra 2019), vzniká povinné poistenie tým SZČO, ktorých hrubý príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2017vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2017 (12 x 456,00 eur = 5 472 eur), teda vyšší ako 5 472 eur.

O týchto skutočnostiach SZČO informuje Sociálna poisťovňa.

Prerušenie povinného nemocenského poistenia

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie

• v období v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť,
• v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,  ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej  samostatne zárobkovo činnej osoby,
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončeniaa
• v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne sociálne poistenej samostane zárobkovo činnej osoby.

Praktická rada: Prerušenie povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik nemocenského poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik nemocenského poistenia.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej pobočke prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu:

• pozastavenia prevádzkovania živnosti, pozastavenia výkonu činnosti alebo pozastavenia činnosti a
•  výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody

do 30 dní od prerušenia

a z dôvodu:

• potreby osobného a celodenného ošetrovania od 11. dňa ošetrovania,
• nároku na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO,  
• trvania dočasnej pracovnej neschopnosti po uplynutí 52 týždňov a 
• trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne poistenej SZČO,

do ôsmich dní od prerušenia

prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO).

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

Dobrovoľné nemocenské poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemôže byť povinne nemocensky poistená, nemôže mať priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nemôže byť poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a musí byť súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Nie je možné prihlásiť sa iba na dobrovoľné nemocenské poistenie. Fyzická osoba si môže vybrať niektorý z balíkov dobrovoľného poistenia.

Balíky dobrovoľného poistenia

1. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
2. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie
3. Dobrovoľné dôchodkové poistenie
4. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Byť len samostatne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti môže len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená. A to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného a starostlivosti o dieťa a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

5. Dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Túto kombináciu môže využiť tiež len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená (a to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok) a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. 

Niektoré osoby nemôžu využiť určité balíky dobrovoľného poistenia:
Balíky č. 1 a 2 – nemôže ich využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.
Balík číslo 3 – nemôže ho využiť osoba s priznaným predčasným starobným dôchodkom.
Balíky číslo 1, 2, 4 a 5 – nemôže ich využiť osoba s priznaným starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.

Dobrovoľné poistenie zaniká aj:

• odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3 zákona,
• od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140 zákona.

Aktuálne informácie nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne http://www.socpoist.sk/.