Informácie o obci

This page can't load Google Maps correctly.

Do you own this website?

Považská Bystrica

Základné údaje: Považská Bystrica leží na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou na brehu rieky Váh, na úrodných pôdach náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanka, v malej kotline obkolesenej prstencom hôr. Do územia zasahujú nasledovné geomorfologické celky: Javorníky, Považské Podolie Súľovské a Strážovské vrchy. Patrí do mierne teplej, vlhkej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je okolo 8 °C, priemerný úhrn ročných zrážok 700 - 800 mm. Oblasť je známa veľkým výskytom minerálnych prameňov, v blízkosti sa nachádzajú kúpele Nimnica, zasahuje sem aj Priehrada mládeže.
História mesta po súèasnos: Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej starých asi 4500 rokov. Pri novodobej prestavbe katolíckeho kostola sa našli žiarové pohrebiská lužického ľudu, v polohe Narcie, na Dedovci, Dušianici i pri Zemianskom Kvašove sídlisko púchovskej kultúry. V mestskej časti Dedovec odhalil archeologický výskum viac ako 30 sídliskových objektov veľkej slovanskej osady z 8. až 10. stor. n. l.

V písomných dokumentoch sa obec prvýkrát objavuje až v r. 1330, keď sa spomína cesta vedúca na Bystricu. Ako osada už musela existovať dávno predtým, pretože údolím Váhu a pozdĺž jeho toku viedli dôležité obchodné a vojenské cesty na Moravu, do Poľska a popri Váhu cez Dunaj na juh. História Považskej Bystrice je úzko spätá s Bystrickým hradom. Hrad sa písomne spomína až v r. 1316, to však taktiež nevylučuje jeho existenciu aj o pol storočie skôr. Nachádzal sa na strategickej ceste vedúcej zo S na J, pozdĺž toku rieky Váh. Spolu s hradmi Vršatec, Košeca, Lednica tvoril pevnostný systém stredného Považia. Na začiatku 14. stor. patril i hrad Bystrica Matúšovi Čákovi. Po jeho smrti r. 1321 ho získal panovník Karol Róbert z Anjou, ktorý ho daroval v r. 1325 krajinskému sudcovi Alexandrovi Hedervárimu. Po smrti Alexandrovho syna Mikuláša hrad pripadol v r. 1354 kráľovskému protonotárovi Pavlovi Ugalimu, ktorý ho vlastnil vyše 30 rokov. V tomto období bol hrad sídlom krajinského sudcu a centrom politicko-hospodárskej správy celého stredného Považia až po Trenčín. Okolo r. 1400 dal Žigmund Luxemburský hrad do držby poľskému veľmožovi Sudivojovi z Ostrorogu, haličskému palatínovi. V r. 1400 dostal hrad do držby pán Beckovského hradu Ctibor zo Ctiboríc a jeho syn. V r. 1424 znova patril kráľovi, resp. kráľovnej Barbore. V r. 1432 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. Preto v r. 1435 kráľ Žigmund Luxemburský na žiadosť občanov mesta vydaním novej výsadnej listiny obnovil mestské výsady.

V r. 1439 dala kráľovná Alžbeta kvôli finančným problémom hrady Bystrica, Trenčín, Súča, Vršatec, Lednica, Ilava, Strečno a Starhrad do zálohy za 15000 zlatých svojmu príbuznému slovinskému bánovi Ulrichovi Celjskému. O sedem rokov neskôr už hrad získava gubernátor Uhorska Ján Hunyady. Po jeho smrti prešiel do rúk jeho syna Mateja Korvína, ktorý ho daroval v r. 1458 Ladislavovi Podmanickému. Obdobie vlastníctva hradu rodom Podmanických je azda najvýznamnejším a najslávnejším obdobím v dejinách hradu Bystrica. Ladislavov syn Ján Podmanický dal v Bystrici postaviť gotický kostol. Prvú úradnú listinu "Articuli Podmanickyani", napísanú v slovenčine, vydal 2. januára 1506. Už v tejto listine sa spomínajú cechy mäsiarsky, tkáčsky, kováčsky, čižmársky. Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina.
V časoch boja o uhorskú korunu, v rokoch nasledujúcich po bitke pri Moháči, sa smutne preslávili po celej krajine lúpežní rytieri Rafael a Ján Podmanickí. Ťažili z politických rozbrojov, svojvoľne obsadzovali a pustošili panstvá na Považí. Vrchol moci dosiahli v r. 1540.

