VÚC  Košice

Košice

Geografické ohranièenie

Rozlohou 6752 km2 patrí medzi väčšie kraje Slovenska. Je pretiahnutý v smere vých. - záp. Zaberá celú južnú polovicu východného Slovenska, juž. hranica tvorí štátnu hranicu s Maďarskom. Vých. hranica Košického kraja (zároveň východná hranica EÚ) tvorí štátnu hranicu s Ukrajinou. Na záp. susedí s Banskobystrickým, na sev. s Prešovským krajom. Územie kraja zaberá Východoslovenskú nížinu, Zemplínske vrchy, časť Košickej kotliny, Bodvianskej pahorkatiny, Slanských a Vihorlatských vrchov. Stredom kraja sa tiahnu Slanské vrchy. Na záp. siaha do celkov Slovenského rudohoria: Čiernej Hory, Volovských vrchov, Slovenského krasu, Rožňavskej kotliny, Revúckej vrchoviny, Stolických vrchov a Slovenského raja. Na severe preniká do Hornádskej kotliny a Braniska. Najvyšší bod kraja je Stolica (1476 m n. m.). Najnižší bod kraja je Klin nad Bodrogom (94 m n. m.) v okrese Trebišov, ktorý je zároveň najnižšie položeným miestom na Slovensku. Východoslovenská nížina a Košická kotlina sú vyplnené neogénnymi ílmi, slieňmi, pieskami a štrkmi. Vihorlatské, Slanské a Zemplínske vrchy sú vytvárané andezitmi, ich tufmi a tufitmi. V celkoch Slovenského rudohoria prevládajú staré kryštalické horniny, v Slovenskom krase a v Slovenskom raji druhohorné vápence a dolomity. Hornádska kotlina je vyplnená flyšovými ílovcami a pieskovcami. V nížine a v kotlinách prevláda reliéf riečnych rovín s agradačnými valmi a pahorkatín s náplavovými kužeľmi, úvalinami a úvalinovými dolinami. V Slovenskom krase a v Slovenskom raji sa vyníma reliéf krasových planín s kaňonovitými dolinami. Územie Košického kraja patrí k viacerým klimatickým typom. Vo vyššie položenej severozáp. časti (Slovenské rudohorie) má prevahu typ chladnej horskej klímy s malou inverziou teplôt a ročným úhrnom zrážok 800-1100 mm. Oblasť Slovenského krasu a Slánskych vrchov patrí do teplej až mierne chladnej horskej klímy. Pre kotliny na juhu územia (Hornádska a Košická kotlina) je typická mierne teplá klíma. Najteplejšou oblasťou je juhových. položená Východoslovenská nížina, ktorá má prevažne teplú a suchú (ročný úhrn zrážok do 700 mm) klímu s miernou inverziou teplôt. Pomerne hustá sieť vodných tokov patrí medzi bystrinné, horské, podhorské a rovinné - nížinné toky s príslušnosťou do povodia riek Hornád, Bodrog a Slaná, ktoré odvádzajú vody do Čierneho mora. Najväčšia rieka Bodrog vzniká sútokom riek Latorica, Laborec, Okna, Cirocha, Uh, Ondava a Topľa. Tvorí vejárovitú riečnu sústavu a odvodňuje vých. časť kraja. Rieky Bodva a Hornád s prítokmi Hnilec a Torysa odvodňujú Hornádsku a Košickú kotlinu. Rieka Slaná odvodňuje juž. časť Slovenského rudohoria. Prírodné jazerá: Jašteričie jazero na Silickej planine v Slovenskom krase (najväčšie krasové jazero v SR s rozlohou 1,2 ha, nadm. výška 588 m.n.m.), Morské oko vo Vihorlate (rozloha 13,8 ha, max. hĺbka 25 m.). Okres Rožňava je so svojimi prameňmi zásobárňou kvalitnej podzemnej vody. V okrese Michalovce sa umelé vodné nádrže využívajú na hospodárske účely a rekreačný oddych. Vodná nádrž Zemplínska Šírava s rozlohou 33,5 km2 v okrese Michalovce je druhou najväčšou nádržou na Slovensku (zachytávanie veľkých vôd, zlepšovanie prietokov, zavlažovanie, chov rýb). V blízkosti Zemplínskej Šíravy je Vinianske jazero. V okrese Košice-okolie nádrže Bukovec (zásobovanie Košíc pitnou vodou, zabezpečenie dodávok vody pre priemyselnú výrobu, vyrovnávanie prietokov, chov rýb, rekreácia) a Ružín (390 ha, dodávky úžitkovej vody pre priemyselné závody, výroba el. energie, ochranná funkcia pred povodňami, vodné športy). Vodné dielo Dobšiná s vysokotlakovou elektrárňou v okrese Rožňava sa skladá z troch vodných nádrží (nádrž Palcmanská Maša - rekreácia a vodné športy). V okrese Rožňava rybníky: Hrušovské, Hrhovské, Vlachovo, Brzotínske. V okrese Gelnica je menšia vodná nádrž Turzov. Niekoľko zdrojov minerálnych vôd. V okrese Košice I uhličitá a uhličito-sírna voda. V okrese Košice-okolie Herľanský gejzír s uhličitou vodou a s pravidelnou erupciou minerálnej vody v 32-34 hod. intervaloch. V okrese Trebišov (Borša) sírna a uhličito-sírna voda a významné zdroje geotermálnej horúcej vody, v Sobranciach sírna minerálna voda. V okrese Rožňava minerálny prameň (Meliata) a termálny prameň s teplotou 24 °C (Kunova Teplica). Najperspektívnejšou oblasťou z hľadiska využívania geotermálnej energie je Košická kotlina. Významný geotermálny zdroj v lokalite Ďurkov (geotermálne vrty potvrdili zdroj vody s ložiskovou teplotou 150 °C, na ústí vrtov 120 °C pri výdatnosti 60-100 l/s, vypracovaný projekt na využívanie geotermálnej energie na vykurovanie mesta, rozvoj poľnohospodárstva i rekreácie). Perspektívne sú zásoby kamennej soli v Zbudzi, kaolínu v okrese Košice-okolie, magnezitu v Košiciach, vápencov a dolomitov vo viacerých okresoch kraja, živcov a mastenca v Rožňave, sadrovca a andezitu v Spišskej Novej Vsi. Poľnohospodárska pôda s rozlohou 338,7 tis. ha zaberá 50 % rozlohy kraja. Vyšší podiel z celkovej výmery kraja má juž. a juhových. nížinná časť. Vo Východoslovenskej nížine a v Košickej kotline sa na nezaplavovaných miestach vyskytujú černozeme, hnedozeme a ilimerizované pôdy luvizeme. Na riečnych nivách nivné pôdy fluvizeme a lužné pôdy čiernice. Silikátové horniny pohorí pokrývajú hnedé lesné pôdy kambizeme, na vápencoch a dolomitoch vznikli rendziny. Lesná pôda s rozlohou 2659 ha zaberá 39 % rozlohy kraja. Lesy sa nachádzajú v horských a podhorských oblastiach v sev. a juhozáp. časti kraja (Slovenské rudohorie, Slovenský raj, Slovenský kras) s prevahou listnatých lesov (dub, hrab) alebo zmiešaných lesov mierneho pásma (buk, jedľa). Na juhových. sa nachádzajú lužné lesy. V lesoch kraja sa nachádza množstvo živočíchov v závislosti od typu rastlinných spoločenstiev, v juž. časti jarabica, bažant, králik, v listnatých lesoch diviak, srnec, líška, v ihličnatých lesoch diviak, jeleň, tetrov. Fauna Košického kraja vytvára veľmi dobré predpoklady pre poľovníctvo a vidiecku turistiku. Na území kraja sú vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia: Národný park Slovenský raj (19763 ha), Národný park Slovenský kras (36166 ha, zaradený do siete biosferických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra), chránené krajinné oblasti: Latorica (15620 ha) a Vihorlat (17785 ha). Maloplošné chránené územia zahŕňajú 44 prírodných rezervácií, 41 národných prírodných rezervácií, 17 prírodných pamiatok, 21 národných prírodných pamiatok, 5 chránených areálov. Základ ekologickej stability územia predstavujú biocentrá provincionálneho významu Slovenský raj, Zádielska planina a biocentrá nadregionálneho významu Dreveník, Sľubica, Hnilecké vrchy, Humenec, Sivec - Vozárka, Kršmárka, Milič, Latorický luh, Tajba - Kašvár, Vihorlat, Kopčianske Slanisko, Senné rybníky. V kraji sa nachádza viacero hydrických a terestrických koridorov, dve významné mokraďné lokality zapísané v Zozname mokradí medzinárodného významu (tzv. ramsarské lokality) - Senné rybníky a Latorica. Do svetového prírodného dedičstva je zaradených 13 jaskýň Slovenského krasu a krasu Aggtelek (1995): Jasovská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Jaskyňa Domica, Krásnohorská jaskyňa, Skalistý potok - Kunia priepasť, Hrušovská jaskyňa, Drienovská jaskyňa, Obrovská priepasť, Diviačia priepasť, Snežná diera, Zvonivá jama, Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenská jaskyňa. Vo výbere na zaradenie do svetového prírodného dedičstva sú "Krasové doliny Slovenska".

Hospodársko-infraštruktúrna charakteristika

Počet obyv. Košického kraja k 31. 12. 2004: 770508, za posledných 5 rokov zvýšenie o 1 %. V r. 2004 prirodzený prírastok v kraji dosiahol 1686 obyv., v rámci SR bol kraj na 2. mieste. Vplyvom migrácie sa v posledných rokoch počet obyv. mierne znižoval, v r. 2004 zaznamenaný úbytok 246 obyv. Celkový prírastok obyv. oproti r. 2003 dosiahol 1440 osôb (30 % z prírastku SR) V meste Košice sa celkove počet obyv. znížil (-275), opačný trend bol zaznamenaný najmä v okresoch Košice-okolie, Spišská Nová Ves a Trebišov. Krajským mestom a ekonomickým a kultúrno-historickým centrom celého východného Slovenska je mesto Košice s 235 tis. obyv. (takmer jedna tretina obyv. kraja). Hustota obyv. dosahuje 113,8 obyv. na km2 a je mierne vyššia ako priemer SR. Predproduktívna zložka obyv. má o 19 % vyššie zastúpenie ako poproduktívne obyvateľstvo. V kraji je priaznivejší index vitality ako celoslovenský priemer. Najpriaznivejší pomer medzi predproduktívnou a poproduktívnou zložkou je v okresoch Košice III, Gelnica a Spišská Nová Ves (početnejšie zastúpenie rómskeho etnika s vyššou populáciou). Najviac obyv. v produktívnom veku žije v Košiciach, najmenej v okrese Sobrance. Stupeň urbanizácie dosahuje úroveň 58 %. Najnižší stupeň urbanizácie je v okresoch Košice-okolie (13 %), Gelnica (21 %) a Sobrance (27 %). Sídelná štruktúra je pomerne rozdrobená, 75 % obcí má menej ako 1000 obyv. Počet ekonomicky aktívneho obyv. v r. 2003: 361,0 tis. obyv., z toho podľa vzdelania v tis. os.: 29,5 základné a bez vzdelania (8,5 % v rámci SR), 142,1 učňovské (SR 37,9 %), 150,9 úplné stredné (SR 41,2 %), 38,5 vysokoškolské (SR 12,4 %). K. kraj sa v rámci SR podieľal na počte zamestnancov 11 %. Podiel zamestnancov v hospodárstve podľa odvetví ekonomickej činnosti v r. 2004 z celkového počtu 132071 osôb (podniky s počtom 20 a viac zamestnancov): priemyselná výroba 32 %, školstvo 19 %, zdravotná a sociálna starostlivosť 11 %, poľnohospodárstvo a lesníctvo 4 %, stavebníctvo 5 %, ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 5 %, verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie 7 %. Na počte disponibilných evidovaných nezamestnaných SR sa kraj podieľal 20,2 % (december 2004).

Za posledné roky čisté príjmy domácností v kraji rástli mierne rýchlejšie ako priemerné čisté príjmy v SR. V r. 2003 čisté príjmy na osobu v kraji dosiahli 7410 Sk (SR 7089 Sk). V porovnaní so SR čisté výdavky na osobu dosiahli 7061 Sk a boli vyššie ako v priemere za SR o 162 Sk. Z hľadiska dlhodobosti spotrebných tovarov zo spotrebných výdavkov v kraji i v SR vysoko prevyšovali výdavky na tovary krátkodobej spotreby (potraviny, bývanie, voda, elektrina, plyn). Podiel ekonomickej aktivity okresov na miere ekonomickej aktivity kraja: najnižšia úroveň pracovného kapitálu v okresoch Trebišov, Spišská Nová Ves, Gelnica, najvyššia miera v okresoch Košice III. a Košice II. V kraji bola v r. 2002 vyprodukovaná hrubá pridaná hodnota v objeme 126,9 mld. Sk ( 12,9 % v rámci SR). Na 1 zamestnanca pripadala HPH v objeme 556,1 tis Sk a oproti roku 2000 sa zvýšila o 28 %. Rozhodujúce produkčné odvetvia hospodárstva v r. 2002 (priemysel a stavebníctvo) mali nižší podiel na tvorbe HPH (29,5 %), ako odvetvia služieb (68 %). Košický kraj je z hľadiska ekonomického potenciálu druhým najvýznamnejším krajom SR, v r. 2002 vyprodukoval hrubý domáci produkt v objeme 141,6 mld. Sk (v b.c.) a na tvorbe HDP SR sa podieľal 12,9 %. Na 1 obyv. bol vyprodukovaný HDP v objeme 184,3 tis. Sk, v porovnaní s inými krajmi bol na 4. mieste. V r. 2004 bolo evidovaných 53511 organizačných subjektov. Najväčší podiel z celkového počtu subjektov tvorili fyzické osoby (39331, t.j. 74 %). Podnikov spolu bolo 8868 (17 %), neziskových organizácií 10 %. Z celkového počtu organizačných subjektov v Košickom kraji je 45 % v Košiciach. Z celkového počtu fyzických osôb v r. 2004 bolo 35709 živnostníkov, najviac vo veľkoobchode, maloobchode, opravárenských činnostiach, nehnuteľnostiach, obchodných službách. Z hľadiska vlastníctva z celkového počtu podnikov bolo 7345 (83 %) v súkromnom tuzemskom vlastníctve, v zahraničnom a medzinárodnom 1256 subjektov (14,2 %). Podľa počtu pracovníkov prevládali malé subjekty do 9 zamestnancov (83 %), stredných podnikov do 250 zamestnancov bolo 17 % a nad 250 zamestnancov 0,8 %. V r. 2004 podiel zahraničných investícií tvoril 9,6 % z celkového objemu zahraničného kapitálu vstupujúceho do SR (2. miesto za Bratislavským krajom) a dosiahol objem 34,8 mld. Sk. Rozhodujúcimi sektormi hospodárstva sú priemysel, poľnohosp. a stavebníctvo. V rámci priemyselnej výroby mala v r. 2004 rozhodujúce postavenie výroba kovov a kovových výrobkov 67,7 %, výroba elektrických a optických zariadení 7,9 %, výroba potravín 5,6 %, výroba strojov a zariadení i. n. 4,5 %, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov 4,4 %. Z hľadiska odvetvovej štruktúry má dominantné postavenie v Košickom kraji výroba kovov a kovových výrobkov, pozinkovaných automobilových plechov (U. S. Steel Košice). V priemysle v r. 2004 pracovalo 48084 osôb (11,5 % v rámci SR). Prevládajúce ekonomické odvetvia podľa jednotlivých okresov: v Košiciach výroba kovov a výrobkov z kovov, potravinársky priemysel, výroba alko a nealko nápojov, strojárenská výroba, výroba automobilových nadstavieb, výroba elektrických a optických zariadení, výroba asynchrónnych elektromotorov, vydavateľstvo, tlač, textilná a odevná výroba, vývoj softvéru a služby v oblasti informačných technológií, logistické služby; v Gelnici výroba kovov a kovových výrobkov, strojárenský priemysel, priemysel stavebných hmôt; v Košiciach-okolí výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, presné strojárenstvo, strojárenská výroba, elektrotechnický a plastikársky priemysel; v Michalovciach ťažobný priemysel (zemný plyn), výroba el. energie, elektrotechnický priemysel (elektrokabeláž), strojárenský priemysel, chemický priemysel, potravinársky priemysel (výroba mliečnych výrobkov); v Rožňave ťažba železnej rudy a vápenca, strojárenský priemysel, papierenská výroba, výroba hygienického programu; v Sobranciach kožiarska a strojárska výroba; v Spišskej Novej Vsi strojárenská výroba, elektrotechnická a plastikárska výroba (výroba audiovizuálnej techniky, kompresorov a plastikových výliskov), výroba rafinovanej medi, výroba nábytku; v Trebišove potravinársky priemysel ( výroba cukroviniek, jedlých rastlinných olejov), výroba odevnej konfekcie. Významnejšie podnikateľské subjekty so zahraničnou účasťou: U. S. Steel Košice (metalurgický priemysel), SCA Hygiene Products Gemerská Hôrka (papierenský priemysel), Embraco Spišská Nová Ves (strojárstvo), Gemtex Rožňava (textilný priemysel), BSH Drives and Pumps Michalovce (elektrotechnika), Panasonic AVC Networks Slovakia Krompachy (elektrotechnika), SEZ Krompachy, Molex Slovakia Kechnec (elektrotechnika), Rannilla Košice (metalurgický priem.), Cenon Strážske (chemický priem.), Siemens, AG - YAZAKI (elektrotechnika) Michalovce, Trancerie Emiliane Michalovce (strojárstvo), Syráreň Bel Slovensko Michalovce (výroba syrov), CS Michalovce (stavebný priem.). Významné stavebné spoločnosti: Inžinierske stavby Košice, Cestné stavby Košice, URAN-PRES Spišská Nová Ves, Termostav-Mráz Košice, Chemkostav Michalovce. Košický kraj sa na stavebnej produkcii vykonanej vlastnými zamestnancami r. 2004 podieľal 14,4 % (2. miesto v rámci SR). Na počte zamestnancov v stavebníctve sa podieľal 14,3 %. Bytová výstavba v kraji má stagnujúcu tendenciu v počte začatých a dokončených bytov. V r. 2004 podiel na počte začatých bytov v rámci SR 6,1 %. Podnikateľské inkubátory sú v Spišskej Novej Vsi, Košiciach a Rožňave, pripravujú sa v Gelnici, Michalovciach, Moldave nad Bodvou, Spišskej Novej Vsi (II.etapa), v Trebišove a v Kráľovskom Chlmci. Z poľnohospodárskej pôdy orná pôda zaberá v kraji 60 %, vinice 0,9 %, záhrady 4,3 %, ovocné sady 0,5 %, trvalé trávové porasty 32,2 %. Tržby za predaj poľnohosp. výrobkov v kraji v r. 2003 dosiahli 3763 mil. Sk (v rámci SR 9,2 %). Na tržbách kraja sa rastlinné výrobky podieľali 43,3 % a živočíšne výrobky 56,7 %. Tržby na 1 ha poľnohospodárskej pôdy majú klesajúcu tendenciu a sú pod priemerom SR. Rastlinná výroba sa orientuje najmä na pestovanie jačmeňa (zberová plocha r. 2003 43 tis. ha, okresy Košice-okolie, Michalovce, Trebišov), pšenice (39-tis. ha, Košice-okolie, Michalovce, Sobrance), kukurice na zrno (21,5-tis. ha, Košice-okolie, Michalovce, Trebišov). Zemiaky (zberová plocha 3,6 tis. ha) v okresoch Košice-okolie, Michalovce a Spišská Nová Ves. V živočíšnej výrobe má zastúpenie chov hovädzieho dobytka (10 % zo SR, okres Košice-okolie), ošípané (10 % zo SR, Košice-okolie, Michalovce, Trebišov), ovce (Košice-okolie, Rožňava), hydina ( 12 % zo SR, Košice-okolie, Michalovce). Produkcia kravského mlieka dosiahla 73,8 mil. l (7 % zo SR). Región Košického kraja je prepojený cestnou a žel. dopravou v smere vých. - záp. a sev. - juh s okolitými štátmi medzinárodnými cestnými ťahmi: E50 hranica ČR/SR - Žilina - Košice - Michalovce - hranica SR/Ukrajina, E571 Bratislava - Zvolen - Rožňava - Košice, E371 hranica Poľsko/SR - Vyšný Komárnik, Svidník - Lipníky - Prešov, E50 Prešov - Košice - vybudovaný diaľničný úsek D1, E71 Košice - Kechnec - hranica SR/Maďarsko. V kraji je spolu 2377,5 km ciest, na dĺžke cestnej siete SR sa podieľa 13,4 %. Z celkovej dĺžky cestnej siete v kraji sa cesty I. triedy podieľajú 15,5 %, cesty II. triedy 24,7 % a cesty III. triedy 59,6 %, diaľnice majú podiel 0,2 %. Najvyššia hustota cestnej siete na počet obyv. je v okresoch Sobrance (7,745 km/1000 obyv.) a Košice-okolie (5,462 km/1000 obyv.). Žel. trate medzinárodného významu prechádzajúce mestom Košice a Košickým krajom: Žilina - Košice - Čierna nad Tisou (súčasť európskeho koridoru č. V, zaradenie do dohody AGTC a AGC ako trasa E40), Muszyna PKP - Plaveč - Košice - Čaňa - Hidasnémety (zaradenie do dohody AGTC ako trasa E30/1 sev.-juž. žel. koridor), Košice - Zvolen (pripravovaná na zaradenie do AGTC). Okrem hlavných tratí krajom prechádzajú trate regionálneho a lokálneho významu. Širokorozchodná trať je vybudovaná v úseku Haniska pri Košiciach - Maťovce/hranica s Ukrajinou a umožňuje dopravu surovín do hutníckeho komplexu v Košiciach. V Čiernej nad Tisou sa nachádza žel. prekládková stanica s normálnym a širokým rozchodom koľajníc s významným postavením v preprave tovarov smerom na Ukrajinu a opačne. Terminály kombinovanej dopravy sú v Košiciach a v Dobrej. V kraji je zriadených 6 cestných a 4 žel. hraničné priechody. Na hranici s Maďarskom cestné priechody: Milhosť - Tornyosnémeti, Dobrá - Damóc, Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely, Hosťovce - Tornanádaska a Domica - Aggtelek, žel. priechody: Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely, Kechnec - Hidasnémety. Na hranici s Ukrajinou cestné priechody: Vyšné Nemecké - Užhorod, žel. priechody: Čierna nad Tisou - Čop, Maťovce - Užhorod (široký a normálny rozchod). V Košiciach je letisko medzinárodného významu s moderným terminálom pre cestujúcich s perspektívou rozšírenia na logistické centrum v blízkosti centra mesta s dobrou dopravnou dostupnosťou (kapacita 700000 cestujúcich ročne). Kraj disponuje kvalitnou telekomunikačnou infraštruktúrou, perspektívne sa počíta s ďalším rozvojom širokopásmových sietí, akceleráciou internetizácie vytváraním verejne prístupných informačných bodov, rozširovaním internetizácie lokálnej verejnej správy i domácností. Zásobovanie el. energiou je zabezpečené z vlastných zdrojov a z nadradenej prenosovej sústavy 400 a 220 kV. Hlavným energetickým zdrojom sú Elektrárne Vojany I a II., v Košiciach s kombinovanou výrobou tepla sú to Tepláreň Košice a Tepláreň VSŽ. Vodné elektrárne sú v Ružíne a v Dobšinej. V rámci kraja sú 3 rozvodné energetické závody: Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves. V kraji sú dobré podmienky pre využívanie alternatívnych obnoviteľných zdrojov energie: geotermálna energia v okolí obce Ďurkov, lokality s výskytom termálnych vôd v Borši a Kaluži, veterná energia a biomasa na celom území kraja. Z hľadiska zásobovania plynom kraj má priaznivú polohu, juž. časťou prechádza tranzitný plynovod z Ruska a Ukrajiny. Napojenie obyv. na plyn je z väčšej časti realizované, zostáva napojiť ťažšie prístupné regióny v podhorských oblastiach. V kraji bolo r. 2003 napojených na vodovodnú sieť 75,8 % obyv. (celoslovenský priemer 84,2 %). Pre účely verejného zásobovania pitnou vodou VVaK využíva na území kraja 411 vodných zdrojov. Pre vodárenské účely sa využívajú vodárenské nádrže Bukovec a Starina (zásobovanie obcí v okresoch Michalovce, Trebišov, Košice-okolie a čiastočne Košice). Na verejnú kanalizáciu je napojených 56,5 % obyv. (v SR 55,4 %). V kraji je 44 ČOV (11 % zo SR), množstvo čistených odpadových vôd predstavuje 62,1 mil. m3 (14,6 % zo SR). Najvyššie napojenie na vodovodnú a kanalizačnú sieť má mesto Košice, zaostávajú mimokošické okresy najmä v napojení na kanalizačnú sieť (Košice-okolie, Trebišov, Michalovce a i.). Košice sú po Bratislave druhým najvýznamnejším centrom vysokého školstva. V kraji majú sídla samostatné univerzity: Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárskeho lekárstva. Fakulty ďalších vysokých škôl a univerzít v Košickom kraji: Podnikovohospodárska fakulta EU Bratislava, Prevádzkovo-ekonomická fakulta SPU Nitra, Teologická fakulta KU Ružomberok. Sídla detašovaných pracovísk vysokých škôl: Ekonomická fakulta Univerzity M. Bela Spišská Nová Ves, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity Spišská Nová Ves, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa Spišská Nová Ves, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Rožňava, detaš. pracovisko Podnikovo-hospodárskej fakulty EU Michalovce, Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda Michalovce, detaš. pracovisko (štud. odbor Občianska bezpečnosť) Fakulty špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity Žilina. V Košiciach sídli 7 ústavov SAV (Ústav geotechniky, Ústav materiálového výskumu, Ústav experimentálnej fyziky, Neurobiologický ústav, Parazitologický ústav a i.) a 26 výskumno-vývojových ústavov aplikovaného výskumu. K októbru 2003 bol podiel kraja v rámci SR v počte vysokých škôl 14 %, v počte fakúlt 13,5 %, v počte študentov denného štúdia 15 %, študujúcich popri zamestnaní 8 %. Sieť stredných škôl k 15. 9. 2004 spolu tvorí 34 gymnázií (z toho 4 súkromné, 5 cirkevných) 48 stredných odborných škôl, odborných škôl a konzervatórií. Z tohto počtu je 16 stredných priemyselných škôl (1 súkromná), 16 hotelových a obchodných akadémií (z toho 4 súkromné), 5 stredných poľnohospodárskych škôl, 3 dievčenské odborné školy, 3 odborné umelecké školy a konzervatóriá, 3 jazykové školy, 5 stredných zdravotných škôl. Sieť stredných učňovských škôl a učilíšť tvorí 46 škôl (z toho 2 súkromné, 2 cirkevné a 7 so zvlášť upravenými učebnými plánmi). V kraji je 7 združených stredných škôl (1 cirkevná). Podiel kraja v rámci SR v počte gymnázií k 15. 9. 2003 bol 15 %, stredných odborných škôl 18 % a stredných odborných učilíšť 15 %. Na stredných školách študovalo k 15. 9. 2004 spolu 37199 žiakov (40 % na gymnáziách, 43 % na stredných odborných škôlách a konzervatóriách, 7 % na SOU a učilišťiach a 11 % na združených stredných školách). Na gymnáziách študovalo 14706 žiakov. Z celkového počtu 15988 žiakov stredných odborných škôl a odborných škôl študovalo 45 % na priemyselných školách, 31 % na hotelových a obchodných akadémiách, 13 % na zdravotných školách, 7 % na poľnohospodárskych a 3 % na dievčenských školách. V kraji sú ďalej zriadené osobitné škôly, špeciálna MŠ, internátne osobitné školy, 2 školy pri zdravotných zariadeniach, reedukačné domovy, diagnostické centrum, liečebno-výchovné sanatórium a é špeciálne zariadenia. K 15. 9. 2004 bolo v kraji 477 materských škôl (2 súkromné, 7 cirkevných), 332 základných škôl (15 cirkevných), 27 základných umeleckých škôl (3 súkromné). V zriaďovateľskej pôsobnosti KSK bolo 113 škôl a školských zariadení (realizuje sa racionalizácia siete škôl), z toho 21 gymnázií, 14 stredných priemyselných škôl, 6 združených stredných škôl, 10 obchodných akadémií a ďalšie školy. Zdravotná starostlivosť je zabezpečovaná sústavou štátnych zdravotníckych zariadení (fakultné nemocnice, nemocnice s poliklinikou I.-III. typu, polikliniky) a sústavou neštátnych zdravotníckych zariadení (vrátane primárnych a sekundárnych ambulancií). Dobudovaná je sieť rýchlej zdravotníckej pomoci, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a lekárskej služby prvej pomoci. Počet zdravotníckych zariadení v kraji v rámci SR v r. 2003: 15 nemocníc a pôrodníc (16,8 %), 1514 zariadení ambulantnej starostlivosti (16,3 %), 9 odborných liečebných ústavov (16,4 %), 1 prírodné liečebné kúpele (3,6 %). Počet lekárskych miest: 3038 (17 % v rámci SR). Priemerné percento pracovnej neschopnosti: 5,6 % (priemer SR 4,5 %). V zriaďovateľskej pôsobnosti KSK sú Nemocnice s poliklinikou v Michalovciach, Rožňave, Trebišove, Spišskej Novej Vsi a Poliklinika Moldava nad Bodvou. V Košiciach bola zriadená Správa zdravotníckych zariadení KSK. Na poskytovanie služieb sociálnej starostlivosti zriadené štátne a neštátne sociálne zariadenia. V kraji bolo k 31.12.2003 spolu 85 zariadení sociálnych služieb (12,5 % zo SR) s počtom 4346 miest (12 % zo SR). V domovoch dôchodcov bolo spolu 1647 miest (13 % zo SR), v domovoch sociálnych služieb pre dospelých telesne, mentálne a zmyslovo postihnutých 954 miest (10 % zo SR), v domovoch sociálnych služieb pre deti telesne a mentálne postihnuté 513 miest (14 % zo SR) a v detských domovoch 636 miest (18 % zo SR). V pôsobnosti KSK je 14 domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb pre dospelých i deti (4 Košice, Rožňava, Strážske, Trebišov, Michalovce, Rakovec n. Ondavou, Šemša, Prakovce) s kapacitou 1987 miest. V zriaďovateľskej pôsobnosti KSK sú ďalej 4 útulky s kapacitou 58 miest (Dobšiná, Baškovce, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Trebišov), 3 domovy pre osamelých rodičov s kapacitou 48 miest (Košice, Sobrance, Sečovce), 3 krízové strediská a stanice opatrovateľskej služby s kapacitou 44 miest (Trebišov, Čaňa), a resocializačné stredisko v Košiciach s kapacitou 8 miest. V kraji bolo k 31. 12. 2003 166994 poberateľov dôchodkov, priemerná výška na úrovni priemeru SR dosiahla 6603 Sk. Centrum mesta Košice je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu (širší výber na zaradenie do svetového kultúrneho dedičstva). Kultúrna pamiatka zaradená do svetového kultúrneho dedičstva: Spišský hrad s okolitými pamiatkami (NKP Kostol sv. Ducha Žehra, PZ Spišské Podhradie, NPR Spišská Kapitula). Národné kultúrne pamiatky: hrad Krásna Hôrka, kaštieľ s areálom Betliar, kláštor premonštrátov Jasov...). Na území kraja sa prelínajú kultúrne vplyvy viacerých národností a historických regiónov (Abov, Zemplín, Gemer a Spiš). Najvýznamnejšie zastúpenie kultúrnych inštitúcií v krajskom sídle: Štátne divadlo Košice (druhá profesionálna scéna na Slovensku), divadlo Thália, Bábkové divadlo, divadlo Romathan (jediné rómske divadlo v SR), Staromestské divadlo, Štátna filharmónia, Galéria Júliusa Jakobyho, Múzeum Vojtecha Löfflera. V historických budovách Košíc zriadené múzeá: Východoslovenské múzeum (2. najstaršie múzeum v SR so zbierkovým fondom vyše 500000 predmetov), Slovenské technické múzeum (súčasťou planetárium), Miklušova väznica. V Sobranciach jedinečné gitarové múzeum. Prehľad kultúrnych inštitúcií (r. 2003): 39 kín, 6 divadiel, 24 prírodných amfiteátrov, 30 múzeí a pobočiek múzeí, 13 galérií, 399 kultúrnych domov, 453 verejných knižníc a pobočiek. Sieť kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK tvorí 22 organizácií (napr. Spišské divadlo Spišská Nová Ves, Múzeum Spiša s expozitúrou Banícke múzeum Gelnica, Zemplínske múzeum Michalovce, Banícke múzeum Rožňava). Najvýznamnejšou kultúrnou inštitúciou Trebišovského okresu je Vlastivedné múzeum (dejiny poľnohospodárstva, zvlášť tokajského vinohradníctva). Metodickým a koordinačným centrom pre okresné knižnice je Verejná knižnica J. Bocatia Košice s 22 pobočkami. Okresné knižnice sú v Rožňave, Michalovciach, Spišskej Novej Vsi a v Trebišove. Okrem Košického osvetového strediska sú osvetové strediská v Rožňave, Trebišove, Michalovciach a Spišskej Novej Vsi. K dispozícii sú hvezdárne v Michalovciach a v Medzeve, 2 astronomické pozorovateľne, ZOO v Košiciach a Spišskej Novej Vsi, Botanická záhrada UPJŠ Košice. V kraji v r. 2004 v rámci cestovného ruchu bolo k dispozícii 279 ubytovacích zariadení s počtom 11429 lôžok. V ubytovacích zariadeniach bolo v r. 2004 ubytovaných 285514 návštevníkov, z toho zahraničných 102589. Najväčší počet návštevníkov zaznamenaný v Košiciach a v okresoch Michalovce a Spišská Nová Ves. Možnosti CR ponúkajú najmä strediská: Národné parky Slovenský kras a Slovenský raj (prírodné krásy, Gotická cesta), Zemplínska Šírava, okres Trebišov (Vínna cesta). Kraj má veľmi dobré predpoklady pre letnú i zimnú rekreáciu, rozvoj kultúrno-poznávacieho turizmu, vidieckeho, vinného aj horského turizmu. Je vypracovaná a schválená Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji.

