Čadca

Geografia

Mesto leží na styku severného okraja Javorníkov a Turzovskej vrchoviny so Slovenskými Beskydami v doline hornej Kysuce. Členitý vrchovinný až hornatinný povrch chotára tvoria treťohorné flyšové horniny, pahorkatinný pozdĺž Kysuce a Černianky mäkké ílovce. Dolinná časť chotára má mierne teplú, veľmi vlhkú klímu, horská časť mierne chladnú a vlhkú klímu. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 7 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 900-1000 mm. Prevládajú hnedé horské lesné pôdy, prevažne ílovito-hlinité, v dôsledku erózie ochudobnené a plytké, na nive Kysuce a Černianky štrkovité nivné. Odlesnené sú len doliny pozdĺž tokov. Sú tu dva minerálne pramene. Jeden upravený a označený ako chránený prírodný výtvor je v doline ľavostrannej zdrojnice Rieky vo výške 600 m, zaujímavý je najmä výronom metanových plynov. Druhý minerálny prameň sa nachádza v doline Bukovského potoka. Obsahuje značné množstvo sírovodíka, po ktorom má výraznú chuť a vôňu. V osade Milošová-Megonky sa nachádza prírodná pamiatka - skalné gule, ktorá je európskym prírodným unikátom.

Zchránených rastlín sa v regióne vyskytujú kosodrevina (Pinus mugo ssp. mughus), horec jarný (Gentiana verna) orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundi) a iné. V oblasti sú hojne zastúpené aj chránené živočíšne druhy, napríklad vidlochvost feniklový ( Papilio machaon), fúzač alpský (Rosalia alpina), rak skalný (Astacus torrentium), mlok karpatský (Triturus monntandoni), užovka hladká (Coronella austriaca), myšiak hôrny (Buteo buteo), výr skalný (Bubo bubo), vydra riečna (Lutra lutra) a mnohé ďalšie.

Vhraniciach regiónu Čadce sa nachádza prírodná rezervácia Veľká Rača (1236 m n. m), ktorá je v súčasnosti využívaná aj v rámci turistiky a cestovného ruchu.

História

Vroku 1417 ešte celý chotár Čadce bol súčasťou chotára Krásna nad Kysucou. Rozptýlené valašské osídlenie jestvovalo od konca 15. storočia. Prvá spoľahlivá písomná správa o Čadci sa nachádza v spore o uhorské hranice v roku 1565. Okrem iného z nej vyplýva, že osada "Tczaczka" ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno. Pomenovanie dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). Ako dedina budatínskeho panstva sa spomína v urbári z roku 1572 (Wes Czatccza). Na jej čele bol valašský dedičný richtár. Mala vtedy dve sedliacke a jednu želiarsku usadlosť, pričom dve usadlosti boli opustené. V tých časoch o Čadcu súperili budatínske a strečnianske panstvo. Nároky na územie obce si robilo aj tešínske kniežactvo. V dikálnom súpise z roku 1579 sa hovorí, že Čadca nikdy nebola zdanená. Zo sporu o Čadcu, ktorá vznikla v chotári Krásna a z vypočúvania svedkov v roku 1579-1580 vyplýva, že na území Čadce (Chathcha), nazývanej aj "Kralowanske", boli dávnejšie len pastviny a na nich košiare, koliby a dom akéhosi Slaninu. Usadil ho tu (a neskôr ho dal vypáliť) Rafael Podmanický v čase, keď okupoval Žilinu a Strečno. Najdôležitejšie je svedectvo, že osadu Čadca násilne postavili v chotári Krásna proti vôli jeho obyvateľov po požiari Žiliny v roku 1536 valasi patriaci Suňogovcom. Zo spomenutých a ďalších údajov vyplýva, že Čadca ako trvalé sídlisko začala vznikať koncom prvej polovice 16. storočia a v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bola trvalo obývaným sídliskom. Do konca 16. storočia patrila Čadca medzi stále sídliská, ktoré boli doosídľovaním na valašskom práve kvalifikované ako dediny.

V roku 1702 bola zriadená filiálka žilinskej poštovej stanice, v roku 1712 sa tu spomína 29 daňovníkov a tri mlyny. Škola sa spomína už v roku 1751. V roku 1769 sa skončili dlhotrvajúce spory o vlastníctvo tým, že Ján Nepomuk Suňog predal svoju časť Mikulášovi Esterházimu, odvtedy patrila k strečnianskemu panstvu. Od týchto čias sa konali týždenné trhy. Výsadnou listinou, vydanou Máriou Teréziou 9. 1. 1778, bola Čadca povýšená na mestečko (oppidum) s právom štyroch výročných trhov. V roku 1785 bola zo Žiliny do Čadce preložená tridsiatková stanica a zriadený bol soľný úrad a sklad. Na čele mestečka bol volený richtár a 6 boženíkov. Bol tu panský majer, píla a dom správy panstva. V rokoch 1848-49 bolo mesto striedavo obsadené maďarským a cisárskym vojskom, do ktorého bol začlenený aj slovenský dobrovoľnícky zbor. V budove čadčianskej fary sídlila začiatkom decembra roku 1848 Slovenská národná rada. V porevolučnom období pôsobil v Čadci stúpenec štúrovského hnutia Janko Kráľ, ktorý tu bol v rokoch 1854-1858 súdnym úradníkom. Hospodársky význam mesta vzrástol s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, železnice Čadca-Zwardoň v roku 1884 a Čadca-Makov v roku 1914. Čadca sa v druhej polovici 19. storočia stala centrom drevárskeho a piliarskeho priemyslu. V roku 1904 začala výrobu Hornouhorská súkenná továreň, úč. spol. V roku 1893 bola založená Tatra-Banka a r. 1905 Hornouhorská ľudová banka. V Čadci sídlil slúžnovský úrad, okresný súd, lesný a daňový úrad. Po roku 1918 hospodársky význam mesta poklesol. V roku 1922 zanikla súkenka a v rokoch 1929-33 drevársky priemysel. V Čadci sídlili: okresný úrad, okresný súd, berný úrad, živnostenský úrad, dôchodkový a kontrolný, lesný, dopravný, katastrálny a mernický úrad a školský inšpektorát. V rokoch hospodárskej krízy 1929-33 krach filiálok Považskej agrárnej banky a Úverovej banky v Žiline. V roku 1933 bola demonštrácia nezamestnaných pred okresným úradom. Počas druhej svetovej vojny bolo deportovaných 390 židovských obyvateľov. Čadca bola centrom protifašistického odboja na Kysuciach, časť dobrovoľníkov sa zapojila do SNP. Po vojne bolo v meste sídlo ONV, okresného súdu a ďalších okresných úradov. Hospodársky rozvoj mesta započal s obnovením bývalej súkenky v roku 1946 (Slovena) s postupným rozvojom strojárskej výroby (Tatra). Nemocnica so 44 posteľami bola provizórne zriadená v roku 1954, poliklinika 1954. V roku 1967 bola vybudovaná nemocnica s poliklinikou. V roku 1975 postavením závodu na česanú priadzu vznikol vlnársky kombinát.

Horelica: obec a sídlo veľkého majera sa spomína v roku 1658. Založili ju začiatkom 17. storočia ako valaskú osadu. Patrila budatínskemu panstvu, od 18. storočia panstvu Strečno. V roku 1784 mala 116 domov, 174 rodín a 764 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali prevažne chovom oviec. V 19. storočí tu bola pálenica. Po roku 1918 sa obyvateľstvo okrem poľnohospodárstva začalo zaoberať drotárstvom, podomovým obchodom, prácou v lesoch. Za prácou chodili aj do Ostravy. Obec bola pripojená k Čadci v roku 1943.

Demografia

Podľa počtu obyvateľov je Čadca 26. najväčším mestom Slovenska. Rast obyvateľstva Čadce bol podmienený prirodzeným a migračným pohybom obyvateľov. V druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia vzrastal počet obyvateľov vďaka prirodzenému pohybu obyvateľstva a iba v menšej miere pôsobením migrácie. V tomto období postihla Čadcu aj silná vlna vysťahovalectva, najmä do zámoria. V rokoch 1850-1978 vzrástol počet obyvateľov mesta takmer päťnásobne. (1850: 3716 obyvateľov, 1978: 18486 obyvateľov). V neskoršom období sa prejavila zvýšená natalita a klesajúca úmrtnosť. Do Čadce ako mestského centra sa však postupne prisťahovala aj časť obyvateľstva z okolia. Počet prisťahovaných z okolitých obcí štvornásobne prevyšoval počet vysťahovaných do obcí okresu. Čadca je jedným z najvýznamnejších centier dochádzky za prácou v okrese. Dochádzka za prácou je špecifický, tzv. pendlový pohyb obyvateľstva, ktorý sa výraznejšie začal prejavovať po druhej svetovej vojne. Časť obyvateľstva z okolitých obcí dochádza za prácou do Čadce a časť obyvateľov Čadce odchádza za prácou do susednej Žiliny a tiež do Třinca a Ostravy.

Vroku 2001 malo mesto Čadca 26699 obyvateľov, z toho 13116 mužov a 13583 žien. Ekonomicky aktívnych obyvateľov bolo 51,1 %. K slovenskej národnosti sa hlásilo 25669 obyvateľov, k českej 285, rómskej 34, poľskej 21, maďarskej 14. V posledných rokoch sa výrazne zmenila aj úroveň vzdelania obyvateľstva. Pred rokom 1945 mala prevažná časť obyvateľov len základné vzdelanie, dokonca sa našli aj negramotní, a vyššie vzdelanie malo len niekoľko jednotlivcov. Rozvoj školstva a kultúry, vzrast industrializácie mesta podmienil postupný nárast vzdelanosti a zvyšovanie podielu vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov.

Kultúra

Prvá škola v Čadci sa spomína v roku 1751. V roku 1791 mala škola už vlastnú budovu. V škole sa vyučovalo od novembra do apríla. Prvým učiteľom bol Jozef Walter, ktorý bol zároveň organistom a obecným notárom. V roku 1878 sa spomína škola v Horelici a v roku 1882 v Čadečke a Milošovej. K slovenským vzdelancom, ktorí sa usilovali pomáhať rozvoju slovenského školstva, patril rakovský rodák Ján Palárik. Okrem svojej dramatickej a novinárskej činnosti sa venoval aj vzdelávaniu ľudu a pripravil pre slovenské školy Slovenský šlabikár (1862) a Čítanku s počiatkami mluvnice slovenskej (tri diely - r. 1863, 1865, 1874).

Vroku 1902 bola postavená v meste štátna ľudová škola, kde pôsobil ako riaditeľ Ján Baltay. V roku 1914 sa zriadili štátne ľudové školy v čadčianskych osadách Prívary, Vojty, U Hluška a na Horelici. V tom istom roku bola v meste vybudovaná chlapčenská meštianska škola. 1. januára 1920 zriadili v Čadci školský inšpektorát pre politický okres Čadca a pre obce Bystrickej doliny z okresu Kysucké Nové Mesto. V roku 1932 otvorili v Čadci novostavbu meštianskej a ľudovej školy so 16 učebňami. Pedagogickú prácu však značne sťažovali zlé sociálne podmienky žiakov, na ktoré vo svojich prácach na základe vlastných skúseností poukazoval napríklad Peter Jilemnický. Po roku 1948 sa na Kysuciach postupne riešil problém stredných škôl. Už v roku 1948 bolo v Čadci zriadené gymnázium - prvá škola na Kysuciach, ktorej absolventi končili štúdium maturitou. Od roku 1955 existovala v Čadci aj Ľudová škola umenia. Významnejší rozvoj školstva nastal po roku 1960, keď sa Čadca stala okresným sídlom. Postupne sa skvalitňovalo učňovské školstvo i predškolské zariadenia. V roku 2003 malo mesto 6 základných škôl s počtom 3293 žiakov, 5 stredných škôl, ktoré navštevovalo 3770 študentov a súkromnú jazykovú školu so 655 poslucháčmi. Od roku 2002 pôsobí v meste bilingválne Gymnázium Višegrádskej štvorky.

Popri tradičnej ľudovej kultúre bol na Kysuciach v minulosti silný vplyv náboženstva. Šíriteľmi kultúry boli predovšetkým duchovní. Boli to predovšetkým členovia Slovenského učeného tovarišstva. Na Kysuciach pôsobilo 23 členov tohto spolku. Patril k nim aj čadčiansky farár František Daniš, ktorý v roku 1848 prichýlil na fare členov Slovenskej národnej rady. Okrem duchovných k rozvoju kultúry prispievali aj príslušníci inteligencie - advokáti, učitelia, úradníci a pod. V Čadci pôsobil ako súdny úradník v rokoch 1854-1858 Janko Kráľ, k významným osobnostiam patril Dr. Ivan Hálek, ktorý žil a pracoval v Čadci v rokoch 1901-1905. Hoci tu pôsobil ako lekár, jeho činnosť bola širšia, kultúrno-osvetová.

Koncom 19. storočia sa v Čadci začalo hrať slovenské ochotnícke divadlo. Prvá novinová správa o ochotníckom predstavení je z roku 1898. Po roku 1918 veľmi často vystupoval Dramatický krúžok J. Palárika, kde ako režisér pôsobil O. Jariabek. Hmotnú i duchovnú situáciu obyvateľov Čadce vo svojom diele zobrazil napríklad Jozef Gregor Tajovský, Andrej Halaša zbieral na Kysuciach národopisný materiál. Po vzniku Československej republiky významnú úlohu na poli kultúry zohral miestny odbor Matice slovenskej, založený v roku 1921. V roku 1927 vybudovali svojpomocne budovu Palárikovho domu, ktorý bol vyše 50 rokov centrom kultúrneho diania pre celé Kysuce.

VČadci bola najstaršia verejná knižnica na Kysuciach, založená v roku 1920, v roku 1934 mala 1388 zväzkov a 553 čitateľov. Významnú úlohu v kultúre mesta zohrala aj tlač, napríklad dvojtýždenník Kysucké hlasy (vychádzal v rokoch 1927-1933). V roku 1953 bol zriadený Dom osvety v Čadci, založený bol tiež Spoločenský dom závodu Slovena v Čadci. V meste pracoval spevokol Kysuca, z ktorého vznikol Ľudový spevokol učiteľov Slovenska. Umenie Slovenska reprezentujú aj v zahraničí spevokoly Kysuca (dospelých aj detský), folklórne súbory Kysučan a Kelčovan a Kysucký komorný orchester a súbor moderného tanca JOJA, pracujúce pri Dome kultúry. Od svojho založenia (1972) intenzívne rozvíja svoju činnosť Kysucké múzeum, podobne ako Kysucká galéria či okresná knižnica.

VČadci sa narodili mnohé významné osobnosti, ako napríklad J. Nepomuk Derčík, orientalista; Ľ. Janota, historik, publicista. Pôsobili tu: F. Xaver Daniš, prekladateľ; I. Hálek, lekár, spisovateľ; J. Hronec, ľudový pracovník; P. Jilemnický, spisovateľ; J. Kráľ, básnik.

Najstaršou sakrálnou pamiatkou mesta je farský kostol Svätého Bartolomeja apoštola. Barokový z roku 1734-1735, postavený na mieste dreveného kostola, rozšírený o kaplnku, pristavanú v rokoch 1751-1753. V roku 1778 dokončili stavbu veže, v roku 1783 postavili kaplnku sv. Jána Nepomuckého. Kostol bol niekoľkokrát renovovaný. Pamätným domom bola rímsko-katolícka fara z roku 1778, prestavaná začiatkom 20. storočia. V roku 1848 sídlo Slovenskej národnej rady. Na dome pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom povstalca od V. Ihriského. Budova v roku 1975 ustúpila stavbe obchodného domu. Na jej mieste je teraz pamätník SNR. Z novších stavieb sú zaujímavé: budova pôvodného okresného úradu, postavená podľa projektu architekta J. Chorváta a bývalý berný úrad z roku 1932, podľa projektu architekta Ž. Wertheimera.

Hospodárstvo

Vroku 1992 bolo v Čadci 14 podnikov a prevádzkární. Z významnejších to boli Výrobné družstvo invalidov Okrasa, Výrobné družstvo Pokrok, Pekárne a cukrárne, Stavebný podnik, Stavebná spoločnosť Kýčerka, Agrostav, Kysuca a pod. V poslednom desaťročí prešlo mesto hlbokými hospodárskymi a sociálnymi zmenami. Textilný podnik Pratex Čadca bol v roku 1997 sprivatizovaný, čo viedlo k rozdeleniu podniku a neskoršej likvidácii časti podniku. Podnik Tatra sa transformoval na spoločnosť AVC. Vznikli nové podniky. Mesto má výhodnú dopravnú polohu a prechádzajú ním transeurópske železničné a cestné magistrály.

Čadca je hospodárskym i kultúrnym centrom Kysúc, východiskom do zaujímavých a stále viac navštevovaných blízkych turisticko-rekreačných oblastí. V okolí obce sú viaceré lyžiarske vleky, napríklad Husárik a Žarec. Okolie mesta sa dá v zime spoznávať i na bežkách, prípadne je možnosť využiť zjazdovky v zimných strediskách. Bežkári si prídu na svoje na tratiach, ktoré prebiehajú po vrcholoch a stráňach okolitých kopcov. Najčastejšie využívanou je lesná cesta z osady U Krkošky do Zákopčia. Náročná zjazdová trať je napríklad na stráňach masívu Husárik s vlekom od chaty Tri kopce v údolí Rieky až po horský hotel Husárik. Rekreačná zjazdovka je priamo v meste vedľa sídliska Žarec, kde je vlek a umelé osvetlenie, umožňujúce lyžovanie vo večerných hodinách. V meste je krytá plaváreň a dva areály tenisových kurtov.

Infraštruktúra

Vroku 1960 sa začalo budovať sídlisko III, sídliská Žarec a Kýčerka. Vybudovala sa nová čerpacia stanica na Horelici NON STOP a začala výstavba cestnej obchádzky mesta Čadca s razením 550 m cestného tunela (dokončené v roku 2004). Podstatné zmeny nastali v maloobchodnej činnosti. V roku 1997 mala Čadca 108 potravinových, 83 nepotravinových a 76 reštauračných zariadení. Rozvíjalo sa i peňažníctvo. V roku 2000 pôsobili v meste Všeobecná úverová banka, Devín Banka, Investičná a rozvojová banka a Tatra banka. Podiel trvale obývaných bytov s automobilom bol asi 40 %. Mesto malo v roku 2000 20 mil. Sk dlhu a 13,4 mil. Sk bankových pôžičiek. Mesto predalo horský hotel Husárik a budovu okresného úradu štátnej správe. V roku 2004 mesto všetky podlžnosti vyrovnalo. V meste je vybudovaný verejný vodovod, kanalizačná sieť, čistička odpadových vôd i rozvodná sieť plynu. V Čadci je nemocnica s poliklinikou (aj s pôrodnicou), viacero lekární a ambulancií praktických lekárov.
M. č.: Čadca, Čadečka, Drahošanka, Horelica, Milošová, Podzávoz, Rieka, U Hluška, U Siheľníka, Vojty.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia