Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Donovaly

Základné údaje
Ležia na záp. okraji Nízkych Tatier v Starohorskej skupine na styku Pohronia a Liptova. Stred chotára má charakter širokého horského sedla s mierne zvlneným povrchom. Celé územie je rozvodím prítokov Hrona a Váhu. Názvy obce: r. 1702 Donnovall, r. 1743 Donoval, r. 1920 Donovaly. Obec sa vyvinula so 7 uhliarskych osád Banskej komory v severovýchodnom cípe banskobystrického teritória, kde sa ťažilo drevo a pálilo na drevené uhlie pre erárnu hutu v Starých Horách, Po likvidácii hút v druhej polovici 19. stor. a tým aj uhliarstva, prešli pracovať osadníci do štátnych lesov a horehronských železiarní. I naďalej chovali dobytok a ovce. Značná časť žien vedela paličkovať čipky s ktorými chodili po celom dolnom Uhorsku. Počas vypuknutia SNP sa sem premiestnilo sídlo predsedníctva SNP a dňa 26.10.1944 Slobodný slovenský vysielač, Veliteľstvo I. čs. armády na Slovensku a Hlavný štáb partizánskeho hnutia. V 50-tich rokoch minulého storočia sa obec s krásnym okolím postupne stala vyhľadávaným lyžiarsko - turistickým miestom a až doteraz je dynamickým a moderným strediskom s celoročnými službami cestovného ruchu medzinárodného významu. Cez Donovaly vedie E trasa medzinárodnej trasy spájajúcej Budapešť s Krakowom. Najstaršími pamiatkami sú: klas. kostol Sv. Antona. Paduánskeho z r. 1825, pomník padlým v SNP, náhrobník na cintoríne, ako spoločný hrob partizánov a rodný dom spisovateľa a básnika Tichomíra Milkina (1864 - 1920). Pôsobili tu národní buditelia, notár Jozef Messerschmidt (1875 - 1931) a farár Jozef Kačka (1865 - 1938). Ich život spracoval J. G. Tajovský v divadelnej dráme Blúznivci. Už 14 rokov je obec známa organizovaním najväčších pretekov psích záprahov čistokrvných plemien severského pôvodu. Dvojnásobným usporiadaním majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy si vyslúžila prezývku "Donovalská Aljaška".

Späť