Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Slanec

Základné údaje
Leží v juž. časti vých. úpätia Slanských vrchov. Chotár sa rozprestiera v dolinách potokov Bradlá a Roňava. Strmé svahy na vých. sú porastené listnatým lesom. Blízky hradný vrch je od r. 1933 štátnou prírodnou rezerváciou ako andezitový vrch so zrúcaninami hradu a lesnými porastmi. Osídlený už v dobe rímskej, kedy sa tu nachádzalo sídlisko prešovského typu z 2. - 5. stor. Hrad Slanec je písomne doložený v r. 1281. Spomína sa aj na konci 13. stor. v súvislosti s bojmi o uhorský trón. Po r. 1299 patril Szaláncziovcom. Stal sa strediskom panstva Slanec. Hrad i panstvo neskôr prešlo do rúk Lossonczyovcov, od zač. 17. stor. Forgáchovcov. R. 1644 bol vypálený vojskami Juraja Rákócziho I. a r. 1679 zbúraný. Ústredná veža, ktorá slúžila ako rodinné múzeum Forgáchovcov v r. 1945 vyhorela. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1230. R. 1233 - 1335 odviedla 3 groše desiatku. R. 1427 mala 25 port, r. 1630 odviedla deviatok 1 a štvrť porty od gazdov a 1 portu od želiarov, r. 1715 - 1720 mala mlyn a 3 domácnosti, r. 1772 23 gazdov a 10 želiarov, r. 1828 77 domov a 546 obyv. Obživu nachádzali ako poľnohospodári, tesári, tkáči, pracovali v kameňolome. V r. 1831 bola jedným zo stredísk roľníckeho povstania. Na konci 2. svet. vojny sa nachádzala vo frontovom pásme, obyv. museli evakuovať a bola silne poškodená. Zachovali sa zrúcaniny hradu Slanec z konca 13. stor. Kostol rím. kat. z r. 1754. Kostol ref. z r. 1784, upravený r. 1835. Kaštieľ pod hradom z 2. pol. 18. stor. Rím. kat. far. úrad, MŠ, ZŠ. Autobusová zastávka, železničná stanica, zdravotné stredisko.
Späť