Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Lednické Rovne

Základné údaje
Ležia na pravej strane Váhu, takmer uprostred Bielych Karpát a Strážovských vrchov. Pod parkom sa nachádzajú prírodné meandre. Pôdy ílovito-hlinité, piesčito-hlinité, nivné pôdy na nekarbonátových sedimentoch. Sú vhodné na pestovanie kŕmnej repy, repky olejnatej, pšenice, kukurice, zemiakov. Obec vznikla zlúčením Rovní a Prečínskej Lehoty v r. 1925. Dnes k nej patria i obce Horenická Hôrka a Medné.

Je tu kaštieľ so zachovalým anglickým parkom s rozlohou 19,5 ha. Z drevín zastúpené kanadské topole i iné cudzokrajné dreviny ako catalpa, platan, pseudocuga. Park sa skladá z mezofilnej lúky, parkového lesa a nivy potoka so vzácnou mokraďovou faunou. Obec Lednické Rovne sa prvýkrát spomína v listine z r. 1471 ako "possessio Rowne". Obec pôvodne tvorili dve časti, ktoré rozdeľovala riečka Ledničanka - napravo boli Rovne, vľavo staršia Prečínska Lehota. Obe obce patrili oddávna Lednickému hradu, ktorého majitelia mali v Rovniach (podľa ľudového názvu na rovine, na rovinách) majer a mlyn pri Váhu. Majiteľ Lednického hradu - lúpežný rytier, dobrodruh a zlodej M. Telekeši - si dal postaviť priestranný kaštieľ, od r. 1594 v ňom býval so svojou manželkou J. Suňogovou. V r. 1601 bol popravený. Z. Lórantffi, manželka F. Rákócziho I., dala v r. 1640 postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi. V parku dnes je iba veža býv. farského kostola. Tam je pochovaný i ďalší majiteľ Rovní Jozef Maťašovský s manželkou, rodenou Madočániovou. Gróf Ján Gobert Aspremont-Linden urobil z obce šľachtické sídlo, dal zriadiť okolo r. 1800 rozsiahly anglický park. Jeho osobný lekár a botanik A. Rochel založil i botanickú záhradu s viac ako 1800 druhmi rastlín. Z r. 1799 pochádza aj farebná mapa parku. Do hmoty parku pojali i starý kostol, okolo ktorého sa zachovali rôzne náhrobníky, torzá plastík, vodopády, jazierka, besiedky, jaskyne, množstvo plastík. Schreiberovci pri ňom neskôr postavili skleník a areál obohatili minivláčikom s rozchodom 380 mm, ktorý je dnes v technickom múzeu v Košiciach. V parku okrem grófa Aspremonta odpočíva i jeho dlhoročný priateľ A. V. Kaschnitz. Poslednými šľachtickými majiteľmi panstva a Rovní bol od r. 1875 syn Františky Skrbenskej Filip. V kaštieli mal knižnicu, počítajúcu v r. 1885 do tritisíc vzácnych kníh. Dedičný majetok predal v r. 1890 J. Schreiberovi, továrnikovi. Schreiberovcami sa začala nová etapa dejín dovtedy poľnohosp. obce. Výstavbou sklární sa v r. 1892 stávajú známymi v celom Uhorsku. Pôvodne sa v sklárni vyrábalo tabuľové sklo, od r. 1893 je zavedená výroba lisovaného skla, ktoré vyrábali zaučení nemeckí sklári z Veľkých Losin, známe bolo pod menom "Cisársky krištáľ". V sklárňach pracovali robotníci z Uhrovca, bývali v novopostavenej kolónii, časť obce sa ešte i dnes nazýva Uhrovec. J. Schreiber ml. zomrel v r. 1902, pochovaný je v mauzóleu na hornej lúke v parku. Panstvo s kaštieľom zdedili jeho 4 synovia Max, Alfréd, Eduard a Rupert. Najviac sa do povedomia občanov zapísal Eduard. V r. 1941 začala ďalšia výstavba sklárne. V r. 1942 sa fabrika osamostatnila a vznikla účastinná spoločnosť pod názvom Slovenské sklené huty. Vybudované futbalové a tenisové ihrisko, v r. 1966 kúpalisko, od r. 1968 komunikácie. Obec okrem železničnej trate Trenčianska Teplá-Lednické Rovne nemala iné spojenia s okolitým svetom. V r. 1980-85 nový obchodný dom "Sklár", moderná závodná jedáleň, nový Dom služieb na námestí, zahájená i plynofikácia v obci, rekonštrukcia kaštieľa na Slovenské sklárske múzeum. Z rob. domu, tzv. Sanatoria, sa stal "Dom opatrovateľskej služby". V r. 1988 sa začala výstavba vodojemu, zásobuje pitnou vodou aj okolité obce. Prvá cirkevná škola pri farskom úrade v r. 1828, zanikla v r. 1945. Ľudovú ZŠ postavil Jozef Schreiber v r. 1893 pre deti robotníkov sklárne. Dnešná nesie meno Eduarda Schreibera. Stredné odborné učilište vzniklo r. 1949, pripravovalo absolventov pre všetky sklárne na Slovensku. R. 1967 ZUŠ s dvoma odbormi - hudobným a výtvarným. V r. 1993 otvorená pre potreby sklárskeho priemyslu SPŠ sklárska, dnes v obci funguje s úspechom Škola úžitkového výtvarníctva. Hádzanársky a futbalový oddiel, kolková dráha, najkrajším šport. objektom je kúpalisko s vyhrievanou vodou. Pôsobisko: J. Bárta, spisovateľ, tu je pochovaný; J. Schreiber, pochovaný v parku, zakladateľ sklární.

V Rovniach v r. 1910 E. Schreiber, natočil prvý hraný film na Slovensku s názvom Únos. Bol technicky zdatný, študoval na poľnohosp. škole, vymyslel i úzkokoľajku, ktorou sa dovážalo do sklární drevo z okolitých lesov, zadovážil prvé parné oračky, vedel fotografovať, filmovať. Narodil sa tu Dr. K. Rosenbaum (1920-2001), literárny kritik, spisovateľ.
M. č.: Horenická Hôrka, Lednické Rovne, Medné.
Späť