Okres  Žilina

Žilina

Základné údaje

Okres patrí rozlohou medzi väčšie okresy Slovenska. Má takmer o 200 km2 viac, ako je hodnota pre priemerný okres. Nachádza sa v severozápadnej časti republiky. Jeho územie je pretiahnuté v smere severovýchod- juhozápad, pričom zo stredu vybieha úzky výbežok na severozápad. Okres Žilina susedí s 5 okresmi Žilinského kraja (Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Dolný Kubín, Martin) a s 3 okresmi Trenčianskeho kraja (Prievidza, Ilava, Považská Bystrica).

Geografia

Sídelné a hospodárske jadro okresu leží v Žilinskej kotline. Tá je obkolesená horskými celkami, ktoré okrajmi zasahujú do jeho územia. Na západe sú to Súľovské vrchy, na juhu Strážovské vrchy, na východe Malá Fatra a na severe Kysucká vrchovina a Javorníky. Najvyšší bod územia, 1 709 m. n. m., je Veľký Kriváň v Malej Fatre. Najnižší bod, 310 m n. m., leží v katastri obce Dolný Hričov.

Žilinská kotlina je vyplnená paleogénnym a kriedovým flyšom s vrstvami pieskovcov, ílovcov a slieňovcov, neogénnymi a štvrtohornými ílmi, pieskami a štrkmi. Javorníky a Kysucká vrchovina sú budované paleogénnymi súvrstviami ílovcov, pieskovcov a slieňov, Súľovské vrchy najmä bazálnymi paleogénnymi zlepencami. Cez tieto horské celky prechádza bradlové pásmo, v ktorom vynikajú najmä jurské vápence. V najvyšších polohách Malej Fatry sú granodiority, granity a diority. Po okrajoch vystupujú hlavne druhohorné vápence a dolomity, ktoré sú typické aj pre Strážovské vrchy.

Reliéf Žilinskej kotliny je prevažne pahorkatinový, v pohoriach vrchovinový a hornatinový. Ten v malej Fatre prechádza do veľhorského, glaciálno-hôľneho reliéfu. Nachádzame tu odolné vápence a iné horniny bradlového pásma a jadrových pohorí, ktoré vytvárajú bradlá a vyčnievajúce kopce a hrebene. Okresom preteká rieka Váh, ktorej prítoky sprava sú Kysuca a Varínka, zľava Rajčianka. Váh má v Žiline prietok 97 m3s-1, Kysuca v Kysuckom Novom Meste 16 m3s-1, Rajčianka v Stránskom 4 m3s-1. V Hričove je na Váhu vodná nádrž, neďaleko krajského mesta je vodné dielo Žilina. Vďaka termálnym prameňom sú v Rajeckých Tepliciach kúpele.

Nižšie polohy okresu patria do mierne teplej klimatickej oblasti, vyššie polohy do chladnej. Na vápencových horninách Strážovských vrchov a Bradlového pásma vznikli rendziny. Flyšové silikátové horniny pokrývajú najmä hnedé lesné pôdy kambizeme a vo vyšších polohách Malej Fatry podzoly a rankre. V žilinskej kotline sa vyskytujú aj ilimerizované pôdy luvizeme a pozdĺž riek nivné pôdy fluvizeme.

Žilinská kotlina je zväčša odlesnená. V pohoriach rastú najmä smreky, v nižších polohách buky, duby a na skalách aj borovice. Nad hornou hranicou lesa je pásmo kosodreviny a alpínskych lúk. Najviac vzácnych rastlín sa vyskytuje v Národnom parku Malá Fatra: očianka stopkatá, jastrabík Morisov, klinček lesklý, lomikameň trváci, ostrevka tatranská, turica uhorská, večernica snežná.

Okres má pomerne pestré živočíšstvo so zástupcami spoločenstiev listnatých a ihličnatých lesov, polí a lúk, i vysokohorských polôh. Bežný je srnec lesný, diviak lesný, ale aj tetrov hlucháň, v kotline zajac poľný a bažant poľovný. Zo vzácnych druhov sú to najmä medveď hnedý, rys ostrovid, orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, užovka stromová a vydra riečna.

Na územie okresu zasahuje Národný park Malá Fatra, Chránená krajinná oblasť Kysuce a Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy. Z maloplošných chránených území je 7 prírodných pamiatok: Hričovská skalná ihla, Hričovské rífy, Krasniansky luh, Kysucká brána, Poluvsianska skalná ihla, Turská skala, 11 národných prírodných rezervácií: Chleb, Kľak, Kozol, Krivé, Prípor, Rozsutec, Starý hrad, Strážov, Suchý, Tiesňavy, Veľká Bránica a 5 prírodných rezervácií: Brodnianka, Čierna Kutiša, Rochovica, Slnečné skaly, Šujské rašelinisko.

História

Celé územie dnešného okresu Žilina patrllo od 13. stor. do r. 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do r. 1922 do trenčianskej župy. V Žiline bolo už v r. 1856 sídlo slúžnovského úradu, predchodcu dnešného okresu. V období po r. 1862 sa obnovilo rozdelenie Trenčianskej župy na slúžnovské obvody, Jedným z nich bol aj Žilinský, sídlo hlavného slúžneho bolo v Žiline, sídla podslúžnych v Budatíne, Čadci, a Varíne. Do obvodu patrilo 87 obcí.

Pri administratívnom členení Slovenska v r. 1923, prvom po vzniku ČSR, vznikol okres Žilina, ktorý bol veľmi podobný dnešnému. Výraznejšie sa odlišoval na dvoch miestach. Na severovýchode vtedy okresu patrilo územie Riečnice, na severozápade mu zase nepatrilo územie dnešnej obce Dlhé Pole. Okres v takýchto hraniciach pretrval až do r. 1948. V rokoch 1923 - 1928 bol súčasťou Považskej župy, v rokoch 1938 - 1945 patril do Trenčianskej župy. Po správnom členení v r. 1938 na území bývalého okresu Žilina vznikli 3 okresy: okres Žilina - mesto, okres Rajec, do ktorého patrilo územie južne od Rajeckých Teplíc, a okres Žilina - okolie. Všetky tri okresy boli v rokoch 1949 - 1960 súčasťou Žilinského kraja. V r. 1960, keď sa počet okresov Slovenska znížil na 33, sa spomínané okresy spojili a navyše okresu Žilina na severozápade pribudol predtým samostatný okres Bytča. V r. 1960 stratil okres Žilina v prospech Čadce Riečnicu, dnes časť obce Nová Bystrica. V rokoch 1960 - 1990 patril okres Žilina do Stredoslovenského kraja.

Demografia

Počtom obyvateľov je okres Žilina tretí najväčší okres Slovenska. Ak neberieme do úvahy mestské okresy Bratislavy a Košíc, je najhustejšie zaľudnený okres republiky. Obyvateľstvo je sústredené do stredu okresu, do Žilinskej kotliny, pohoria na okrajoch sú osídlené redšie. V okresnom meste žije viac ako 55 % obyvateľov okresu. Vo vývoji počtu obyvateľov za posledných 150 rokov sa mimoriadnou dynamikou vyznačuje hlavne obdobie rokov 1950 -1991. V r. 1869 mal okres 48711 obyvateľov, v r. 1921 67653, r. 1950 84285, r. 1991 151781 a v r. 1995 155513. V r. 2000 žilo v okrese 157096 obyvateľov, z toho 76455 mužov a 80641 žien. Vo vidieckych sídlach žije 39 % obyvateľov okresu, pričom hranicu 2000 obyvateľov presahuje 9 vidieckych sídel: Belá, Divina, Dlhé Pole, Rosina, Strečno, Teplička nad Váhom, Terchová, Varín a Višňové. Najmenej obyvateľov má Paština Závada (cca 210) Najstaršou obcou je Dolný Hričov (1208), ktorý je súčasne aj najnižšie položenou obcou (316 m n. m.), najmladšou sú Lutiše (1662). Najvyššie položenou je obec Čičmany (655 m n. m.).

Väčšina obyvateľov je v produktívnom veku, 98 % sa hlási k slovenskej národnosti, 1,4 % k českej, 0,2 % k moravskej, 0,2 % k rómskej, 0,1 % k maďarskej a 0,1 % k inej národnosti. Vedľa dominujúcej slovenskej národnosti je pozoruhodný veľký podiel obyvateľov českej národnosti. Túto skutočnosť, ako aj veľký podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva do značnej miery ovplyvnila prítomnosť Vysokej školy dopravnej s celoštátnou pôsobnosťou, dnes Žilinskej univerzity.

V okrese Žilina je 50 obcí a 3 mestá, Žilina, Rajec a Rajecké Teplice.

Hospodárstvo

Najvýznamnejším hospodárskym centrom okresu aj celého kraja je Žilina. V meste sú prevádzky závodov rôznych priemyselných odvetví, chémie, drevárskeho priemyslu, nábytkárstva, textilného priemyslu, výroba ložísk a iných. Tepláreň Žilina a vodná elektráreň Hričov zabezpečujú dodávku elektrickej energie. Druhým najvýznamnejším hospodárskym centrom okresu je Rajec. Vyrábajú sa tu súčiastky pre poľnohospodársku techniku a koberce. V Lietavskej Lúčke je cementáreň.

V doline Váhu a Rajčiansky sú najpriaznivejšie podmienky na rastlinnú výrobu. Na osevných plochách prevláda pestovanie jačmeňa, pšenice, zemiakov, ľanu a krmovín. Okres patrí medzi významných producentov zemiakov. Na severe okresu je viac lúk a pasienkov ako v južných častiach.

Okres je dôležitou dopravnou križovatkou. Vedú tadiaľ najvýznamnejšie železničné i cestné dopravné ťahy z Bratislavy do Košíc. Zo Žiliny vychádzajú dôležité medzinárodné cesty cez Kysuce do Českej republiky a do Poľska. V okrese sa nachádza i letisko. Žilina je vzdialená od Bratislavy 213 km.

Na území okresu sa nachádza množstvo múzeí, galérií, kultúrnych a historických pamiatok. Medzi najdôležitejšie patrí národná kultúrna pamiatka hrad Strečno. Hrad sa prvýkrát spomína v čase Matúša Csáka, ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. stor. ako ochrana mýtnej stanice umiestnenej pri brode cez rieku Váh. Najväčší stavebný rozvoj zaznamenal na prelome 14. a 15. stor. Maximálnu rozlohu nadobudol v polovici 17. stor. V r. 1698 na príkaz cisára Leopolda I., bolo zbúrané vonkajšie opevnenie hradu a poškodili sa aj hradné budovy. Odvtedy stál hrad v ruinách. V r. 1978 začala rekonštrukcia a konzervácia čiastočne zachovalých objektov hradu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkanová hradba a delové opevnenie. V r. 1994 boli dokončené hlavné práce a v r. 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti. V rekonštruovaných objektoch je expozícia Považského múzea.

Rázovitá obec Čičmany ležiaca takmer pri prameni Rajčianky je známa starobylou a unikátnou architektúrou, maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola dolná časť obce v r. 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Architektúra pripomína "perníkové domčeky" a to hlavne pre ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov. Tieto objekty sú cenným dokladom technickej vyspelosti, majstrovskej zručnosti a estetického cítenia obyvateľov. Geometrická výzdoba je stará asi 200 rokov. Jednoduché ornamenty boli nanášané bielym vápnom, ktoré malo zároveň konzervačnú a ochrannú funkciu. Národnou kultúrnou pamiatkou je jednoposchodový tzv. Radenov dom, v ktorom sú inštalované expozície "Zo života a práce čičmianskeho ľudu" a "Z rodinného zvykoslovia".

Rajecká Lesná je staré pútnické miesto, kde sa nachádza Slovenský Betlehem, veľkoplošná skupinová plastika, dielo majstra rezbára J. Pekaru z Rajeckých Teplíc. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Okolo ústredného motívu betlehemských jasličiek je zoskupené celé Slovensko, vrátane charakteristických dominánt, architektonických pamiatok a pracujúcich ľudských postáv.

V kostole sv. Martina biskupa v Tepličke nad Váhom sa nachádzajú mumifikované pozostatky Žofie Bošňákovej, manželky uhorského palatína Františka Vešeléniho. Po smrti v r. 1644 bola pochovaná na hrade Strečno, odkiaľ jej neporušené telo v r. 1698 preniesli do Tepličky.

K ďalším kultúrnym pamiatkam, ktoré podporujú rozvoj turizmu patria kaštiele a kúrie v Gbeľanoch, Krasňanoch, Tepličke, hrad Lietava, Starý hrad, Strečno, Kunerádsky zámok, Považská galéria v Žiline, množstvo kostolov a iné sakrálne pamiatky.

Medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie pohoria Slovenska patrí Malá Fatra s 230 km turistických značkovaných chodníkov a významným strediskom zimnej a letnej turistiky vo Vrátnej doline. Na Grúň a Chleb vedú sedačkové lanovky. Známe a často vyhľadávané sú národné prírodné rezervácie Tiesňavy a Rozsutec. Vstupom do Národného parku Malá Fatra je obec Terchová, rodisko legendárneho Juraja Jánošíka, známa svojim rázovitým folklórom a medzinárodným folklórnym festivalom. Dobré podmienky, najmä na horskú turistiku sú aj v chránených krajinných oblastiach Kysuce - Javorníky a Strážovské vrchy, národné prírodné rezervácie Strážov a Súľovské skaly. Vo Fačkovskom sedle milovníkov zimných športov priťahuje atraktívne lyžiarske stredisko. Možnosti kúpania a športovania ponúkajú kúpaliská v Žiline a Stráňavách, termálne kúpaliská v Rajci a v Rajeckých Tepliciach. Možnosť vodných športov a rekreácie bude postupne ponúkať aj vodné dielo Žilina.

K atraktivitám patrí športové bezmotorové lietanie na letisku Žilina - Hričov a závesné lietanie na vrchu Straník, ako aj plavba plťou či preprava kompou cez rieku Váh pri Strečne.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia