Petície
Ak sa chcú občania oficiálne obrátiť so svojimi žiadosťami, ami či inými návrhmi na orgány verejnej moci, slovenská legislatíva[1] im dáva k dispozícii petície. Zákon č. 85/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o petičnom práve umožňuje, aby sa každý mohol obrátiť s petíciou na konkrétny orgán verejnej moci, pričom orgány verejnej moci sú v tomto zákone definované ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy a osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb. Petície však neumožňujú, aby sa ktokoľvek mohol obrátiť so svojou žiadosťou priamo na vládu SR ako na kolektívny orgán.
Príslušný orgán verejnej moci je povinný prešetriť a vybaviť predloženú petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície tzv. zástupcovi. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi zástupcovi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní. Orgán verejnej moci môže petíciu vybaviť tak, že jej vyhovie, vyhovie čiastočne, alebo nevyhovie.
Elektronická hromadná žiadosť
Vláda SR sa v roku 2011 v medzinárodnej Iniciatíve pre otvorené vládnutie prihlásila k väčšej otvorenosti voči občanom. Jedným z nástrojov na uplatňovanie otvoreného prístupu občanov k vláde je elektronická hromadná žiadosť.
Elektronická hromadná žiadosť je typ požiadavky verejnosti, ktorá svoju dôležitosť preukáže získaním veľkého počtu podporovateľov. Vláda SR sa dobrovoľne zaviazala, že sa bude zaoberať každou elektronickou hromadnou žiadosťou (eHŽ), ktorá si dokáže za 30 dní získať 15000 podporovateľov.
Ak sa žiadosť bude dotýkať náležitostí, ktoré sú v kompetencii vládnej exekutívy, vláda SR sa zaväzuje odpovedať signatárom do 30 dní a v prípade, že požiadavke vyhovie, tak podľa povahy žiadosti prijať náležité opatrenia do 60 dní od ukončenia žiadosti. V prípade, že iniciatíva bude navrhovať aj legislatívne kroky, zaväzuje sa vláda návrhom takéhoto zámeru zaoberať do 6 mesiacov od ukončenia žiadosti.
Porovnanie základných charakteristík eHŽ a petícií:
| |
eHŽ: |
: |
| Záväznosť: |
Dobrovoľný záväzok vlády SR |
Povinnosť konkrétneho orgánu verejnej moci sa zaoberať |
| Úprava: |
Nie je v zákone, iba v Iniciatíve pre otvorené vládnutie |
Zákon o petičnom práve č. 85/1990 Zb. v aktuálnom znení |
| Smerovanie: |
na vládu SR ako kolektívny orgán |
na konkrétny orgán verejnej moci |
| Minimálny počet podpisov: |
Potrebných minimálne 15000 podpisov za 30 dní |
Stačí aj 1 podpis * |
| Forma zbierania podpisov: |
Elektronicky |
Papierovo alebo elektronicky |
* pri špeciálnych petíciách môže byť vyžadovaný aj vyšší počet podpisov, napr. 350 000 podpisov pri petícii za vyhlásenie referenda
[1] Na úrovni Európskej únie existuje ešte tzv. európska iniciatíva občanov. Od 1. apríla 2012 majú občania EÚ k dispozícii úplne nový nástroj, ktorý im umožňuje podieľať sa na formovaní politiky EÚ. Občianska iniciatíva zavedená v Lisabonskej zmluve umožňuje miliónu občanov z minimálne štvrtiny členských štátov vyzvať Európsku komisiu, aby predložila právne predpisy v oblastiach, ktoré spadajú do jej právomocí.
Organizátori občianskej iniciatívy, teda občiansky výbor zložený z najmenej 7 občanov EÚ s bydliskom v aspoň 7 členských štátoch, majú jeden rok na získanie potrebnej podpory. Podpisy musia byť overené príslušnými orgánmi každého členského štátu. Organizátori úspešných iniciatív sa zúčastnia vypočutia, ktoré usporiada Európsky parlament. Európska komisia bude mať 3 mesiace na posúdenie iniciatívy a na rozhodnutie ako ňu reagovať.
Dátum poslednej zmeny: 29. 12. 2015
Dátum zverejnenia: 29. 12. 2015