Okres  Dolný Kubín

Dolný Kubín

Okres Dolný Kubín

Leží v severnej časti Žilinského kraja, má rozlohu 490 km2 a tvorí južnú časť regiónu Orava. Lemujú ho pohoria: Chočské vrchy s najvyšším vrchom Choč (1611 m n. m.), Skorušina, Oravská Magura (Minčol-1396 m), Malá Fatra a Veľká Fatra. Na plošine Chočských vrchov sa nachádzajú krasové útvary (jaskyňa Kostrmanka, jaskyňa v Jazvinách a pri Žleboch). Hrebene Oravskej Magury majú typický hôľny reliéf, porastený trávou a v hojnej miere čučoriedím (Kubínska hoľa - 1346 m). Les siaha až na hrebene (zvláštny úkaz - pramene na hrebienku), ktorými vedú turistické značkové chodníky. V okrese sa nachádza Národný park Malá Fatra s prírodnými rezerváciami Minčol, Paráč, Rozsutec, Šútovská dolina, Sokolec, Šrámková, Šíp, Kraľovanský meander, Bôrikova mláka, Kozinská, Veľká Lučivná, Kunovo, chránená krajinná oblasť Veľká Fatra so Šípskou Fatrou, prírodná pamiatka Pucovské zlepence a chránené areály Gäceľovský park, Hradné bralo, Ostrá a Tupá skala. V západnom bradlovom svahu Ostrej skaly sa vyskytuje krasový útvar - 35 m hlboká a 57 m dlhá puklinovitá jaskyňa priepastného typu. Rieka Orava (60,3 km), jedna z najčistejších riek na Slovensku, sa v Kraľovanoch vlieva do Váhu. Významné prítoky Oravy sú Oravica, Studený potok, Jasenovský potok a Zázrivka. Pozdĺž rieky Oravy je niekoľko terasových stupňov vo výške 4-10, 20, 70-80 m nad aluviálnou nivou. Okres Dolný Kubín sa na Slovensku vyznačuje čistým prírodným prostredím, zdravými životnými podmienkami, kultúrno-historickými vzácnosťami, širokými možnosťami pešej i lyžiarskej turistiky, cykloturistiky, mototuristiky, horolezectva (na Vyšnokubínskych skalkách) a splavovania rieky Oravy. Okres Dolný Kubín má dostatok pitnej vody zo zdrojov podzemných vôd.

Hospodárska štruktúra okresu prešla za posledných desať rokov výraznou reštrukturalizáciou a transformáciou. Štátne podniky zanikli, vytvorili sa súkromné spoločnosti. Priemysel zahŕňa odvetvia strojárske, elektrotechnické, hutnícke, metalurgické a drevospracujúce. K najväčším podnikom patria OFZ Istebné - Široká, SEZ Dolný Kubín, Dana Glacier Tribometal, Elkop, Metalsint, MIBA Slovakia, Kovohuty, VD Oravan, Zlieváreň Zábrež, Ekocentrum Slovakia, Primalex Slovakia, Garnex Oravský Podzámok. V okrese je 46 stavebných firiem, medzi najväčšie patria Hydroekol, Oraving, PaMaByD a JPV SROS. North Slovakia Camion poskytuje prepravné služby. Pekáreň Rusina zásobuje výrobkami celú Oravu, časť Liptova i Turca. V poľnohospodárstve pracuje 22 subjektov, z toho 12 poľnohospodárskych družstiev na celkovej ploche 22478 ha. O lesníctvo a drevoťažbu sa starajú Štátne lesy a 29 urbárskych spolkov. V okrese je 15 poľovných revírov. Okres Dolný Kubín má 2240 podnikateľských subjektov, z toho 1258 živnostníkov. Banková sféra je zastúpená 8 bankami, ktoré majú 5 pobočiek v obciach. Základný komunikačný systém tvoria 2 cesty: cesta Sever - Juh I. triedy, a to trasa I/59 E77 z Poľskej republiky do Ružomberka a druhá I/70, spojnica Kraľovany-Trstená, ktorá je spojnicou tranzitnej dopravy. Železnica je na úseku Kraľovany - Trstená (1898). Ku dňu 1.1.2004 mal okres Dolný Kubín 39393 obyvateľov a mieru nezamestnanosti 17 %.

Počiatky osídlenia okresu ľudom lužických popolnicových polí siahajú do mladšej doby bronzovej (1100 p. n. l.). Archeologické nálezy v zbierkach Oravského múzea dokladajú osídlenie v dobe halštatskej, púchovskej, rímskej, keltskej i slovanskej veľkomoravskej. Nálezy pochádzajú z lokalít popri rieke Orave: Žaškova, Istebného-Hrádku, Trnín, Dolného Kubína, Medzihradného, Ostrej a Tupej skaly, Oravského Podzámku. Tadiaľto viedla obchodná cesta, spomínaná Ptolemaiom ako Jantárová cesta, neskoršie Magna via. Spájala Jadran s Baltom a jej oravský úsek dostal názov poľská alebo soľná, pretože Oravci vozili soľ z Wieliczky. Významnou obchodnou cestou bola oravská pltnica po rieke Orave dolu Váhom až do Komárna. Najstaršie sídelné aglomerácie v starom Uhorsku boli Oravský hrad (1267), Veličná, Revišné, Veľký Bysterec (1272), v 14. a 15. storočí boli založené ostatné obce okresu - sedliacke, zemianske, valaské a mestečká. Do 16. stor. boli v okrese 3 rím. kat. farnosti vo Veličnej (1332), Dolnom Kubíne (1380) a v Sedliackej Dubovej (1397). V r. 1566 získali Oravu Thurzovci, nositelia protestantizmu. V r. 1604-1608 plienil Oravu Š. Bocskay. V r. 1629-1631 gróf G. Illésházy poskytol prístrešie moravskému exulantovi J. Tranovskému na Oravskom hrade, ktorý tu napísal Cytharu sanctorum. Obdobie reformácie a protireformácie sprevádzali povstania Š. Thökölyho (1670), G. Piku (1672), I. Thökölyho (1678-1687), F. Rákoczyho (1703-1709). V r. 1683 drancovali a pálili obce a mestečká litovskí vojaci. V zamrznutých rokoch 1715-1716 začalo vysťahovalectvo na Dolnú zem, z dedín odišlo 391 rodín. V r. 1774 sa poddaní búrili proti zavádzaniu tereziánskeho urbáru. Národovci pod vedením C. Zocha spísali Národné žiadostí oravské v Gäceli dňa 24.4.1848. J. M. Hurban poriadal v dňoch 4.-9. februára 1849 ľudové zhromaždenia vo Veličnej a Dolnom Kubíne a verboval do dobrovoľníckeho vojska. Po zrušení poddanstva sa v obciach a mestečkách vytvorili hospodárske spolky bývalých urbarialistov, ale viac ako polovica lesov ostala vo vlastníctve Oravského komposesorátu, ktorý drevo ťažil a vyvážal. V 19. storočí pokračovalo vysťahovalectvo za prácou na Dolnú zem a začalo do Ameriky. Po rozpade Rakúsko-Uhorska boli v mestách a dedinách rabovačky obchodov, krčiem a notárskych úradov. Po r. 1918 nastal rozvoj spolkovej činnosti: Dobrovoľné hasičské spolky, Živena, Meštianska beseda, Hviezdoslavova beseda, Spolok oravských učiteľov, Okresný osvetový zbor, Červený kríž, cirkevné spolky, Roľnícka beseda, Matica slovenská, športové kluby, Orol, Sokol, Klub čsl. turistov, židovské spolky (Makabi, Chevra Kadischa), Rybársky spolok pre pestovanie ušľachtilých rýb, Včelársky spolok, Lovecký ochranný spolok, Spolok chovateľov pinzgauského plemena, Zväz remeselníkov a obchodníkov, Sedliacka jazda. V dňoch 3.-8. apríla 1945 prebiehali oslobodzovacie boje v okrese. Industrializácia v rokoch 1947-1960 priniesla rozvoj miest a obcí. Nové priemyselné závody boli hutnícke, elektrotechnické, metalurgické, strojárske a drevárske. V rokoch 1949-1983 vznikli JRD, ktoré sa po roku 1991 transformovali na PD.

Od vzniku Uhorského štátu do roku 1331 bol Dolný Kubín s okolitými obcami súčasťou Zvolenskej župy, v r. 1331-1354 Kremnickej banskej komory, do r. 1370 Turčianskej stolice a v r. 1370-1922 Oravskej župy. Oravská župa sa delila na dva okresy-Horný a Dolný, hranica bola na spojnici Zázrivá-Chlebnice. Okres Dolný Kubín bol utvorený v roku 1777. V r. 1960-1996 zaberal celú Oravu, od r. 1996 sú na Orave okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, od 1.1.2004 sú v týchto sídlach obvodné úrady ako expozitúry krajských úradov. V Dolnom Kubíne je Obvodný lesný úrad pre celú Oravu, Obvodný úrad životného prostredia pre obvod Dolný Kubín, Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Správa katastra, Okresný súd, Daňový úrad, Okresné riaditeľstvo PZ SR, Sociálna poisťovňa atď. V okrese je mesto Dolný Kubín a 23 obcí: Bziny, Dlhá nad Oravou, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Jasenová, Krivá, Leštiny, Kraľovany, Malatiná, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Oravský Podzámok, Osádka, Párnica, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová, Veličná, Vyšný Kubín, Zázrivá a Žaškov. Vytvorili Združenie miest a obcí Dolnej Oravy. Od roku 2002 patria do Žilinského samosprávneho kraja a v jeho zastupiteľstve majú svojich poslancov. Na Mestskom úrade v Dolnom Kubíne zriadili spoločnú úradovňu pre životné prostredie, výstavbu, sociálne veci a školstvo. V Dolnokubínskom subdekanáte je 11 rím. kat. farností a 8 CZ Evanjelickej cirkvi a. v.

Okres Dolný Kubín je zapojený do Strategického plánu regiónu Orava, vypracovaného Kanadským urbanistickým inštitútom v Dolnom Kubíne. Zámer: rozvoj cestovného ruchu, podpora malého a stredného podnikania, služieb, priemyslu, drevovýroby a poľnohospodárstva, naštartovať trvalo udržateľný rozvoj využitím endogénnych zdrojov rozvoja, dobudovať infraštruktúru v obciach (komunikácie, ČOV, kanalizáciu, plynofikáciu). Okres Dolný Kubín je členom združenia Región Tatry a cezhraničného zväzu Euroregión Tatry a zúčastňuje sa na ich rozvojových aktivitách. Projekt MiniEurópa Orava-Tatry na Gäceli má symbolizovať všetky národy. Zázrivá a Veličná sú členmi Euroregiónu Beskydy. CR a podnikanie podporujú Združenie cestovného ruchu Orava, Turistická informačná kancelária, Agentúra regionálneho rozvoja Sever, Nadácia Ekopolis (program Jantárová cesta), Nadácia Pro Orava, ŠTC Kubínska hoľa, Universal Sport, cestovné kancelárie.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia