Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Liptovská Sielnica

Základné údaje
Leží v strednej časti Liptovskej kotliny v doline potoka Sielničanka. Prvá zmienka o obci je v listine z r. 1256. Mestské privilégiá získala od Mateja Korvína v r. 1463. Najstarší známy kostol dal koncom 14. stor. postaviť kráľ Žigmund. Bol to drevený kostolík zasvätený Všetkým svätým. Popri poľnohosp. sa obyv. zaoberali aj chovom dobytka, remeslami, pestovaním chmeľu, od 18. stor. varili pivo a pálili pálenku. Pestovali konope, vyrábali plátno a predávali ho na jarmokoch. Od začiatku 20. stor. tu pracovala píla, rozvinuli sa aj ďalšie remeslá ako garbiarstvo či debnárstvo. V r. 1949 vzniklo JRD, neskôr sa stalo súčasťou ŠM v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou obce sú aj pozostatky katastrálnych území zatopených obcí Liptovská Mara, Parížovca a Brnice. Najstaršia písomná zmienka o Liptovskej Mare je z r. 1358 v súvislosti so zasadnutím župy. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10. - 12. stor. V druhej tretine 13. stor. tu bol postavený ranogotický kostol Panny Márie. Kostol bol pred zatopením prenesený do Múzea Liptovskej dediny v Pribyline. Prvá písomná zmienka o Parížovciach je z r. 1295. Pôvodný kaštieľ bol prenesený do Múzea Liptovskej dediny v Pribyline. Obec Brnice sa spomína prvý krát v roku 1478. Obec vlastnili príbuzné zemianske rody Kmoškovcov, Devosovcov, Gilániovcov, Rojkovcov a Omastovcov. V roku 1924 bola pričlenená k Liptovskej Sielnici. Po zatopení Liptovskej Sielnice vodami Liptovskej Mary bola nová obec postavená v katastrálnom území Brníc.

Liptovská Sielnica je rodiskom viacerých významných osobností, Samuela Ambrózyho osvieteneckého pracovníka, Jána Miloslava Hroboňa zberateľa bájoslovia, Sama Bohdana Hroboňa básnika, Karola Salvu vydavateľa a publicistu, Adolfa Petra Zátureckého zberateľa prísloví a bola aj pôsobiskom Jura Janošku publicistu a národného pracovníka.
Späť