Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Sabinov

Geografia
Sabinov leží medzi Levočskými vrchmi a pohorím Čergov v nadm. výške okolo 627 m. Kataster sídla sa nachádza na rozhraní geomorfologických celkov Spišsko-šarišského medzihoria a Bachurne. Chotár v rozsahu 1791 ha sa rozprestiera v nadm. výške 311-573 m. Dĺžka katastrálnych hraníc je 21,4 km. Na severe susedí s chotárom Červenej Vody, na severovýchode s Drienicou a Jakubovanmi, na západe s Pečovskou Novou Vsou, na juhozápade s obcou Ražňany a na juhovýchode so Šarišskými Michaľanmi. Prevládajú hnedozemné oglejené, hnedé lesné a nivné karbonátové pôdy, menej rendziny a nivné pôdy. Súvislé smrekové a hrabovo-bukové lesy sú v západnej časti chotára. Na svahoch i dolinnej nive sú rozľahlé ovocné sady. Priemerná ročná teplota 7,6 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 591 mm. Mestom preteká rieka Torysa. V osade Sabinovské Kúpele je sírny minerálny prameň, pri ktorom boli kúpele.
História
Tunajšie sídlisko sa predpokladá už pred 11. storočím. Najstarší písomný doklad o Sabinove pochádza z r. 1248, kedy jestvoval aj farský kostol. V 1. polovici 13. storočia sa tu udomácnilo konanie trhu každý utorok. Najmä trh sem lákal nemeckých usadlíkov zo Spiša. Sabinovčania nadobudli mestské výsady v r. 1299. Odvtedy je Sabinov mestom aj v zmysle právnom, pričom svetskou vrchnosťou boli Sabinovčanom len uhorskí králi. V r. 1472 nadobudli od kráľa Mateja také výsady, aké malo mesto Košice. Kráľ Ľudovít II. udelil Sabinovčanom práva každoročne konať 5 jarmokov. Cirkevná škola pôsobila pri farskom kostole, priame doklady o škole sú od 1. polovice 15. storočia. Pod vplyvom reformácie dosiahla úroveň gymnázia, na ktorom pôsobili významní učitelia. V 14. - 15. storočí si sabinovskí mešťania vybudovali domy pozdĺž nového šošovkového námestia. Dva rady domov rozdelené do štyroch štvrtí tvorili jadro a súčasne najdôležitejšiu časť mesta. V strede námestia si začiatkom 14. storočia postavili nový murovaný farský kostol. Gotický kostol, zasvätený Jánovi Krstiteľovi, je najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou v Sabinove. Po vybudovaní mestských múrov v 15. storočí vstup do Sabinova umožňovali len brány pred južným a severným okrajom námestia. Meštianske domácnosti mali svoje roľnícke hospodárstva, avšak väčšie zisky a lepšie živobytie plynuli z remeselnej výroby, najmä zo spracovania dreva a koží, obchodnej činnosti aj v Poľsku a Haličsku. Z urbanistického, demografického, ekonomického aj spoločenského hľadiska bol Sabinov menším mestom ako blízky Prešov, Bardejov a Levoča. Do 13. storočia žili v Sabinove len Slováci, od 14. storočia aj Nemci. V r. 1566 tu žilo okolo 270 meštianskych domácností, vyše 150 domov bolo na námestí a na paralelnej západnej ulici, okolo 115 domov v predmestiach pred severnou a južnou bránou. Vtedy mal Sabinov okolo 2500 obyvateľov. Úbytok obyvateľstva nastal na prelome 17. a 18. storočia v dôsledku protihabsburských povstaní uhorskej šľachty. Tradičné mestské hospodárstvo od 18. storočia dopĺňala papiereň, liehovar, pivovar, tehelňa. Od polovice 18. do začiatku 20. storočia gymnázium viedli piaristi. Tlačiareň jestvuje od začiatku 19. storočia, tlačili tu aj regionálne časopisy. Od 2. polovice 19. storočia fungovala sporiteľňa, od 20. storočia banky, elektráreň. V r. 1828 tu bolo 434 domov a 2780 obyvateľov, v r. 1900 bolo 2954, v r. 1970 5448 obyvateľov. V 2. polovici 20. stor. tu pôsobilo nielen gymnázium, ale aj odborné hospodárske a poľnohospodárske školy. Od 2. polovice 20. storočia bola väčšina obyvateľov zamestnaná v miestnych priemyselných a poľnohosp. podnikoch. Výraznejšie sa rozvíjal najmä konzervárenský priemysel, spracovanie kovov, výroba nábytku, spracovanie koží a textílií, komunálne služby. Od r. 1996 je okresným mestom.
Demografia
Počet obyvateľov: 12165 (r. 2004). Národnostná štruktúra obyvateľov: 87 % slovenskej, 13 % rómskej, 0,5 % ukrajinskej, 0,2 % rusínskej, 0,2 % českej a 0,03 % maďarskej národnosti. Konfesionálne zloženie obyvateľov: 70 % rím. kat., 2,5 % gr. kat., 2,4 % pravoslávne, 0,6 % ev., 0,02 % iné vierovyznanie, 1,2 % bez vyznania.
Kultúra
Rím. kat. farský kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 14. storočia, viaceré stavebné úpravy. V interiéri neskorogotické plastiky z dielne Majstra Pavla z Levoče. Rím. kat. kostol (pôvodne kaplnka) z r. 1375, v 15. a 18. storočí prestavaný. Renesančná zvonica pochádza z r. 1657, kaplnka z r. 1854. Pôvodne nemecký ev. a. v. kostol postavený v r. 1802, slovenský ev. a. v. kostol pochádza z r. 1820. Gr. kat. kostol z r. 1904. Na námestí je budova bývalého lýcea, od polovice 20. storočia tu bolo múzeum. Na námestí sú viaceré pôvodne renesančné a barokové meštianske domy (vyhlásené r. 1993 za pamiatkovú zónu mesta). Z mestských hradieb sa zachovali súvislejšie časti na južnej strane. Ochotnícke divadlo tu v r. 1922 založil J. Borodáč a pôsobí príležitostne doteraz. Organizovaný šport sa tu rozvíja od r. 1921. V meste sa súťažne hráva futbal všetkých kategórií, hokej, basketbal žien, mládežnícky tenis, karate. V meste sú tri ZŠ, Obchodná akadémia, ŠZŠ, gymnázium, Stredná združená škola. Mestské kultúrne stredisko, mestská knižnica. Múzeum. MsÚ Sabinov je vydavateľom Sabinovského spravodaja.
Hospodárstvo
Ekonomický charakter vychádza z priemyselno-poľnohospodárskej základne (strojársky, odevný, drevospracujúci a potravinársky priemysel). Významné ekonomické subjekty: ZŤS Sabinov (výroba prevodových skríň, tvárniacich strojov), SANAS (výroba nábytku), Milk Agro (výroba mliečnych výrobkov), OVO-MONT, Ekosvip (stavebné práce), Epimex-R (výroba rozvádzačov), Tedas (výroba pánskej a dámskej konfekcie). Mesto je napojené na verejný vodovod Slavkov-Prešov. Stredisko VEZ rozvodného závodu Prešov. Expozitúry VÚB, Slovenskej sporiteľne, Poštovej banky a OTP banky, pobočka Slovenskej poisťovne.
Rozvojové plány
Mesto má spracovaný a schválený Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý je nosným materiálom rozvojových programov. Pripravuje sa budovanie priemyselných parkov.
M. č.: orkucany, sabinov.
Späť