Modrý Kameň

Základné údaje

Počtom obyvateľstva je najmenším mestom v Slovenskej republike s krásnym prostredím. Nad mestom sú zrúcaniny stredovekého hradu a zámok, SNM so stálymi expozíciami a v rámci Slovenska jedinou expozíciou Múzea bábkárskych kultúr a hračiek. Na ploche 12 ha sa v chotári nachádza Prírodná rezervácia Modrokamenská lesostep.

Geografia

Leží v doline potokov Krtíš a Riečka na JV okrajovej časti Krupinskej planiny, ktorá tu splýva s Ipeľskou kotlinou. Nachádza sa vo vzdialenosti 3 km od okr. mesta.

História

Modrý Kameň, hist. názvy maď. Kékkő, nem. Blauenstein, patril do Novohradskej župy. Podhradská osada je písomne doložená v r. 1272, hrad a panstvo Mikuláša (Miko) a Petra, predkov rodu Balassovcov r. 1278 a 1290. V r. 1923 grófka Almásyová hrad predala čs. štátu. Bol rodovým sídlom Balassovcov od 13. stor., ktorí patrili k najsilnejším stredovekým rodom.

V 16. - 17. stor. bol hrad s podhradím vystavený útokom Turkov, v r. 1575 ho dobyli a pred ústupom r. 1593 zničili. Obnovený bol v r. 1609 - 1612, znovu zničený v druhej pol. 17. stor. V r. 1730 na základoch starého dolného hradu postavili Balassovci obytnú časť a kaplnku. V r. 1658 získal zemepán Valentín Balassa pre Modrý Kameň od cisára Leopolda I. tržné právo, 6 jarmokov ročne a týždenné trhy, ktoré sa konali už pred obsadením Turkmi. Obyvatelia sa živili poľnohosp., vinohradníctvom, chovom dobytka a oviec, prácou v lesoch, časť remeslami, v r. 1840 sa spomínajú cechy. Boli tu 2 zemepanské mlyny, majere Riečka (Dolná a Horná), Ravne, Drienovka, Imrovka, Srnajka a Očenáška. Od 17. stor. sa spomína veľký gaštanový háj, vysadený okolo r. 1580. V r. 1859 založil A. Balassa Novohradskú hospodársku spoločnosť za účasti šľachticov z okolitých panstiev. Výstavba železnice sa navrhovala v r. 1867, 1894. V 19. stor. bol Modrý Kameň krátko sídlom slúžnovského okresu, opäť v r. 1912 - 1923. Okres bol zriadený v r. 1923, do jeho územného obvodu v r. 1923 - 1960 patrilo 66 obcí s výnimkou r. 1938 - 1944, kedy 30 obcí na juhu okresu zabralo Maďarsko. V r. 1919 bol dočasne obsadený maď. boľševickou armádou, ktorá zriadila okresnú a miestne rady (direktórium). V r. 1930 navštívil mesto prezident ČSR T. G. Masaryk. V r. 1925 - 1938 sa konali protestné akcie politických strán a nezamestnaných. V r. 1931 a 1936 štrajkovali stavební robotníci a v r. 1938 sa uskutočnila protestná manifestácia občanov na obranu ČSR. V r. 1943 prebehla elektrifikácia mesta. Počas druhej svet. vojny sa stalo mesto centrom ilegálnej antifašistickej komunistickej org. a sídlom rev. nár. výborov (okresný a miestny). Za SNP sa okres pripojil k protifašistickému odboju a povstaleckému územiu, vychádzal tu povstalecký časopis Zvesti, pôsobili partizánske skupiny. Obec oslobodila sov. armáda dňa 6. 1. 1945. V r. 1945 bol zriadený ONV, zanikol v r. 1960 zrušením okresu. V r. 1928 - 1960 tu pôsobil aj okresný súd a ďalšie inštitúcie, do 1969 MNV. V r. 1969 získal Modrý Kameň štatút mesta.

Demografia

V r. 1828 mal Modrý Kameň 163 domov a 1545 obyvateľov a v r. 1869 1260 obyvateľov. Do r. 1948 sa počet obyvateľstva zvýšil na 2092. Po zrušení okresu vývoj dlhodobo klesá. V meste bola pre banskú činnosť dočasne zakázaná výstavba. V r. 2001 tu žilo 1434 obyvateľov, z toho 61,2 % v produktívnom veku, 44 % ekonomicky aktívnych. V meste je 616 domov, z toho je 152 trvale neobývaných, zväčša sa využívajú na rekreačné účely.

Školstvo, kultúra, šport

V r. 1932 vznikla štátna meštianska škola. V r. 1954 začala s výukou prvá stredná škola v okrese JSŠ, neskôr SVŠ (v r. 1969 premiestnená do V. Krtíša). Prvá učňovská škola bola otvorená v r. 1930, zanikla v r. 1952. V r. 1961 - 1967 tu bola stredná poľnohosp. škola (od r. 1968 v Lučenci). V súčasnosti je v meste MŠ, ZŠ a ZUŠ s viacerými odbormi. Po r. 1968 vznikli ďalšie stredné školy a odborné učilištia, zlúčené v r. 2004 do jednej ZSŠ. Bolo tu mestské kultúrne stredisko, predtým Dom osvety, kino (bývalá Sokolovňa), vychádzali noviny Nový roľník (1953 - 1960). Tradície má hasičstvo, hasičský dom z r. 1936 - 1937, šport, turistika, ochotnícke divadlo, detský folklórny súbor Perlička založ. r. 1979, hudobné súbory, prvá dychovka založená r. 1936, Hradčianka r. 1974 a ďalšie. Konajú sa tu rôzne podujatia ako súťaž amat. spevákov o Zlatý erb mesta Modrý Kameň od r. 1966, Beh ulicami mesta na počesť SNP, stretnutia Hradčanov od r. 1984, Gaštanové dni, nočné prechádzky hradom, divadelné predstavenia, vystúpenia súborov histor. bojov. umení, vernisáže výstav výtvarných umelcov, hudobné a spevácke koncerty, festival bábkového divadla a i.

Pamätihodnosti

Zrúcaniny pôvodne got. hradu, v 1. pol. 18. stor. obnovená hradná kaplnka a prístavba hradu z 19. stor. s nápisovými tabuľami. V interiéri neskorobarok. kaplnky sa odkryli nástenné maľby a neskorobarokové oltárne obrazy z pol. 18. stor. Pamätná tabuľa renes. básnika Valentína Balassu (1554 - 1594). Kalvária je z pol. 18. stor., obnovená v r. 1855 - 1860. Neorom. rím. kat. kostol sv. Antona Padovského je z r. 1879, nachádzajú sa v ňom votívne predmety z 18. stor. a obraz Piety zo 17. stor. Na námestí je Mariánsky stĺp z 18. stor. a pamätník padlým v druhej svet. vojne z r. 1949, pamätné tabule SNP, pamätná tabuľa Jána Valacha, pedagóga, zakladateľa ĽUŠ v r. 1960, škola z r. 1859, Káposztásiho vila.

Hospodárstvo

Po r. 1989 nastal útlm priemyslu, pričom zanikla väčšina podnikov a inštitúcií. V súčasnosti je tu pobočka VÚB, prevádzka závodu SAD, lesný závod, Modrokamenské spotrebné družstvo, okresný zbor hasičskej a záchrannej služby, niekoľko súkr. firiem, pošta, kultúrny dom, dom smútku, obchody, ambulancie súkr. lekárov a lekáreň.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia