Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Veľké Lovce

Základné údaje
Obec leží na západnom svahu Pohronskej pahorkatiny, východnú časť chotára pokrývajú dubové a agátové lesy, 15 km JV od Šurian. Pri archeologických vykopávkach bolo objavené pohrebisko belobrdskej kultúry z 10. stor. Prvá zmienka o obci pod menom Lowaz je z r. 1236 v listine ostrihomského arcibiskupa Róberta, v ktorej sa spomínajú služobníci kráľa z tejto dediny. Dedina bola majetkom miestnych zemanov, neskôr Alexandra Eustacha zo Semerova. Od 13. stor. sa vlastníkom stalo Ostrihomské arcibiskupstvo, vo vlastníctve ktorého bol i Solad (Máriacsalád, Mariánska Čeľaď). Ďalšia zmienka je spred r. 1399 keď zemania zo Semerova vymenili časť majetku s ostrihomským predialistom Bedesom z Loviec. V r. 1506 patrila obec Levickému panstvu. V r. 1512 získali pavlíni zem Máriacsalád, postavili tu kláštor a kostol. V tom r. sa spomín aj dedina Malé Lovce, v ktorej bolo 11 domov a patrila zemanom z Tajnej, Kozmáloviec a Ľubej. V r. 1719 kúpili Paluškovci zo Zlatých Moraviec od Forgáchovcov časť zeme v Máriacsaláde. V r. 1786 kráľ Jozef II. zrušil rehoľu pavlínov a ich veľká knižnica bola prevezená do univerzitnej knižnice v Budíne. Majetok prevzala správa verejných základín. Koncom 19. stor. veľkostatky patrili Juhászovcom, Šimonovcom a Ruffyovcom. V r. 1890 vymenili budovy školy s krčmou kvôli jej blízkosti s kostolom. V r. 1899 vyhorel Veľký aj Malý Lót. Tieto názvy sa používali do r. 1900. Potom sa používal spoločný názov Nový Lót. V r. 1938 - 1945 bol Lót pričlenený k Maďarsku. Od 1948 úradným názvom sú Veľké Lovce. Kultúrnohistorickými pamiatkami sú ev. ref. kostol z r. 1882 a rím. kat. kostol Materstva Panny Márie z r. 1907.
Späť