Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Rejdová

Základné údaje
Obec leží v JV časti Slov. rudohoria pod Stolicou (1476), najvyšším vrchom Slovenského rudohoria. Rozprestiera sa na terasovej plošine na pravej strane od rieky Slaná, ktorá pramení práve pod Stolicou. Chotár má hornatinný až vrchovinný ráz s množstvom hlbokých dolín. Okolo obce je odlesnený a smerom na juh, západ a sever je zalesnený hlavne smrekom a v menšej miere bukom. Obec vznikla na valaskom práve začiatkom 16. stor. a prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 1551 pod menom Redowa. Patrila štítnickým Bebekovcom a od pol. 17. stor. panstvu Krásna Hôrka. Vznikla pravdepodobne skôr, na mieste drevorubačských osád Romokovo (Romokwagasa v r. 1470) a Komorovo (Kowmorouagasa v r. 1427). Z obce viedla stredoveká cesta smerom na Hron a Liptov. Patrila medzi najväčšie valaské obce a bola členom spolku Valaský opasok, ktorý združoval valaské obce na Gemeri. Obec viedla viac ako storočný spor o valaské právo s Andrássyovcami, ktorí jej ho nechceli uznať. V r. 1672 ju vypálili Turci a v r. 1709 - 1710 ju postihla morová epidémia, ktorá si vyžiadala 530 obetí. Začiatkom 2. pol. 19. stor. pri súpise pôdy a príprave pozemkovej knihy sa obyv. obce vzbúrili. Na potlačenie vzbury bolo nasadené cisárske vojsko, ktoré tam zotrvalo pol roka. V r. 1944 sa obyv. zapojili do SNP a sídlil tu aj štáb partizánskej brigády kpt. Kvitinského. Obyv. sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, uhliarstvom, baníctvom, poľnohosp., povozníctvom, spracovaním dreva, tkaním súkna a plátna. V súčasnosti sú zamestnaní hlavne v poľnohosp., priemysle, ťažbe dreva a baníctve. V obci sa nachádza renes. ev. a. v. kostol zo začiatku 17. stor., ktorý v r. 1681 vyhorel. Klas. barok. veža bola pristavaná v r. 1794. Rejdová je významná národopisná lokalita. Zachovala sa tu pôvodná ľudová architektúra z 19. a začiatku 20. stor. (zrubové domy). Kultúru uchováva folklórny súbor Hôra, ktorý sa spomína už r. 1936. Od r. 1973 sa tu pravidelne koná Gemerský folklórny festival. V obci vyvíja svoju činnosť PD, Urbárske družstvo Rejdová a Spotrebné družstvo Jednota. Sú tu veľmi dobré podmienky na turistiku a lyžovanie a v prevádzke je lyžiarske stredisko s tromi vlekmi. V obci je ZŠ pre 1. - 9. r. a prevádzkuje sa Škola v prírode.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť