Právo na súdnu ochranu

Jedným zo základných práv zakotvených v Ústave SR je právo na súdnu ochranu. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Súdy teda poskytujú ochranu práv jednotlivcov i organizácii a len ak určitý zákon výslovne zveruje ochranu niektorých práv inému orgánu než súdu, treba sa obrátiť na tento orgán.

Právo na súdnu ochranu sa typicky uplatňuje návrhom na začatie konania. Ak dôjde k porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva, môže jeho nositeľ (t. j. fyzická osoba alebo právnická osoba) realizovať svoje právo na súdnu ochranu tak, že podá návrh na začatie konania. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, nazýva sa žalobou.

Na podanie návrhu na začatie konania (žaloby) je oprávnená každá fyzická a právnická osoba. Preto súd sa musí zaoberať každým návrhom.

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie, ktoré bolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom súde (v praxi to znamená, že pokiaľ ide o zachovanie určitej lehoty - napr. premlčacej - podanie urobené v lehote na nepríslušnom súde do zápisnice má účinky, ako keby sa urobilo na miestne príslušnom súde).

Návrh na začatie konania musí obsahovať:

• ktorému súdu je určený (napr. Okresný súd Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava),
• meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov (napr. advokát), údaj o štátnom občianstve a prípadne aj ich dátum narodenia a telefonický kontakt, napr.:
  Žalobca : Stavbár, s. r. o.
  Zelená 5, 851 09 Bratislava
  registrovaný v Obchodnom registri Okresného súdu
  Bratislava I, oddiel s. r. o., vložka 4847/97, tel.: 02/ 1234 5678
  Žalovaný : Rastislav Kovár, dôchodca, štátny občan SR,
  Biela 4, 810 01 Bratislava, narodený: 10. 3. 1945 
• pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (rozhodujúcimi skutočnosťami sú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do jeho základu a výšky), napr.:
  I.
  Kúpnou zmluvou zo dňa 9. 8. 2004 som žalovanému predal osobné motorové vozidlo zn. Škoda FAVORIT, ŠPZ BAS 10–84 za kúpnu cenu 10 000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 3 dní odo dňa podpísania kúpnej zmluvy.
  II.
  Žalovaný predmet kúpy prevzal ihneď po podpísaní kúpnej zmluvy, ale kúpnu cenu, napriek viacerým písomným výzvam, doteraz nezaplatil.
• označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva (za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými môže súd zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov a účastníkov, znalecký posudok, listiny, ohliadka, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb. Spravidla sa dôkaz uvádza ku každej skutočnosti tvrdenej v návrhu. Dôkazy treba presne označiť a pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na listinné dôkazy, je povinný ich k návrhu pripojiť), napr.:
  dôkaz: Kúpna zmluva zo dňa 9. 8. 2004, výsluch Antona Vavru, bytom Dlhá 7, 811 01 Bratislava.

Z návrhu na začatie konania (žaloby) musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (napr.: Návrh na rozvod manželstva, Žaloba o zaplatenie kúpnej ceny). Táto náležitosť návrhu sa nazýva petit, resp. žalobná žiadosť. Jej význam spočíva v tom, že tu navrhovateľ vlastne vymedzuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodovať. Súd nemôže prisúdiť navrhovateľovi niečo iné, než čoho sa v petite domáha. Samozrejme, môže mu podľa výsledkov konania prisúdiť menej, než sa navrhovateľ domáha; viac mu môže prisúdiť len vtedy, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania sa medzi účastníkmi alebo keď konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Príklad petitu: Navrhujem, aby súd vydal tento

r o z s u d o k :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10 000 € s 3 % úrokmi z omeškania od 13. 8. 2004 a náhradu trov konania, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Návrh (žaloba) musí byť podpísaný, tým kto podanie podáva a datovaný. Musí sa predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Návrh na začatie konania možno podať aj na tlačive vydanom Ministerstvom spravodlivosti SR.
Návrh na začatie konania (žalobu) doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.

Poplatková povinnosť

Návrh na začatie konania podlieha súdnemu poplatku. Poplatkovú povinnosť má ten, kto podáva tento návrh (navrhovateľ, žalobca), ak ho súd od tejto povinnosti neoslobodil na jeho žiadosť alebo ak nie je oslobodený zo zákona. Poplatok je splatný podaním návrhu na začatie konania. Súd je povinný skúmať, či si navrhovateľ splnil poplatkovú povinnosť, resp. či nebol od tejto povinnosti oslobodený. V prípade, ak sa na navrhovateľa nevzťahujú predpisy o oslobodení od poplatku, ani si nepodal žiadosť o oslobodenie a poplatok nebol zaplatený spolu s podaním návrhu na začatie konania, vyzve súd poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí (spravidla 10 dní od doručenia výzvy). Ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Praktická rada: Odporúčame vždy, keď zamýšľate podať žalobu, poradiť sa s advokátom, príp. ho poveriť vašim zastupovaním.