Majetky Rafaela, ktoré v čase choroby prepísal svojej manželke Jane z Lomnice, pripadli kráľovskej komore, ktorá predala hrad Bystricu v r. 1559 Gašparovi Serédimu a jeho manželke Anne Méreyovej. Vdova sa druhýkrát vydala v r. 1571 za Ondreja Balassu, hlavného župana Novohradskej stolice, ktorý s ňou dostal hrad i s príslušnými majetkami. Balassovci vlastnili hrad až do r. 1860. Synovia Žigmund a Imrich Balassovci si dedičstvo podelili. Žigmund dal v r. 1623 postaviť renesančný kaštieľ v Orlovom (Zsigmondháza), Imrich v r. 1631 vybudoval pod Bystrickým hradom kaštieľ s dvoma nárožnými vežami a opustil nepohodlný a obranný význam strácajúci hrad. V období reformácie založili v Bystrici šľachtickú školu. Okrem výučby základných poznatkov v materinskom jazyku sa v nej vyučovala latinčina, poetika, rétorika, základy filozofie, história, právo a teológia. Škola zanikla v r. 1712.

Poslednými majiteľmi hradu i panstva boli Sapáryovci od r. 1714. Peter Sapáry sa však usídlil do rozľahlého a hlavne ľahko prístupného kaštieľa pod hradom. Bystrický hrad zostal opustený, v 18. a 19. stor. chátral, dnes je z neho iba ruina.

Považská Bystrica bola čulým remeselníckym strediskom. V r. 1775 tu jestvovalo do 120 remeselníckych dielní, najvýznamnejší boli popri hrnčiaroch súkenníci a obuvníci. Koncom 18. stor. tu zriadili faktóriu šaštínskej kartúnky, neskôr tehelňu. Mesto sa začína rozrastať, vznikajú niektoré menšie podniky - továreň na rybie konzervy, rozširujú sa pálenice a mlyny. R. 1929 sa stal začiatkom novej éry života mestečka. Stala sa postupne priemyselným centrom kraja.

Zmena politickej situácie v predvojnovom Československu nútila bratislavskú muničnú továreň firmy Roth preložiť výrobu do vnútrozemia krajiny. V roku 1928 získala Zbrojovka majoritný podiel vo firme a neskôr, v r. 1935, došlo k úplnej fúzii oboch firiem a vznikol jediný závod - Československá zbrojovka, účastinná spoločnosť Brno, závod Považská Bystrica. Roku 1937 bola dokončená stavba štátnej ľudovej školy a rozostavaná nová rím. kat. ľudová škola, o rok neskôr sa začalo s pomocou závodu vyučovať na priemyselnej škole strojníckej, v tom čase druhej na Slovensku.
Po okupácii českých krajín obsadilo nemecké vojsko 23. marca 1939 závod, ktorý, tak ako celá Zbrojovka, bol zaradený do koncernu Hermann Göring Werke. V roku 1940 dosiahli obecné investície miliónové sumy, začali sa práce na stavbách letného kúpaliska, ev. a. v. cirkevného zborového domu, na prestavbe a rozšírení rím. kat. kostola i na úpravách vtedajšieho Hlinkovho námestia; začala sa stavať továreň na chov hodvábnika a výrobu hodvábu. V októbri 1945 závod znárodnili a v r. 1947 bol vytvorený samostatný podnik s názvom Považské strojárne. Výrobný program sa orientoval na mierovú výrobu, začali sa vyrábať chladničky a motocykle Manet, neskôr kanvy na mlieko, trolejové laná, elektrovodiče, vlnovce. Po presunutí výroby chladničiek do Zlatých Moraviec a zastavení výroby motocyklov Manet sa produkcia ustálila na výrobe jednostopových motorových vozidiel, valivých ložísk, obrábacích strojov, hutníckych polotovarov a na špeciálnej výrobe. V r. 1946 bol priznaný Považskej Bystrici charakter mesta, v r. 1948 sa stala okresným mestom. Nová železničná stanica dokončená v r. 1947, bez veľkých zmien slúži dodnes, r. 1949 dostavali nový most cez Váh. Na Lánoch sa začalo v r. 1952 s výstavbou nemocnice. R. 1953 odovzdali do užívania nové odborné učilište strojárske, v r. 1954 - 56 prestavali budovu niekdajšej synagógy na obchodný dom Považan, v r. 1964 otvorili nový všešportový štadión, dokončili budovu pošty a položili základný kameň Domu kultúry ROH Považských strojární (1966).

V meste a jeho okolí sa aj v súčasnosti organizujú medzinárodné motocyklové preteky. Známe sú tiež medzinárodné plavecké preteky EUROSWIM, medzinárodný folkórny festival "Otvára sa letu brána", Praznovské a Marikovské folklórne slávnosti. Veľkým lákadlom turistov je NPR Manínska tiesňava s najužším skalným kaňonom, cez ktorý vedie štátna cesta a NPR Kostolecká tiesňava s najväčším skalným previsom na Slovensku.

