Hnúšťa

Geografia

Leží na juhu Slovenského rudohoria, na nive a terasovej plošine pri sútoku Tisovskej a Klenovskej Rimavy. Vrchovinný až hornatinný povrch chotára tvoria svory, granity. Sú tu ložiská mastenca a pyritu. Západná časť na nive, terasovej plošine a vo vrchovine je sčasti zalesnená bukom s prímesou hrabu, východná časť vystupujúca z nivy do svahov vrchoviny, bukovým lesom s prímesou smreka. Lesy listnaté, ihličnaté s bohatou lesnou zverou (medvede, rysy), v potokoch ryby. Dolina Rimavy patrí do teplej klimatickej oblasti, ostatná časť chotára a územie Slovenského rudohoria do mierne teplej oblasti. V prevažne vrchovinnej severnej časti prevládajú hnedé pôdy, na vápencoch rendziny, v teplejšej južnej časti hnedozemné a illimerizované pôdy, v dolinách tokov nivné a lužné pôdy. CHPP- vyše 160-ročný chránený strom katalpa bignoniovitá. Z hmyzu výskyt veľmi vzácny Platysoma lineare Erichsos. K mestu Hnúšťa boli v rokoch 1960 a 1962 pričlenené obce: Likier, Hačava, Polom a Brádno.

História

Názvy obcí: Hnúšťa: 1438 Hirmistia; 1439 Hilistye; 1773 Hnussia;1920 Hnúšťa; maď. Nyustya. Likier: 1438 Lykerfalua; 1808 Likír; 1920 Likier; maď. Likér. Názov obce odvodený od slova "húšťava". Prvá písomná zmienka o Hnúšti pochádza z roku 1334, kedy sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. Od polovice 14. storočia bol feudálnym vlastníkom mocný rod Széchényiovcov, v 15. storočí ju nachádzame vo vlastníctve Felediovcov, od 16 stročia Kubínyiovcov a Fáyovcov. Určitá ťažba železných, ale aj iných rúd sa uskutočňovala aj v chotári Hnúšte. Jej iniciátormi boli najmä tamojší zemepáni Kubínyiovci. V 18. stor. pracovali v obci 2 huty a 2 hámre. V r. 1802 boli v Hnúšti 2 mlyny, 2 železné hámre, vysoká pec, stupa na medené rudy, 3 bane. Obyvatelia sa zaoberali remeslami. V r. 1828 žilo v obci 1125 obyvateľov v 130 domoch. Významnú úlohu zohrala Hnúšťa v revolučných rokoch 1848-1849, keď tunajší rodák Ján Francisci, jeden z najvýraznejších buditeľov slovenského národného povedomia, pod vplyvom marcových zákonov budapeštianskej revolučnej vlády zorganizoval národnú gardu slovenských dobrovoľníkov. Hnúšťa sa r. 1938 stala sídlom okresu. V r. 1960 bol Hnúšti priznaný štatút mesta. Likier - obec sa spomína r. 1438 ako príslušenstvo hradného panstva Hajnáčka, v novoveku patril viacerým zemepánom. R. 1828 žilo v 25 domoch 279 obyvateľov. V druhej polovici 19. stor. vznikla železiareň Rimamuránskej spoločnosti s veľkým sídliskom. Rudné bohatstvo Rimavskej doliny a geografická poloha Hnúšte ju predurčila za centrum priemyselnej výroby. Už v 18. stor. sa začala výroba a spracovanie železa najprv v slovenských peciach a hámroch, od zač. 19. stor. vo vysokých peciach a zlievárni. Postupne sa stala centrom výroby surového železa. Koncom 19. stor. pracovala v obci magnezitová továreň a mlyny na mastenec. Od začiatku 20. stor. železiarstvo upadalo, až bolo v r. 1921 úplne zlikvidované. V rokoch 1930 - 1935 si robotníci svojpomocne postavili Robotnícky dom.

Kultúra

Po oslobodení došlo k zlúčeniu národnej a strednej školy, v prípade zlúčenia s Gymnáziom vznikla Jedenásťročná stredná škola. Až v roku 1969 (1. 9. 1969) bolo zriadené Gymnázium, ktorému v roku 1996 bol udelený čestný titul Gymnázium Mateja Hrebendu. V meste v súčasnosti pôsobí aj Spojená stredná škola, ktorá vznikla spojením Stredného odborného učilišťa a Dievčenskej odbornej školy, ďalej sú v meste 2 MŠ, 2 ZŠ, ZUŠ a Centrum voľného času.V meste sú 2 verejné knižnice (Hnúšťa a Hačava), jedno stále kino, prírodný amfiteáter a 3 kultúrne domy (Kultúrny dom Janka Francisciho Hnúšťa a kultúrny dom Hačava a Polom) Pri MsKS pôsobí folklórny súbor Sinec a detský folklórny súbor Zrkadielko a súbory moderného tanca Bzučo a ECHO.V športe sa najviac pozornosti venuje volejbalu, futbalu , atletike, Kick boxu a turistike. Pre šport slúži nová Mestská športová hala, futbalový štadión, kúpalisko, tenisové kurty. Najstaršou kultúrnou pamiatkou je klasicistický rím. kat. kostol Povýšenia sv. Kríža z r. 1802 s kaplnkou z. r. 1906, kostol ev. a. v. z. r. 1808. V časti Brádno v ev. a. v. kostole drevený oltár zo začiatku 18. stor. v časti Likier neskoroklasický kostol ev. a. v. z roku 1875. Z kultúrnych pamiatok ďalej pomník Jánovi Franciscimu Rimavskému (1822 - 1905) odhalený v roku 1925, pamätník Mateja Hrebendu v časti Hačava (1796 - 1880) odhalený v roku 1968. Pomník padlým v SNP bol odhalený v roku 1960.

Infraštruktúra

Po oslobodení sa Hnúšťa stala centrom priemyselného rozvoja Rimavskosobotského okresu. Dominuje tu chemický priemysel, drevovýroba, potravinársky priemysel, poľnohosp. družstvo. Zdravotnícke služby pre mesto a spádové územie zabezpečuje Nemocnica s poliklinikou Hnúšťa n. o., niekoľko odborných ambulancií a lekáreň. V oblasti obchodu a služieb - expozitúra VÚB a. s. Slovenská sporiteľňa a. s.- filiálka, komerčné poisťovne, predajne potravín, predajne s textilom a priemyselné predajne, obchodný dom, Robotnícky dom - (hotel a reštauračné služby), reštaurácie a pohostinstvá. V meste je aj benzínová čerpacia stanica, železničná stanica (nákladná a osobná) a autobusové nástupište. Najvyššie položenou časťou Hnúšte je Polom (694 m n. m.), vzdialený 7 km severozápadne od centra mestečka. Osada je prímestskou rekreačnou oblasťou, ktorou prechádza tzv. cesta Márie Széchy (r. 1644 spájala hrady Fiľakovo a Muráň).
M. č.: Brádno, Hačava, Hnúšťa, Likier, Polom.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia