Medzev

Geografia

Leží na juhových. svahoch Slovenského rudohoria v doline Bodvy. Pahorkatinný až vrchovinný povrch chotára tvoria fylity a vápence. Okolo obce je odlesnený, inde väčšinou bukový les. Okolo Šugovského potoka a Zlatnej je mnoho drobných jazierok, ktoré sú pozostatkami po starých hámroch.

História

Vtejto oblasti sa vyvinuli Nižný a Vyšný Medzev, z ktorých Nižný je starší. V r. 1960 sa obe obce zlúčili do obce Medzev, ale r. 1998 sa mesto opäť rozdelilo. Vyšný Medzev existuje pod týmto názvom ako samostatná obec, Nižný Medzev je základom súčasného mesta Medzev. Obec vznikala až v 14. stor., hoci osídlenie tejto oblasti je staršie a slovanské. V pol. 13. stor. prišla časť nemeckej doosídľovacej vlny. Usídlili sa pri mieste, kde ústil potok Pivónia, dnes Pivering, do Bodvy. Toto územie sa dodnes nazýva Dorfel. V 1. pol 14. stor. sa presťahovali do nižšie položenej oblasti, tzv. Grundtu. Pôvodný názov je Metzenseifen, skladá sa z dvoch častí. Prvá časť je podoba nem. ženského krstného mena Mechildis (Mochildis, Mothildis), druhá časť - seifen - znamená v reči spišských Nemcov potok. Prvá písomná zmienka o obci z r. 1359 sa týka sporov jasovského prepošstva so Smolníkom. Až do 18. stor. patrila obec pod správu jasovského kláštora. Prvý písomný doklad o miestnych hámroch je z r. 1316, v r. 1403 - 1411 tu postavili 5 nových hámrov. Často sa dostávali do sporov s jasov. kláštorom, v r. 1399 sa ich zastal kráľ Žigmund Luxemburský, v 15. stor. sa zúčastnili spolu s Košičanmi a s vojskom Jána Jiskru na obliehaní kláštora v Jasove. V 1. pol. 17. stor. význam Medzeva výrazne vzrastá, r. 1618 sa stal poddanským mestečkom s rozsiahlymi samosprávnymi a hospodárskymi právomocami. Od konca 30. rokov 17. stor. sa rozvíja najmä cechová remeselnícka výroba, cech. artikuly miestnych kováčov, zámočníkov, stolárov a obuvníkov v r. 1639 potvrdil cisár Ferdinand III. Na sľubný hosp. a kultúrnospol. vývoj v 17. stor. veľmi nepriaznivo pôsobili dlhotrvajúce protiturecké vojny, stavovské povstania a epidémie. Vďaka osvieteneckým reformám Márie Terézie a Jozefa II. nastalo v obci od 2. pol. 18. stor. výrazné oživenie poľnohosp. výroby, remesiel a baníctva. Koncom 50. rokov 18. stor. bola síce ešte v určitej poddanskej závislosti od jasov. kláštora, ale z príkazu Márie Terézie bola oslobodená od všetkých poddanských povinností a vyhlásená za slobodné banské mesto. R. 1752 tu postavili prvú školu, kde sa učilo po nemecky a mala údajne až 12 tried. V revolučných rokoch 1848 - 1849 sa mnohí obyv. zúčastnili bojov proti cisár. armáde a podieľali sa na vyzbrojení maďarskej revolučnej armády. V 60. r. 19. stor. vznikala terajšia urbanistická podoba obce, budovali sa murované banícke a hámornícke domy. V r. 1884 - 1900 tu pôsobila priemyselná škola zameraná na spracovanie kovov. Už zač. 19. stor. mala poštu a konc. stor. aj železničnú stanicu, v r. 1894 začala svoju prevádzku regionálna železnička (osobná preprava na nej bola zrušená v r. 1969, potom trať slúžila ešte asi dva roky pre transport banských strojov a zariadení, znesená však bola až v polovici deväťdesiatych rokov, pravidelná osobná doprava zastavená 2. 2 2003). R. 1926 vznikla súkromná nemecká meštianska škola a r. 1930 štátna meštianska škola s vyučovacím jazykom nemeckým a slovenským. Hosp. situácia sa zhoršila po Viedenskej arbitráži, kedy celá medzevská oblasť bola bez železničného spojenia na Jasov a Moldavu. Bola oslobodená na jar 1945, prechod frontu si nevyžiadal žiadne obete. 172 obyv. odvliekli sovietske bezpečnostné orgány na nútené práce do ZSSR.

Demografia

Obyvatelia sa okrem poľnohosp. živili predovšetkým baníctvom a spracovaním kovov, najmä železa, v hámroch. Rozvoj baníctva, sprac. kovov a remesiel mal priaznivý vplyv na demografický vývoj, r. 1427 mal 58 port. R. 1630 odviedlo deviatok 2 porty. Protiturecké vojny, stavovské povstania a epidémie mali retardačný dopad aj na demografický vývoj. R. 1715 mala obec 28 domácností, r. 1720 62 rodín. R. 1772 mala 84 gazdov, 219 želiarov a 201 podželiarov, r. 1828 tu žilo 3424 obyv. v 418 domoch. Najväčší rozmach hámorníctva bol zaznamenaný konc. 60. r. 19. stor., v prevádzke vtedy bolo 109 hámrov a v r. 1869 tu žilo 3473 obyv. Od 70. r. 19. stor. do vypuknutia 1. svet. vojny sa vysťahovalo asi 1500 ľudí. R. 1880 tu žilo 3212, r. 1890 2690 a r. 1910 2650 obyv. V medzivojnovom období sa obyv. živili stále najmä baníctvom a hámorníctvom, pracovali tiež na pílach a v lesoch, darilo sa garbiarom, výrobcom súkna a krajčírom, pôsobilo tu aj niekoľko firiem na výrobu železiarenského tovaru. V r. 1930 tu žilo 2666 a v r. 1940 2400 ľudí.

Kultúra

Nachádza sa tu kostol rím. kat. got. z 15. stor., zbarokizovaný r. 1735. Mariánsky stĺp z 18. stor. , podstavec a sochy z r. 1907. Rím. kat. far. úrad. Zachovali sa tu zaujímavé technické pamiatky súvisiace s hámorníctvom. Zachovalo sa tu niekoľko hámrov, ktoré pracovali na vodný pohon a stáli pri tokoch. Nachádza sa tu súkromné múzeum bývalého prezidenta SR R. Schustera, kde často zavítali vzácne návštevy zo zahraničia, aby si tu vlastnými silami ukuli kus poľnohosp. náčinia. V meste sa nachádza Mestská knižnica, Materská škola, základné školy, Stredné odborné učilište, Zákl. umelecká škola a Mestská hvezdáreň. Autobusová zastávka.

Hospodárstvo

Po úpadku baníctva je ťažisko položené hlavne na tradičnom spracovávaní kovov a výrobe poľnohosp. náradia.

Rozvojové plány

Vsúčasnosti sa rozvíja výroba poľnohospodárskeho náradia, dopravníkových zariadení, kovaných brán a drevovýroba. Okolitý revír je bohatý na pstruhy, darí sa aj kaprom. Pod mesto Medzev patrí taktiež poľovný revír, v ktorom je možné stretnúť aj najväčšieho u nás žijúceho cicavca - medveďa. V okolí mesta sú vhodné miesta na rekreáciu. V zime ponúka zjazdové a bežecké lyžovanie, pri jazerách rybolov, cykloturistiku. Sú tu značkované turistické chodníky do Slovenského rudohoria. Je tu možnosť agroturistiky v zariadení BEKOV.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia