Poprad

Základné údaje

Mesto je administratívnym a hospodárskym centrom a vstupnou bránou do Vysokých Tatier. Je druhým najľudnatejším mestom Prešovského kraja, na 1 km2 pripadá 800 obyvateľov.

Geografia

Leží v juhozápadnej časti Popradskej kotliny na oboch stranách rieky Poprad. Kataster má nepravidelný hviezdicový tvar s rozlohou 63,05 km2. Na sever od mesta sa rozprestiera masív Vysokých a Belianskych Tatier, na východ Levočské pohorie, na juh nízka pahorkatina Kozích chrbtov a na západ pahorkatina Štrbského rozvodia. Masív Vysokých Tatier prevyšuje kotlinu o 2000 m a vytvára mestu nádhernú kulisu. Priemerná ročná teplota je 5,90 °C, priemerné množstvo zrážok je 620 mm. Chotár je zväčša odlesnený, súvislý lesný porast je len na Vikartovskej hrasti. Na nej zasahuje do chotára štátna prírodná rezervácia Hranovnická dubina. Pri vodných tokoch sú menšie plochy lesa a vlhkej močaristej vegetácie (jelša, vŕba a i.). Fauna - v rieke Poprad žijú ryby, vyskytuje sa vydra riečna, v lesoch hlavne tetrov, hoľniak a jariabok.

História

Súčasťou Popradu sú mestské časti Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami, Matejovce. Tieto pred zlúčením tvorili samostatné mestečká s vlastnou bohatou históriou, ktoré sa vyvíjali na ploche 5 - 6 km2, pričom vzdialenosť mestečiek od seba nebola väčšia ako 1 km. Koncom 19. stor. boli vybudované v blízkosti Popradu klimatické kúpele Kvetnica.

Katastrálne územie Popradu osídlili prví roľníci, chovatelia stád a výrobcovia keramiky už v mladšej dobe kamennej - neolite (5. tis. pred Kristom). Meno Poprad ako názov rieky sa prvýkrát spomína v listine Ondreja II. z r. 1209. Najstarším písomným dokladom o Poprade ako osade je donačná listina kráľa Bela IV. z r. 1256, kde sa spomínajú Sasi z Popradu (Saxones de Poprad). Približne na mieste dnešného Popradu existovala už v 1. pol. 13. stor. slovenská obec Poprad. Bola pomerne významná, pretože ležala na území, kde sa križovali cesty vedúce povodím Popradu a Hornádu. Ešte v 13. stor. sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti. Ich počet sa v 14. stor. zväčšoval, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa mesto začalo nazývať Popradzaza (Saský Poprad). Neskôr malo už úplne nemecké pomenovanie Deutschendorf, ktoré sa používalo až do polovice 17. stor. Od r. 1660 sa už stretávame s názvom Poprad.

Od začiatku 14. stor. mal Poprad zriadenú administratívu na čele s richtárom. Okrem poľnohospodárstva sa veľká časť obyvateľstva venovala remeslám. V 15. stor. priniesol zmenu do života mesta rok 1412, keď ho kráľ Žigmund spolu s ďalšími 12 mestami Spiša a s dvomi panstvami dal do zálohu Poľsku. O pomerne vysokej kultúrnej úrovni Popradu koncom 15. stor. svedčia študenti, zapísaní na Krakovskej univerzite. Do 16. stor. vstúpil Poprad už ako konsolidované mesto. Začal používať svoje pečatidlo, zaviedol riadne úradné protokoly. Od začiatku 30. rokov 16. stor. sa začala na Spiši šíriť reformácia. Poprad okolo r. 1552 prestúpil na evanjelickú vieru, ktorá sa tu potom veľmi silne držala až do 19. stor. V r. 1551 potvrdil poľský kráľ Žigmund August cechové artikuly súkenníkov, mäsiarov, krajčírov a obuvníkov všetkých 13 spišských miest, zvlášť však Popradu a okolitým hornospišským mestám, čo znamená, že v týchto mestách boli uvedené remeslá už rozvinuté. Podľa daňového protokolu mal Poprad v r. 1569 60 domov, ktoré stáli v dvoch radoch. Väčšina obyvateľov bola nemeckej národnosti. Koncom 16. stor. nastalo obdobie rozkvetu Popradu - v r. 1572 sa postavila kováčska dielňa, v r. 1592 zvonica, v r. 1604 radnica, v r. 1609 kamenný most. Všetko však zničil požiar, ktorému podľahlo celé mesto aj s kostolom a vežou. V r. 1772 boli spišské mestá vyňaté spod poľského zálohu.

V Poprade bola v r. 1692 založená papiereň Jakubom Zieserom st. a v nej sa vyrábal najkvalitnejší papier v strednej Európe. V činnosti bola do r. 1962, kedy bola časť strojov prevezená do Ružomberka. V r. 1812 začal svoju činnosť prvý spišský parný pivovar a sladovňa a v r. 1904 bola založená Popradská vozovka a strojáreň Daniel Haláth, od r. 1925 továreň na výrobu vagónov. Od r. 1903 začala svoju činnosť tehelňa. Rozvoj Popradu je úzko spätý s rozvojom turistického ruchu vo Vysokých Tatrách, vďaka ktorému začala v r. 1908 svoju prevádzku aj Tatranská elektrická železnica. Po vzniku ČSR nastal rozmach priemyslu, ktorý pokračuje aj v súčasnosti. Vybudovali sa nové sídliská, kultúrne, sociálne, zdravotnícke zariadenia, letisko, hotely, športoviská.

Spišská Sobota - z piatich mestečiek bola bezpochyby najvýznamnejšia. Stredovek bol voči nej v porovnaní s inými časťami najštedrejší, preto sa stala akýmsi prirodzeným hospodárskym a administratívnym strediskom. Bola sídlom cechov, obchodu i kultúrneho života. Prvýkrát sa spomína spolu s Popradom v donačnej listine Bela IV. zo 16. marca 1256 pod názvom Forum Sabathe - Sobotný trh, no vznikla už dávno predtým. Bezpochyby existovala už pred tatárskym vpádom. V r. 1268 a neskôr v listinách z rokov 1271 a 1273 a ďalších sa mestečko spomína pod iným názvom: Mons sancti Georgii - Hora sv. Juraja, alebo Georgenberg. V r. 1380 jej Ľudovít I. udelil právo týždenných sobotných trhov. V rokoch 1412 - 1772 bola s ostatnými 12 mestečkami v poľskom zálohu. V r. 1474 pobudol v meste kráľ Matej. Na činnosť mestskej kancelárie už v 15. stor. poukazuje zachované najstaršie pečatidlo z tohto obdobia, na ktorom je vyobrazený svätý Juraj v rytierskom brnení, stojaci rozkročený nad drakom. Zvyšok pečatného poľa vyplňuje 25 hviezd. Najvýznamnejšie postavenie získala Spišská Sobota ako trhové a remeselné centrum. Vznikli tu nové cechy a niektoré mali pôsobnosť aj pre Poprad, Veľkú, Stráže a Matejovce. Najstaršie cechové artikuly pre súkenníkov, mäsiarov, šustrov a krajčírov všetkých piatich mestečiek vydal poľský kráľ Žigmund August v r. 1551. Stavebná činnosť sa rozvinula po veľkom požiari v r. 1545. Podľa zoznamu domovej dane z r. 1579 malo mestečko v štyroch štvrtiach spolu 74 domov, čo bolo približne 445 obyvateľov. Takmer polovica majiteľov boli remeselníci. V júli 1690 povolil kráľ Leopold konať v meste ďalšie dva jarmoky. V 17. stor. sa okrem cechov začali rozvíjať aj manufaktúry. V mestečku vznikli menšie dielničky na spracovanie ľanu a kovov, súkromná elektráreň, pálenica a píla. Pre mestečko bol významný začiatok 70. rokov 19. stor. V r. 1870 bola zlúčená správa kráľovských miest so správou 16 mestečiek a v r. 1886 sa 16 mestečiek úplne zjednotilo s ostatnými časťami spišskej župy. Spišská Sobota sa stala mestom so zriadeným magistrátom a ostalo ním až do r. 1923. Po otvorení Košicko - bohumínskej železnice nastal medzi Popradom a Spišskou Sobotou urputný zápas o prvenstvo, ten však bol pre mestečko vopred prehratý. Železnica jednoducho podnietila rozvoj priemyslu, na ktorý v malom spišskosobotskom chotári nebolo miesta. Súťaženie medzi mestečkami sa definitívne skončilo až po vytvorení ČSR. Aj keď sídlom okresu sa stal v r. 1927 Poprad, trvalo ešte 5 rokov, kým boli všetky okresné úrady premiestnené do Popradu (1932). Od 1. januára 1946 sa Spišská Sobota stala súčasťou Popradu ako jeho mestská časť. V r. 1950 bola pre svoj neporušený stredoveký urbanistický charakter vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Matejovce - pri archeologickom výskume v 70. rokoch 20. stor. sa uskutočnil rozsiahly odkryv, ktorým sa potvrdilo osídlenie Matejoviec už v 4. tisícročí pred Kristom (mladšia doba kamenná). Nachádzala sa tu dedina s dlhými príbytkami. Až 20 m dlhé kolové stavby so strechou krytou slamou, členené na jednotlivé miestnosti, sa stali domovom veľkorodín. Zachovali sa hrnčiarske výrobky a hlinené prasleny svedčiace o domácej výrobe tkanín. Prvou písomnou zmienkou o Matejovciach je listina z r. 1251, ktorou sa do majetku turčianskych premonštrátov okrem osady Sasov dostal aj Veľký Slavkov (Villa Zolok). V jeho metácii sa uvádza cesta, na ktorej hraničil s Matejovcami (Villa Mathei). Meno Matejovce vzniklo pravdepodobne podľa jedného z patrónov mestečka, o čom svedčí erb mestečka z 15. stor. Pôvodní obyvatelia Matejoviec sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom, remeslá tu boli menej rozvinuté. Aj Matejovce patrili medzi zálohované mestá Poľsku (1412 - 1772).

Podstatná zmena v živote obyvateľov nastala až v polovici 19. stor., keď tunajší rodák August Scholtz založil dielňu na výrobu kovových česadiel na kone. Čoskoro sa tu vyrábali aj iné výrobky z plechu. V r. 1903 tu začala svoju činnosť smaltovňa a na začiatku 1. svetovej vojny tu pracovalo 800 zamestnancov. V súčasnosti je to jeden zo závodov nadnárodného koncernu Whirlpool s výrobou automatických práčok a bielej techniky. Z niekdajšej poľnohospodárskej obce sa stala významná priemyselná zóna nielen Popradu, ale aj širokého okolia. Matejovce splynuli s Popradom v r. 1974.

Veľká - Archeologické nálezy dokazujú, že ľudia žili na jej území už v mladšej dobe kamennej (sídlisko s kanelovanou keramikou) a mladšej dobe bronzovej (hromadný nález bronzových predmetov). Prvýkrát je písomne doložená v r. 1268. Prvým podnikom vo Veľkej bol obecný mlyn, známym remeselným odvetvím sa stalo modrotlačiarenstvo. Boli tu najkvalitnejšie modrotlačiarenské dielne na Spiši. Toto remeslo úzko súviselo s domácou výrobou plátna, ktorá sa tiež veľmi rozšírila. Napriek určitému rozvoju remesiel Veľká ostala v podstate poľnohospodárskym mestečkom. V 16. stor. niekoľkokrát vyhorela, preto mestská rada prijala v r. 1561 policajný poriadok s protipožiarnymi predpismi (najstaršími u nás). V 17. stor. tu továrnik Neckel založil papiereň. Často menila majiteľov a v 2. polovici 19. stor. zanikla. V meste bolo pomerne veľa stolárov, krajčírov, obuvníkov, kožušníkov, dvaja knihári, niekoľko mäsiarov, tesárov, murárov, obchodníkov, dve farbiarske dielne, tehelňa a výroba lepidla a prskaviek (tzv. Trompler a spol.). Ťažisko hospodárskeho a kultúrneho života sa však presunulo do susedného Popradu, s ktorým Veľká splynula od 1. 1. 1946.

Stráže pod Tatrami - podľa archeologických vykopávok boli osídlené už v strednej dobe bronzovej, mladšej dobe rímskej a veľkomoravskom období. Najstarší písomne doložený názov obce je Michaellis Willa. Spomína sa v listine z r. 1276, týkajúcej sa Popradu, v ktorej sa ako svedok menuje aj Gerhardus de Michaellis Willa. Až do r. 1945 sa používal názov Michaelsdorf. Pôvodný slovenský názov mestečka Stráže dokazuje, že bolo slovenskou strážnou osadou, čo mu umožnila výhodná poloha na návrší. Aj keď boli Stráže samostatným mestečkom, ich historický vývin prebiehal v tieni blízkej Spišskej Soboty a ostali najmenším z piatich mestečiek. V rokoch 1412 - 1772 patrili do poľského zálohu. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Prvá zmienka o škole je z r. 1584, kedy bola postavená. Počet obyvateľov mestečka nebol veľký - 627 v r. 1832. V 18. a 19. stor. bolo mestečko postihnuté mnohými živelnými pohromami - v r. 1765 požiar, v r. 1792 povodeň, v r. 1871 zhorelo takmer celé mestečko. V rokoch 1944 - 1945 sa odsťahovalo asi 300 nemeckých obyvateľov, preto je dnešné strážske obyvateľstvo prevažne nové. Stráže sa stali súčasťou Popradu v r. 1960 a postupne s ním stavebne splývajú.

Kvetnica - je to najmenšia a najmladšia mestská časť Popradu. Začala vznikať vďaka Uhorskému karpatskému spolku, ktorý dal postaviť v r. 1875 pri bývalej mestskej horárni v Kvetnej doline v Kozích chrbtoch prvé budovy. Príchodom prvého kúpeľného lekára dr. Aladára Kerna v r. 1892 sa Kvetnica stala klimatickými kúpeľmi. V r. 1918 vytvorila vojenská správa z kúpeľov ústav pre vojnových invalidov, r. 1920 zriadila Správa čsl. železníc tuberkulózne sanatórium pre železničiarov a v r. 1926 odkúpila celú osadu. V r. 1932 vybudovala nový sanatórny objekt. Od r. 1940 dodnes je to Odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Kvetnica je dôležitou rekreačnou zónou takmer 60-tisícového mesta.

Školstvo

V Poprade je sústredených 13 základných škôl, 3 gymnáziá, 4 stredné odborné školy, 4 stredné odborné učilištia, jazyková škola, 3 základné umelecké školy a 1 špeciálna škola. Nachádzajú sa tu aj detašované pracoviská Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katolíckej univerzity v Ružomberku, Prešovskej univerzity, Univerzita tretieho veku UMB Banská Bystrica, City Univerzity.

Pamätihodnosti

Spišská Sobota - mestská pamiatková rezervácia (vyhlásená v r. 1950), klenotnica umelecko-historických pamiatok. Architektonický a urbanistický ráz mestečka ostal v podstate renesančný. Najväčšiu umelecko-historickú hodnotu má pôvodne románsky Kostol sv. Juraja (polovica 13. stor.), predovšetkým jeho interiér. Nachádza sa tu 5 vzácnych neskorogotických krídlových oltárov, no najcennejší je hlavný oltár Majstra Pavla z Levoče. Poprad - rím. kat. ranogotický Kostol sv. Egídia z r. 1280. V jeho interiéri sa zachovali stredoveké nástenné maľby z 1. pol. 15. storočia. Na jednej z malieb neznámy maliar použil panorámu tatranských štítov na dotvorenie biblickej scény zmŕtvychvstania Krista. Veľká - ranogotický rím. kat. Kostol sv. Jána Evanjelistu, pôvodne z konca 13. stor., prestavaný v 15. stor., barokový interiér, cenná gotická krstiteľnica z r. 1439. Matejovce - Kostol sv. Štefana Kráľa, gotický zo začiatku 14. stor., zbarokizovaný v 18. stor., gotický interiér. Stráže - Kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne gotický zo 14. stor., zbarokizovaný v r. 1777. Medzi ďalšie pamiatky patria zvonica, synagóga, kalvária, mariánsky stĺp, radnica a meštianske domy v jednotlivých častiach mesta.

Kultúra

Nachádza sa tu Podtatranské múzeum, Tatranská galéria, Dom fotografie, Podtatranská knižnica so samostatným oddelením umenia, Spišský dom remesiel, Kino Tatran, Podtatranské osvetové stredisko, Mestské informačné centrum, Informačné centrum mladých, Závodný klub Tatravagónky, Divadlo Commedia Poprad. Pravidelné podujatia: Popradská hudobná jar (XXVIII. ročník), Popradská hudobná jeseň (XXII. ročník), Medzinárodný festival horských filmov (XII. ročník), Tatranský pohár (LXII. ročník).

Infraštruktúra

V meste sa nachádza nemocnica s poliklinikou, štátny zdravotný ústav, letecká záchranná služba. Je tu 1 domov pre dôchodcov, 4 zariadenia sociálnych služieb. Nachádza sa tu 12 peňažných ústavov, 12 poisťovní, colný úrad. Športovú činnosť vykonávajú Aeroklub Poprad, TJ Lokomotíva Štart Poprad, TJ Mladosť Poprad, Športový klub polície PS, Autoclub, s. r. o., Hokejový klub Tatravagónka ŠKP, Popradská hokejová únia, Podtatranský futbalový zväz Poprad, Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska, Squash club Poprad, Športový klub Aiquille, Automotoklub Rallye Tatry. Turistika - zo železničnej stanice vedie zelenou farbou značkovaný turistický chodník do Kvetnice a na Zámčisko (920,8 m n. m.). Na jeho severne situovaných svahoch je malé lyžiarske stredisko s vlekom. Obyvateľom slúži cyklistický chodník Poprad - Svit, zimný a futbalový štadión a AquaCity Poprad s bazénmi s termálnou vodou, vodným parkom, kúpeľami, športovými a konferenčnými zariadeniami a hotelom.
M.č.: Kvetnica, Matejovce, Poprad, Spišská Sobota, Stráže Pod Tatrami, Veľká.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia