Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Plášťovce

Základné údaje
Ležia na juhozápadných svahoch Krupinskej výšiny v doline Krupinice a Litavy. V západnej, pahorkatinnej časti je na vyvreninových svahoch chránené územie Plášťovská Šipka s treťohornou stepnou a lesostepnou vegetáciou a hmyzom, v lesoch sú poľovnícke revíry. Osídlenie lokality dokladá nález bronzov z ml. doby bronzovej a slovanské sídliskové nálezy. Obec patrila pôvodne hradu Hont. Písomne sa spomína v r. 1156 (Plast), keď tunajší desiatok pripadol ostrihomskej kapitule. Neskôr patrila tunajším zemanom, od 16. stor. panstvu Čabraď. V 13. stor. sa rozčlenila na tri obce: Dolné, Horné a Stredné Plášťovce, ktoré v pol. 16. stor. zničili Turci. V 18. stor. sa uvádza len jedna obec. V 19. stor. vlastnili tunajšie majetky rod. Coburgovcov, Nedeckých, Ivánkovcov a i. Obec mala poľnohosp. ráz. Obyvatelia trpeli počas 2. svet. vojny a aj po nej.

Plášťovce sú známe bohatými materiálnymi i duchovnými ľudovými tradíciami. Napr. už v r. 1910 na Hospodárskej výstave Hontianskej župy tvorili časť exponátov predmety (aj ľudovoumelecké) z obce. V súpise predmetov Národopisného múzea v Budapešti môžeme nájsť tunajšie krčahy (buťkáše). O ľud. odeve sa zhotovovali fotografie už na zač. 20. stor., taktiež sa niektoré nachádzajú v Národopisnom múzeu. Zdrojom poznania života obyvateľov v minulosti je plášťovská národopisná zbierka, v ktorej sú uchované odevné súčiastky i predmety každodennej potreby. Na ľudové tradície nadväzujú i súčasní ľudoví liečitelia. Tanečný život obce spracovala Erika Cúth. Pestovateľom ľud. tancov a zvykov s dramatickými prvkami je v súčasnosti Csemadok. V r. 1979 vznikol ženský (Búzavirág - Nevädza) a v r. 1987 mužský spevácky súbor. Od r. 1994 pôsobí pri cirkevnej ZŠ s vyuč. jazykom maďarským detský tanečný súbor s terajším názvom Cintlikék. Zároveň v obci pôsobí i ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským. V súčasnosti dochádza k postupnému rozvoju obce, buduje sa ČOV, obnovuje sa stará škola, pozornosť sa venuje údržbe kostola, obnovili sa priestory kaštieľa Palásthyovcov. Ďalší rozvoj obce sa perspektívne javí v oblasti vidieckeho turizmu, malého podnikania a v poľnohosp. výrobe. V obci sa pravidelne konajú kultúrno-spoločenské a iné podujatia, napr.: Bál skautov (február), Batôžkový bál (február), Pamätné oslavy 1848/49 (marec), folklórny festival detí MŠ regiónu "Szólj, síp, szólj !" (máj), Obecné oslavy (august), Oberačkové slávnosti (september) a pod.

Secesný kostol sv. Juraja pochádza z r. 1898. Neskorobarok. súsošie sv. Trojice bolo postavené v 2. pol. 18. stor. Barok. kaštieľ z konca 17. stor. bol klas. upravený v 19. stor. Dve kúrie, neoklas., pochádzajú z konca 19. stor.

K významným rodákom patria: Tivadar Belányi (1854 - ) pedagóg; István Ivánka (1855 - 1919) politik, básnik, hosp. odborník; László Kiss (1950) lekár, historik lekárstva; László Zsilka (1929 - 1997) novinár; Tibor Zsilka (1939) jazykovedec.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť