Považská Bystrica

Základné údaje

Považská Bystrica leží na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou na brehu rieky Váh, na úrodných pôdach náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanka, v malej kotline obkolesenej prstencom hôr. Do územia zasahujú nasledovné geomorfologické celky: Javorníky, Považské Podolie Súľovské a Strážovské vrchy. Patrí do mierne teplej, vlhkej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je okolo 8 °C, priemerný úhrn ročných zrážok 700 - 800 mm. Oblasť je známa veľkým výskytom minerálnych prameňov, v blízkosti sa nachádzajú kúpele Nimnica, zasahuje sem aj Priehrada mládeže.

História mesta po súèasnos

Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej starých asi 4500 rokov. Pri novodobej prestavbe katolíckeho kostola sa našli žiarové pohrebiská lužického ľudu, v polohe Narcie, na Dedovci, Dušianici i pri Zemianskom Kvašove sídlisko púchovskej kultúry. V mestskej časti Dedovec odhalil archeologický výskum viac ako 30 sídliskových objektov veľkej slovanskej osady z 8. až 10. stor. n. l.

V písomných dokumentoch sa obec prvýkrát objavuje až v r. 1330, keď sa spomína cesta vedúca na Bystricu. Ako osada už musela existovať dávno predtým, pretože údolím Váhu a pozdĺž jeho toku viedli dôležité obchodné a vojenské cesty na Moravu, do Poľska a popri Váhu cez Dunaj na juh. História Považskej Bystrice je úzko spätá s Bystrickým hradom. Hrad sa písomne spomína až v r. 1316, to však taktiež nevylučuje jeho existenciu aj o pol storočie skôr. Nachádzal sa na strategickej ceste vedúcej zo S na J, pozdĺž toku rieky Váh. Spolu s hradmi Vršatec, Košeca, Lednica tvoril pevnostný systém stredného Považia. Na začiatku 14. stor. patril i hrad Bystrica Matúšovi Čákovi. Po jeho smrti r. 1321 ho získal panovník Karol Róbert z Anjou, ktorý ho daroval v r. 1325 krajinskému sudcovi Alexandrovi Hedervárimu. Po smrti Alexandrovho syna Mikuláša hrad pripadol v r. 1354 kráľovskému protonotárovi Pavlovi Ugalimu, ktorý ho vlastnil vyše 30 rokov. V tomto období bol hrad sídlom krajinského sudcu a centrom politicko-hospodárskej správy celého stredného Považia až po Trenčín. Okolo r. 1400 dal Žigmund Luxemburský hrad do držby poľskému veľmožovi Sudivojovi z Ostrorogu, haličskému palatínovi. V r. 1400 dostal hrad do držby pán Beckovského hradu Ctibor zo Ctiboríc a jeho syn. V r. 1424 znova patril kráľovi, resp. kráľovnej Barbore. V r. 1432 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. Preto v r. 1435 kráľ Žigmund Luxemburský na žiadosť občanov mesta vydaním novej výsadnej listiny obnovil mestské výsady.

V r. 1439 dala kráľovná Alžbeta kvôli finančným problémom hrady Bystrica, Trenčín, Súča, Vršatec, Lednica, Ilava, Strečno a Starhrad do zálohy za 15000 zlatých svojmu príbuznému slovinskému bánovi Ulrichovi Celjskému. O sedem rokov neskôr už hrad získava gubernátor Uhorska Ján Hunyady. Po jeho smrti prešiel do rúk jeho syna Mateja Korvína, ktorý ho daroval v r. 1458 Ladislavovi Podmanickému. Obdobie vlastníctva hradu rodom Podmanických je azda najvýznamnejším a najslávnejším obdobím v dejinách hradu Bystrica. Ladislavov syn Ján Podmanický dal v Bystrici postaviť gotický kostol. Prvú úradnú listinu "Articuli Podmanickyani", napísanú v slovenčine, vydal 2. januára 1506. Už v tejto listine sa spomínajú cechy mäsiarsky, tkáčsky, kováčsky, čižmársky. Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina.
V časoch boja o uhorskú korunu, v rokoch nasledujúcich po bitke pri Moháči, sa smutne preslávili po celej krajine lúpežní rytieri Rafael a Ján Podmanickí. Ťažili z politických rozbrojov, svojvoľne obsadzovali a pustošili panstvá na Považí. Vrchol moci dosiahli v r. 1540.

Majetky Rafaela, ktoré v čase choroby prepísal svojej manželke Jane z Lomnice, pripadli kráľovskej komore, ktorá predala hrad Bystricu v r. 1559 Gašparovi Serédimu a jeho manželke Anne Méreyovej. Vdova sa druhýkrát vydala v r. 1571 za Ondreja Balassu, hlavného župana Novohradskej stolice, ktorý s ňou dostal hrad i s príslušnými majetkami. Balassovci vlastnili hrad až do r. 1860. Synovia Žigmund a Imrich Balassovci si dedičstvo podelili. Žigmund dal v r. 1623 postaviť renesančný kaštieľ v Orlovom (Zsigmondháza), Imrich v r. 1631 vybudoval pod Bystrickým hradom kaštieľ s dvoma nárožnými vežami a opustil nepohodlný a obranný význam strácajúci hrad. V období reformácie založili v Bystrici šľachtickú školu. Okrem výučby základných poznatkov v materinskom jazyku sa v nej vyučovala latinčina, poetika, rétorika, základy filozofie, história, právo a teológia. Škola zanikla v r. 1712.

Poslednými majiteľmi hradu i panstva boli Sapáryovci od r. 1714. Peter Sapáry sa však usídlil do rozľahlého a hlavne ľahko prístupného kaštieľa pod hradom. Bystrický hrad zostal opustený, v 18. a 19. stor. chátral, dnes je z neho iba ruina.

Považská Bystrica bola čulým remeselníckym strediskom. V r. 1775 tu jestvovalo do 120 remeselníckych dielní, najvýznamnejší boli popri hrnčiaroch súkenníci a obuvníci. Koncom 18. stor. tu zriadili faktóriu šaštínskej kartúnky, neskôr tehelňu. Mesto sa začína rozrastať, vznikajú niektoré menšie podniky - továreň na rybie konzervy, rozširujú sa pálenice a mlyny. R. 1929 sa stal začiatkom novej éry života mestečka. Stala sa postupne priemyselným centrom kraja.

Zmena politickej situácie v predvojnovom Československu nútila bratislavskú muničnú továreň firmy Roth preložiť výrobu do vnútrozemia krajiny. V roku 1928 získala Zbrojovka majoritný podiel vo firme a neskôr, v r. 1935, došlo k úplnej fúzii oboch firiem a vznikol jediný závod - Československá zbrojovka, účastinná spoločnosť Brno, závod Považská Bystrica. Roku 1937 bola dokončená stavba štátnej ľudovej školy a rozostavaná nová rím. kat. ľudová škola, o rok neskôr sa začalo s pomocou závodu vyučovať na priemyselnej škole strojníckej, v tom čase druhej na Slovensku.
Po okupácii českých krajín obsadilo nemecké vojsko 23. marca 1939 závod, ktorý, tak ako celá Zbrojovka, bol zaradený do koncernu Hermann Göring Werke. V roku 1940 dosiahli obecné investície miliónové sumy, začali sa práce na stavbách letného kúpaliska, ev. a. v. cirkevného zborového domu, na prestavbe a rozšírení rím. kat. kostola i na úpravách vtedajšieho Hlinkovho námestia; začala sa stavať továreň na chov hodvábnika a výrobu hodvábu. V októbri 1945 závod znárodnili a v r. 1947 bol vytvorený samostatný podnik s názvom Považské strojárne. Výrobný program sa orientoval na mierovú výrobu, začali sa vyrábať chladničky a motocykle Manet, neskôr kanvy na mlieko, trolejové laná, elektrovodiče, vlnovce. Po presunutí výroby chladničiek do Zlatých Moraviec a zastavení výroby motocyklov Manet sa produkcia ustálila na výrobe jednostopových motorových vozidiel, valivých ložísk, obrábacích strojov, hutníckych polotovarov a na špeciálnej výrobe. V r. 1946 bol priznaný Považskej Bystrici charakter mesta, v r. 1948 sa stala okresným mestom. Nová železničná stanica dokončená v r. 1947, bez veľkých zmien slúži dodnes, r. 1949 dostavali nový most cez Váh. Na Lánoch sa začalo v r. 1952 s výstavbou nemocnice. R. 1953 odovzdali do užívania nové odborné učilište strojárske, v r. 1954 - 56 prestavali budovu niekdajšej synagógy na obchodný dom Považan, v r. 1964 otvorili nový všešportový štadión, dokončili budovu pošty a položili základný kameň Domu kultúry ROH Považských strojární (1966).

V meste a jeho okolí sa aj v súčasnosti organizujú medzinárodné motocyklové preteky. Známe sú tiež medzinárodné plavecké preteky EUROSWIM, medzinárodný folkórny festival "Otvára sa letu brána", Praznovské a Marikovské folklórne slávnosti. Veľkým lákadlom turistov je NPR Manínska tiesňava s najužším skalným kaňonom, cez ktorý vedie štátna cesta a NPR Kostolecká tiesňava s najväčším skalným previsom na Slovensku.

V r. 1984 bol verejnosti sprístupnený zrenovovaný renesančný kaštieľ v P. Bystrici - Orlovom. V jeho priestoroch bolo umiestnené aj vlastivedné múzeum s archeologickou a prírodovednou expozíciou a so stálou expozíciou z histórie Považských strojární. Tomuto účelu slúžil až do roku 2004, kedy zmenil majiteľa. V r. 1986 začal slúžiť obyvateľom mesta nový pavilón nemocnice s poliklinikou, o dva roky neskôr nová športová hala na Sídlisku SNP. Konverzia zbrojárskeho priemyslu po revolúcii v r. 1989 priniesla Považským strojárňam nemálo ekonomických problémov a rast nezamestnanosti. Vytvorili sa nové obchodné a výrobné firmy, ktoré začali pracovať v oblasti strojárstva, stavebníctva a spracovania dreva. Bola obnovená cirkevná základná škola sv. Augustína, postavili nové kostoly v Považskej Teplej, Vrtižeri, Dolnom Moštenci a v Praznove, reštauroval sa kostolík v Zemianskom Kvašove. Jednou z hlavných investícií, ktorá výrazne zasiahla do života mesta a zmenila jeho tvár, je pokračujúca výstavba diaľnice Bratislava - Žilina.

V meste sú vybudované 4 ČOV. Pre potreby obyvateľov slúži 106 predajní nepotravinového tovaru, 6 obchodných domov a nákupných stredísk, z toho 2 hypermarkety, 87 zariadení reštauračného a pohostinského typu, 4 hotely s kapacitou 324 postelí a 1 autokemping.

Považská Bystrica je od júla 1996 sídlom novoutvoreného okresu Trenčianskeho kraja. K Považskej Bystrici patria mestské časti, pôvodne samostatné obce: Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Považská Teplá, Dolný a Horný Milochov, Dolný a Horný Moštenec, Praznov, Podmanín a Zemiansky Kvašov.

Považská Bystrica je sídlom mnohých organizácií štátnej správy, siedmich bánk, sídli tu správa CHKO Strážovské vrchy. V meste pôsobí viacero MŠ, 10 ZŠ a osobitná internátna škola, 2 SOU, gymnázium a 4 stredné odborné školy. Deti navštevujú dve základné a prvú súkromnú umeleckú školu - jedna nesie meno považskobystrického rodáka, maliara a grafika Imra Weinera Kráľa (1901 - 1978). Pôsobí tu mestská kultúrna organizácia PX Centrum, 1 kino, v časti Považská Teplá Súkromné múzeum archeológie, numizmatiky a ľudových predmetov. Činné sú mestské športové kluby, turistický oddiel, Mestské folklórne štúdio. V štvrti Lány je moderné letné kúpalisko, v meste sú tenisové kurty, zrekonštruovaná krytá plaváreň, zimný štadión. Cestovný ruch v meste zastrešuje Turistická informačná kancelária zriadená Mestom Pov. Bystrica v roku 1995.

Kultúrne, architektonické pamiatky

Rím. kat. kostol Navštívenia Panny Márie zo 14. stor. s renesančnými a barokovými úpravami bol v r. 1939 doplnený druhou modernou vežou. Pôvodný kostol je dnes bočnou loďou. Interiér s gotickými architektonickými detailmi, renesančnými epitafmi (R. Podmanického, A. Balassu, Ž. Balassu a A. Zborovskej), maľované okná podľa návrhov Vincenta a Viery Hložníkovcov z r. 1951. Fara, pôvodne renesančná, zo 17. stor. Kaplnka sv. Heleny z r. 1728 na Sídlisku Rozkvet. Historická budova Považskej knižnice, pôvodne vila bryndziarskej rodiny Milochovcov z r. 1900.

Vzdelávanie, školstvo, divadlo

Najstarší záznam o škole je z r. 1506. Koncom 16. stor. založili Balassovci šľachtickú školu, ktorú podporoval najmä Žigmund Balassa.

V r. 1939 vznikla Verejná nižšia priemyselná majstrovská škola v PB, Stredná priemyselná škola strojnícka v r. 1939 a Stredná všeobecno-vzdelávacia škola v r. 1953.

V r. 1933 vznikla tlačiareň Júliusa Kocha. V Považskej Bystrici hrávali divadelné predstavenia spolky Sokol a Orol a súbor Považan. Z amatérskeho divadelného krúžku Považských strojární vzniklo profesionálne divadlo s názvom Divadlo pracujúcich pod vedením Tibora Bogdana a Juraja Haľamu. Členmi boli J. Króner, T. Bogdan, V. Blaho, Š. Mišovič, Ľ. Reiter a iní. Po necelom roku preložili sídlo divadla do Žiliny.
M. č.: Dolný Moštenec, Horný Moštenec, Milochov, Orlové, Podmanín, Podvažie, Považská Bystrica, Považská Teplá, Považské Podhradie, Praznov, Šebešťanová, Vrtižer, Zemiansky Kvášov.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia