Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Podlužany

Základné údaje
Ležia v S časti bánovského výbežku Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku nivy a terasy Bebravy. Osídlené boli v eneolite - nálezy kanelovanej keramiky. Obec sa spomína v r. 1295, kedy bola súčasťou hradného panstva Uhrovec. Názov obce vznikol pravdepodobne zo situovania obce pod luhami-mokrými lokalitami, ktoré sa nachádzali po ľavej strane rieky Bebravy. Podlužany boli obilnicou uhrovského panstva, pestovali ovos, pohanku. V r. 1295 sa písali Polluzsan. V r. 1860 založil R. Sandtner v obci cukrovar, prvý svojho druhu v Trenčianskej župe, po požiari r. 1870 prestal pracovať. Po r. 1918 prešla časť zayovského veľkostatku do rúk J. Janečku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp., chovom dobytka, v 2. pol. 19. stor. v cukrovare, liehovare, prípadne odchádzali na práce do Čiech. JRD založili už v r. 1948, pôsobilo tu i poľnohosp. učilište, v 60-tych r. 20. stor. presťahované do Bánoviec nad Bebravou. V Zlobinách bola krátky čas chovateľská stanica koní Štátneho plemenárskeho ústavu z Topoľčianok. Na území Podlužian zanikla dedina Zlobina (1389 Slobina), v r. 1828 úplne opustená už ako osada Podlužian, v jej chotári boli neskôr panské majere a dobytkárska farma JRD. Kaštieľ v Podlužanoch bol postavený v r. 1865 nájomcom panstva Schumacherom. Autobusové spojenie s Bánovcami je od r. 1929, elektrifikácia v r. 1935. V obci sa narodili: cirkevný historik a náboženský spisovateľ F. D. Šimko; lekár, priekopník dietetiky J. T. Šimko, pôvodne evanjelický farár v H. Ozorovciach, jeho brat veršovník a náboženský spisovateľ Emanuel Viliam Šimko (1791-1875), profesor evanjelického lýcea v Bratislave. V r. 1745 - 1758 tu v službách Zayovcov pôsobil Andrej Ambrozi, básnik. V r. 1867-1887 vyučoval na ev. cirk. škole v Podlužanoch Michal Kišš,(1846-1927 básnik, učiteľ, v Podlužanoch sa narodil Miloš Kišš (1873-1943), pseud. Podlužanský, zberateľ ľudových piesní, včelár. V obci sú dva kostoly: ev. a. v. z r. 1827 a rím. kat. z pôvodnej kaplnky z r. 1723, neskôr prestavanej na kostol. Z pôvodného kostola sa zachovalo torzo vzácneho dreveného neskorogotického oltára z r. 1480. Je to hodnotná umelecká pamiatka stredoslovenskej proveniencie, dnes zreštaurovaná v zbierkach Trenčianskeho múzea.
Späť