Administratívna štruktúra regiónu

Od 13. stor. po r. 1922 patrilo územie dnešného Košického kraja do stolíc (žúp): Gemersko-malohontskej, Abovskej, Turnianskej, Šarišskej, Zemplínskej a Užskej. Počas krátkodobej územnej reorganizácie za Jozefa II. v r. 1785-1790 tvorili stolice južnú časť Košického dištriktu, oblasť Rožňavy patrila do Banskobystrického dištriktu. V r. 1923-1928 boli súčasťou Košickej župy. R. 1938-1945 bola väčšina územia pripojená k Maďarsku, zvyšok neokupovaného územia patril do Šarišsko-zemplínskej a Tatranskej župy. V r. 1949 vznikol na východnom Slovensku Košický a Prešovský kraj s rešpektovaním hraníc historických žúp. Ku Košickému kraju patril celý Spiš, do Prešovského celý Zemplín, hranicu medzi krajmi tvorila rieka Latorica. R. 1960 zlúčením oboch krajov vznikol Východoslovenský kraj. R. 1996 opätovný vznik Košického kraja. Kraj sa administratívne delí na 11 okresov. Štyri okresy (Košice I-IV) sú vytvorené v meste Košice, ďalšie okresy: Košice - okolie, Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Štátna správa má v regióne zastúpenie na okresnej a regionálnej úrovni. Samosprávne usporiadanie je na miestnej (obecnej a mestskej) a regionálnej úrovni. Sídelnú štruktúru kraja tvorí 440 obcí, z toho je 17 miest (Gelnica, Košice, Moldava nad Bodvou, Medzev, Michalovce, Strážske, Veľké Kapušany, Rožňava, Dobšiná, Sobrance, Spišská Nová Ves, Krompachy, Spišské Vlachy, Trebišov, Čierna nad Tisou, Sečovce, Kráľovský Chlmec). Košický kraj sa na počte sídiel SR podieľa 15 %. Orgány miestnej štátnej správy v pôsobnosti jednotlivých ministerstiev na krajskej úrovni: Krajský úrad Košice (Komenského 52), Krajský pozemkový úrad Košice (Popradská 78), Krajský lesný úrad Košice (Popradská 78), Krajský školský úrad Košice (Komenského 52), Krajský úrad životného prostredia Košice (Komenského 52), Krajský úrad dopravy Košice (Komenského 52), Krajský stavebný úrad Košice (Komenského 52), Regionálne úrady verejného zdravotníctva Košice, Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves a Trebišov, Úrady práce, rodiny a sociálnych vecí Košice, Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves a Trebišov. Územnosprávne členenie KÚ Košice: ObÚ v Košiciach (okresy Košice I-IV), ObÚ Košice-okolie (okres Košice-okolie), ObÚ v Michalovciach (okresy Michalovce a Sobrance), ObÚ v Rožňave (okres Rožňava), ObÚ v Spišskej Novej Vsi (okres Spišská Nová Ves a Gelnica), ObÚ v Trebišove (okres Trebišov). Štátne archívy s regionálnou územnou pôsobnosťou: Štátny archív v Košiciach (Bačíkova 1), pobočky Košice, Michalovce, Rožňava, Trebišov. Krajská prokuratúra Košice (Mojmírová 5). Krajský súd Košice (Štúrova 29). KR Policajného zboru Košice (Kuzmányho 8). Územná vojenská správa Košice (Komenského 39/A) s pôsobnosťou pre okresy Košice I-IV, Košice-okolie, Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica, Michalovce a Trebišov. Krajská veterinárna a potravinová správa Košice (Masarykova 18). Katastrálny úrad Košice, správy katastra Košice I-IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov. Inšpektorát práce Košice (Masarykova 10). Colný úrad Košice (Jiskrova 5). Organizačná štruktúra Úradu KSK (Námestie Maratónu mieru 1): riaditeľ úradu, odbory: organizačný, financií, investícií a majetku, regionálneho rozvoja, územného plánovania, dopravy, školstva, kultúry, sociálnych vecí, zdravotníctva, vnútornej prevádzky, útvar kontroly; samostatné referáty: rozvoj ľudských zdrojov, informatika, vnútornej prevádzky, prijímacia kancelária. Pre zabezpečovanie úloh súvisiacich s regionálnym rozvojom a využívaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ KSK zriadil n.o. Agentúru na podporu regionálneho rozvoja so sídlom v Košiciach. V zastupiteľstve Košického VÚC je 57 poslancov (5 za okres Košice I, 6 Košice II, 2 Košice III, 4 Košice IV, 8 Košice-okolie, 2 Gelnica, 8 Michalovce, 5 Rožňava,2 Sobrance, 7 Spišská Nová Ves, 8 Trebišov).

