Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Pliešovce

Základné údaje
Ležia v malebnom prostredí južného okraja Pliešovskej kotliny, v pramennej oblasti Neresnice. Západná časť chotára je pahorkatina, východná vystupuje na svahy Javoria. Kotlina a miernejšie úbočia Javoria sú odlesnené, vyššie sú bukové lesy. Chotárom preteká Krupinica a v smere na Bzovskú Lehôtku vytvára malú vodnú nádrž. Názvy obce: r. 1332 Plesvic; r. 1336 Pleseuch; r. 1469 Plešovea; r. 1773 Plessovcze; r. 1920 Pliešovce; maď. Tótpelsőc. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z r. 1256 a to v listine uhorského kráľa Belu IV. Pápež Klement VI. bulou z r. 1349 povolil a finančne podporil stavbu kostola sv. Juraja na neďalekom kostolnom vrchu, kde sa ešte nachádzajú jeho základy. V r. 1419 kráľ Žigmund Luxemburský vydal výsadnú listinu s privilégiami, napr. slobodnú voľbu kňaza, richtára, atď. V r. 1523 kráľ Ľudovít II. potvrdzuje mestečku aj mestské výsady s právom meča a mýta. Obec vynikala v obchode a poľnohospodárstve, obyvatelia sa zaoberali aj výrobou vápna, kolomaže, súkna a inými remeselníckymi prácami. Rozšírená bola domácka výroba chrbtových košov oblých tvarov. Najväčší rozmach zaznamenala v r. 1900, kedy bola 52. najväčším mestečkom na Slovensku. K pozoruhodnostiam obce patrí zvon, svietniky, organ, olejomaľba Krst Krista zo starého zboreného kostola. Ev. kostol vysvätený r. 1927; rím. kat. kostol Božieho milosrdenstva vysvätený r. 1998. Medzi najvýznamnejších rodákov patrí Benjamín Pravoslav Červenák (1816 - 1842) - národný buditeľ; Andrej Červenák (1825 - 1887) - národovec; Ján Solovič (1934) - dramaturg a umelecký šéf rozhlasu.
M. č.: Dolinky, Lonec, Pliešovce, Podjavorie, Polomy, Zaježová.
Späť