V r. 1984 bol verejnosti sprístupnený zrenovovaný renesančný kaštieľ v P. Bystrici - Orlovom. V jeho priestoroch bolo umiestnené aj vlastivedné múzeum s archeologickou a prírodovednou expozíciou a so stálou expozíciou z histórie Považských strojární. Tomuto účelu slúžil až do roku 2004, kedy zmenil majiteľa. V r. 1986 začal slúžiť obyvateľom mesta nový pavilón nemocnice s poliklinikou, o dva roky neskôr nová športová hala na Sídlisku SNP. Konverzia zbrojárskeho priemyslu po revolúcii v r. 1989 priniesla Považským strojárňam nemálo ekonomických problémov a rast nezamestnanosti. Vytvorili sa nové obchodné a výrobné firmy, ktoré začali pracovať v oblasti strojárstva, stavebníctva a spracovania dreva. Bola obnovená cirkevná základná škola sv. Augustína, postavili nové kostoly v Považskej Teplej, Vrtižeri, Dolnom Moštenci a v Praznove, reštauroval sa kostolík v Zemianskom Kvašove. Jednou z hlavných investícií, ktorá výrazne zasiahla do života mesta a zmenila jeho tvár, je pokračujúca výstavba diaľnice Bratislava - Žilina.

V meste sú vybudované 4 ČOV. Pre potreby obyvateľov slúži 106 predajní nepotravinového tovaru, 6 obchodných domov a nákupných stredísk, z toho 2 hypermarkety, 87 zariadení reštauračného a pohostinského typu, 4 hotely s kapacitou 324 postelí a 1 autokemping.

Považská Bystrica je od júla 1996 sídlom novoutvoreného okresu Trenčianskeho kraja. K Považskej Bystrici patria mestské časti, pôvodne samostatné obce: Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Považská Teplá, Dolný a Horný Milochov, Dolný a Horný Moštenec, Praznov, Podmanín a Zemiansky Kvašov.

Považská Bystrica je sídlom mnohých organizácií štátnej správy, siedmich bánk, sídli tu správa CHKO Strážovské vrchy. V meste pôsobí viacero MŠ, 10 ZŠ a osobitná internátna škola, 2 SOU, gymnázium a 4 stredné odborné školy. Deti navštevujú dve základné a prvú súkromnú umeleckú školu - jedna nesie meno považskobystrického rodáka, maliara a grafika Imra Weinera Kráľa (1901 - 1978). Pôsobí tu mestská kultúrna organizácia PX Centrum, 1 kino, v časti Považská Teplá Súkromné múzeum archeológie, numizmatiky a ľudových predmetov. Činné sú mestské športové kluby, turistický oddiel, Mestské folklórne štúdio. V štvrti Lány je moderné letné kúpalisko, v meste sú tenisové kurty, zrekonštruovaná krytá plaváreň, zimný štadión. Cestovný ruch v meste zastrešuje Turistická informačná kancelária zriadená Mestom Pov. Bystrica v roku 1995.
Kultúrne, architektonické pamiatky: Rím. kat. kostol Navštívenia Panny Márie zo 14. stor. s renesančnými a barokovými úpravami bol v r. 1939 doplnený druhou modernou vežou. Pôvodný kostol je dnes bočnou loďou. Interiér s gotickými architektonickými detailmi, renesančnými epitafmi (R. Podmanického, A. Balassu, Ž. Balassu a A. Zborovskej), maľované okná podľa návrhov Vincenta a Viery Hložníkovcov z r. 1951. Fara, pôvodne renesančná, zo 17. stor. Kaplnka sv. Heleny z r. 1728 na Sídlisku Rozkvet. Historická budova Považskej knižnice, pôvodne vila bryndziarskej rodiny Milochovcov z r. 1900.
Vzdelávanie, školstvo, divadlo: Najstarší záznam o škole je z r. 1506. Koncom 16. stor. založili Balassovci šľachtickú školu, ktorú podporoval najmä Žigmund Balassa.

V r. 1939 vznikla Verejná nižšia priemyselná majstrovská škola v PB, Stredná priemyselná škola strojnícka v r. 1939 a Stredná všeobecno-vzdelávacia škola v r. 1953.

V r. 1933 vznikla tlačiareň Júliusa Kocha. V Považskej Bystrici hrávali divadelné predstavenia spolky Sokol a Orol a súbor Považan. Z amatérskeho divadelného krúžku Považských strojární vzniklo profesionálne divadlo s názvom Divadlo pracujúcich pod vedením Tibora Bogdana a Juraja Haľamu. Členmi boli J. Króner, T. Bogdan, V. Blaho, Š. Mišovič, Ľ. Reiter a iní. Po necelom roku preložili sídlo divadla do Žiliny.
M. č.: Dolný Moštenec, Horný Moštenec, Milochov, Orlové, Podmanín, Podvažie, Považská Bystrica, Považská Teplá, Považské Podhradie, Praznov, Šebešťanová, Vrtižer, Zemiansky Kvášov.

Späť

Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

Považská Bystrica

Aktuálne témy

Užitočné linky

KONTAKTNÉ CENTRUM