Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Nováky

Základné údaje
Mesto Nováky leží v južnej časti Hornonitrianskej kotliny a preteká ním rieka Nitra. Lemuje ho pohorie Vtáčnik a Lelovské vŕšky. K mestu boli v minulosti pripojené osady Horné Lelovce a Laskár.

Od treťohôr sa tu vyskytujú sloje hnedého uhlia s nižšou kalorickou hodnotou. Chotár má hnedé lesné pôdy a nivné illimerizované zeme. V okolí sú dubovohrabové lesy s prímesou borovíc a bukov. Nadmorská výška mesta je 245 m. V lesoch žije najmä poľovná zver, pestré vtáctvo a množstvo hmyzu.
História
Obec sa vyvinula na území sídliska z veľkomoravských čias. Prvá písomná zmienka je z r. 1113 v zoborskej listine, v súvislosti s ohraničovaním susedných Opatoviec, ktoré boli majetkom zoborského kláštora. Staršie názvy mesta boli Nouac, Nowak a Nyitranovak.

V 11. stor. patrili k Prievidzskému hradu a asi od 14. stor. k panstvu hradu Sivý Kameň. V r. 1434 daroval kráľ hrad a panstvo rodu Majthényiovcov. Nováky sa stali popri Prievidzi a Bojniciach hospodársky významnou osadou s postupným rozvojom remesiel. V 15. stor., v období bojov jiskrových a bratríckych vojsk, došlo k úpadku obce, k čomu dopomohli aj vpády domácich zbojníkov prichádzajúcich poväčšine z oslianskej doliny. Výsady škultécie udelil Novákom kráľ Žigmund a boli potvrdené v r. 1474. O rok neskôr sa obyvatelia vzbúrili proti dedičnému richtárovi.

V 16. stor. prívrženci Jána Zápoľského Ján a Rafael Podmanický napadli sivokamenské majetky Bartolomeja Majthényiho, vydrancovali a vypálili ich, medzi nimi aj Nováky. Hrobka Majthéniovcov v kostole bola zničená a vydrancovaná.

Postupne sa v Novákoch začala usadzovať šľachta, ktorá si postavila kúrie. Zvýšil sa počet rodín zemepánov. Zbojnícke výpady neustávali a pri jednom z nich bol vypálený Laskár aj s kaštieľom. Podľa súpisu domov bolo v r. 1600 v Novákoch 50 domov a v r. 1608 iba 6. Hrad Sivý kameň neodolal protihabsburskému sprisahaniu, bol vyplienený, a všetky kúrie v Novákoch boli vyrabované.
Demografia
V poľnohosp. na poddanských usadlostiach pestovali najmä obilie, pšenicu, raž, jačmeň a ovos. V 17. stor. veľkú časť obyvateľov tvorili bezzemkovia, ktorí pracovali na poliach a vykonávali stavebné práce na obnove panských budov. Ďalšie stor. sú charakteristické postupným rozvojom remesiel a výrobou a čapovaním liehových nápojov. V Novákoch bol pivovar a pálenica. Koncom 19. stor. tu boli 4 veľkostatky a 34 roľníckych hospodárstiev, kde chovali až 255 kusov rožného dobytka. V remeselnej výrobe pracovalo len 5 osôb: krajčír, obuvník, pekár, murár a posledný bez špecifikácie pri tvorbe odevov.

Obe svetové vojny poznačili poľnohospodárske Nováky poklesom úrody a úbytkom pracovných síl. Počas 2. svet. vojny bola v obci postavená chemická továreň, v r. 1941 sa začalo ťažiť uhlie a bola postavená tehelňa. Za Slovenského štátu bol v Novákoch zriadený veľký židovský koncentračný tábor, kde boli sústredení Židia z celého Slovenska. Nováky boli oslobodené 4. 4. 1945. V minulosti patrili do Nitrianskej župy, po r. 1949 do kraja Nitra a po r. 1960 do Stredoslovenského kraja. Štatút mesta získali v r. 1961. Vždy boli súčasťou okresu Prievidza. V súčasnosti prináležia do Trenčianskeho kraja a vyššieho územného celku v Trenčíne.
Školstvo a kultúra
V meste je dom kultúry, mestská knižnica a kino. Je tu základná škola, ktorá je umiestnená v 2 objektoch, materská škola, základná umelecká škola a centrum voľného času. Je tu zriadené gymnázium a Združená stredná škola chemická, ktorá vznikla zo Strednej priemyselnej školy chemickej a Stredného odborného učilišťa chemického.

Strední a malí podnikatelia poskytujú príležitosti zamestnať sa v stavebníctve, službách a obchode.

Keďže sa zdá, že útlm banskej činnosti je trvalý, predstavitelia mesta sa snažia rozšíriť mesto výstavbou nielen komplexnej, ale aj individuálnej bytovej výstavby na pôde, kde bol v nedávnej minulosti stavebný uzáver z dôvodov poddolovania. Plánuje sa vybudovať centrálne námestie s pešou zónou a objektmi pre kultúrne využitie voľného času.
M. č.: Horné Lelovce, Laskár, Nováky.
Späť