Rozvojová stratégia

Silné stránky kraja v oblasti ekonomického rozvoja: Košice - 2. najvýznamnejší urbárny systém v SR, prítomnosť U. S. Steel Košice, existencia potenciálnych pólov rozvoja - Spišská Nová Ves a Michalovce s náznakmi vnútorného rozvoja subregiónu, potenciál kvalifikačne a cenovo konkurencieschopnej pracovnej sily, priaznivý demografický vývoj, rozvinuté odborné stredné školstvo a technické vysoké školstvo, pomerne rozvinuté malé a stredné podnikanie. Silné stánky v oblasti dopravy a telekomunikácií: realizácia dopravných systémov v smere vých. - záp. a sev. - juh, vybudované cestné, žel. a letecké spojenia, širokorozchodná trať od Hanisky pri Košiciach po hranicu s Ukrajinou, prekládková stanica Čierna nad Tisou s normálnym a širokým rozchodom koľajníc, letisko v Košiciach s medzinárodnými parametrami, Košice - medzinárodný žel. uzol. Silné stránky v oblasti ľudských zdrojov: vhodná demografická štruktúra obyv., priaznivý stav prirodzeného prírastku obyv., multikultúrna spoločenská klíma, Košice - centrum vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, univerzitné centrum. Silné stránky v komunikácii: euroregionálna činnosť (5 euroregiónov), schopnosť obojstrannej komunikácie obyv. v prihraničných oblastiach, tradícia (stredoveká) obchodných ciest v rámci Európy, aktivity v rámci tretieho sektora, činnosť regionálnej samosprávy. Silné stránky v oblasti životného prostredia: vysoká zalesnenosť, vysoký podiel chránených území k celkovej rozlohe, prítomnosť geotermálnych, liečivých a minerálnych vôd s perspektívou využitia, existencia spaľovne odpadu, plynofikácia obcí. Silné stránky v oblasti poľnohospodárstva a vidieka: vhodné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, významné prírodné a kultúrno-historické bohatstvo, vysoký podiel obyv. v produktívnom veku, prítomnosť ľudových tradícií, rozvinuté odborné školstvo, existujúce občianske aktivity v rámci tretieho sektora. Globálne ciele Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja KSK (prijatý r. 2002): znižovanie zaťaženosti životného prostredia, zvýšenie odvetvovej a priestorovej diverzifikácie priemyslu, zvýšenie ekonomickej aktivity malého a stredného podnikania z domácich zdrojov, dobudovanie infraštruktúry, posilňovanie sociálneho kapitálu a inštitucionálnej spolupráce, rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. Financovanie zo zdrojov rozpočtu KSK, doplnkovým zdrojom financovania sú štrukturálne fondy EÚ. Územný priemer PHaSR KSK indikuje 24 dlhodobých rozvojových zámerov: priemyselno-logistický park Čierna nad Tisou, využitie turistického potenciálu rieky Bodrog, Tokajská vinohradnícka oblasť - kultúrna krajina, Zemplínska Šírava - turistický ruch v spojení s vínnou cestou, sanácia územia kontaminovaného priemyslom v okolí Zemplínskej Šíravy a prevencia znečistenia dobudovaním infraštruktúry, produkčná poľnohospodársko-potravinárska oblasť Východoslovenskej nížiny, zriadenie technologického parku Technikom Košice, environmentálny vidiecky rozvoj v NP Slovenský kras/Aggteleki Nemzeti park a jeho okolí, rozvoj turizmu a kultúry na strednom a dolnom Spiši, využitie polohy regiónu na cezhraničnú spoluprácu s Maďarskom a Ukrajinou, rozvoj vidieka - biofarmy, rozvoj cyklotrás, využitie geotermálnej energie a rozvoj kúpeľníctva, zvyšovanie využiteľnosti biomasy a zhodnotenia drevnej hmoty, ľudské zdroje a sociálna oblasť, program spoločenskej integrácie občanov RNM, obnova historických pamiatok v kraji, stratégia a systém odpadového hospodárstva KSK, environmentálne hospodárstvo v hydrogeografickej sieti Krčavy a Tice, Program verejných prác KSK r. 2004-2006, priemyselné parky a podnikateľské inkubátory, rozvoj cestnej infraštruktúry KSK, programový zámer rozvoja Moldavy nad Bodvou do r. 2015, programový zámer rozvoja stredného a dolného Spiša, programový zámer rozvoja výstavníckeho spoločenského centra Madaras v Spišskej Novej Vsi. Košický kraj je spolu s Prešovským od r. 1999 členom medzinárodného združenia Karpatského euroregiónu (koordinácia cezhraničných aktivít, propagácia a podporovanie bi- a multilaterálnych cezhraničných projektov, plnenie funkcie informačného centra pre osoby a inštitúcie, ktoré sa zaujímajú o cezhraničné aktivity, príprava cezhraničných rozvojových stratégií). Karpatský euroregión je členom Združenia európskych hraničných regiónov (AEBR), spolupracuje aj s inými medzinárodnými organizáciami (Euroregión Maas-Rhine, Komisia pre ekonomiku Spojených národov, Karpatská nadácia).

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia