Čečejovce

Základné údaje

Obec leží na náplavovom kuželi potoka Čečanka v záp. časti Košickej kotliny v nadm. výške 186 - 293 m.n.m. Chotár prevažne odlesnený, nivné pôdy. Malé lesné plochy len v sev. časti. Archeologické nálezy z paleolitu (pri železničnej trati, poloha Nad kotlinou, Široká hora), bukovohorskej kultúry z ml. doby kamennej (lokalita Dlhý breh - Gömöri), doby slovanskej (lokalita Štrkovisko). Na terénnej vyvýšenine juhozáp. od dediny nájdené slovanské kultúrne jamy z 10. - 11. stor. Prvá pís. zmienka z r. 1317 (Cech), týkala sa vrátenia desiatkov Čečejoviec jágerským biskupom jágerskej kapitule, spomína sa už kostol. R. 1333 miestny farár Mihály platil pápežský poplatok 13 grošov. Prví majitelia, rod Abovcov, zistení až v pol. 14. stor. Od zač. 15. stor. kráľovskou donáciou vo vlastníctve pánov z Perína. Od vybudovania hradu Veľká Ida dedina patrila k tomuto hradnému panstvu. Okolo r. 1440 dočasne vo vlastníctve Jána Jiskru z Brandýsa (kapitán v službách kráľovnej Alžbety), ktorý hrad založil za poskytnutie pôžičky na vyplatenie žoldu svojim vojakom. V stredoveku pretrhnutá kontinuita pôvodného slovenského obyv., obec získala maďarský charakter. R. 1564 mali 8 usadlostí, okrem Perényiovcov mali pozemkové vlastníctvo Mihály Czeczey a György Draskovics. Od konca 17. stor. v majetku rodiny Szirmayovcov. Za protihabsburského povstania F. Rákócziho II. zač. 18. stor. a následnej cholerovej epidémie sa obec vyľudnila. V súpise z r. 1715 sa uvádzajú 4 želiari, v súpise r. 1720 len 2 sedliaci. Kalvínska farnosť zriadená r. 1696. Po r. 1720 okrem maďarských želiarov prílev slovenského rím. kat. obyv., ktoré sa vplyvom bohoslužieb a maďarskej školy postupne asimilovalo. R. 1755 zmienka o fungovaní mlyna. R. 1782 zriadený nový cintorín. Rím. kat. farnosť znovuzaložená r. 1788, rím. kat. škola zriadená okolo r. 1800. Na konci 18. stor. tu malo majetky 8 zemepánov v príbuzenskom pomere k Szirmayovcom, napr. Okolicsányi, Máriássy). R. 1813 zasiahla obec povodeň spôsobená dažďom. R. 1828 mala 136 domov a 1092 obyv. (763 rím. kat., 251 ref., 78 žid.). Naďalej si zachovala poľnohospodársky charakter. Maďarskej revolúcie r. 1848 - 49 sa zúčastnilo na strane honvédov najmenej 10 miestnych občanov. V práci E. Fényesa (1851) sa charakterizuje ako maďarská dedina s kat. a ref. kostolom a synagógou, zemepanské rodiny Szirmay, Horváth, Lánczy, Koós, Máriássy. Kvôli výhodnej polohe na trase Košice - Rožňava - Lučenec - Budapešť zriadený pred r. 1850 poštový úrad, v 60. r. 19. stor. pribudol notársky úrad. Prvý známy ref. učiteľ Daniel Hegedüs z pol. 19. stor. Na mape obce z r. 1855 lokalizovaný vodný mlyn v lokalite Mlynská záhrada, zač. 20. stor. rodina Paluzsovcov mlyn zmodernizovala (pohon spaľovacím motorom). R. 1885 postavený nový poštový úrad s umiestnením telegrafu a poštovej sporiteľne. R. 1890 vybudovaná zastávka lokálnej žel. trate Košice - Turňa nad Bodvou. Za pôsobenia rím. kat. učiteľa B. Puhalu postavenie novej rím. kat. školy (r. 1907 poštátnenej) a zriadenie ovocnej škôlky. R. 1909 založené spotrebné družstvo Hangya miestnym rím. kat. farárom E. Rajcsákom. Počas 1. svet. vojny zahynulo priamo na bojiskách 24 miestnych občanov. Dnešný úradný názov Čečejovce sa prvý raz uvádza v Niederlovej Národopisnej mape z r. 1903, odkiaľ bol prevzatý aj pri zostavovaní zoznamu miest v súpise obyvateľov r. 1919. V júni - júli 1919 obsadená maďarskou Červenou armádou. Počas 1. ČSR založený Čitateľský krúžok (1924), úverové družstvo, z remeselnej sféry v obci pracoval kováč, stolár a obuvník. R. 1931 pôsobenie miestnej organizácie mládežníckeho zväzu, neskôr zakúpila prvé rádio v obci. V r. 1938 - 1945 súčasť Maďarska. Pri prechode frontu cez obec bola silne poškodená, zničený archív rím. kat. fary, na bojiskách 2. svet. vojny zahynulo mnoho miestnych občanov. Po r. 1945 obyv. maďarskej národnosti zbavení občianskych práv, viacero prípadov konfiškovania majetku. K nútenej reslovakizácii sa prihlásilo 830 občanov. Násilná kolektivizácia, sprevádzaná vykonštruovaným súdnym procesom s jej odporcami, prebehla pri vzniku miestneho JRD r. 1950. V r. 1962 vybudovaná regulácia potoka nezabránila vzniku škôd pri povodni nasledujúceho roku. Nová budova železničnej stanice a požiarnej zbrojnice vybudovaná r. 1965, o rok pribudla nová budova ZŠ. Do r. 1976 dostavaná viacúčelová budova MNV a kultúrneho domu. Židovský starý cintorín zrušený r. 1983, náhrobky prenesené r. 1992 na obecný cintorín. V 80 r. minulého stor. vybudovaný nový Dom smútku, obecný vodovod. Po páde kom. režimu r. 1989 plynofikácia obce, rekonštrukcia budovy obecného úradu, postavený vodovod a studňa na miestnom cintoríne, nové autobusové zastávky, zriadený parčík a upravenie okolia pomníka padlých, vysadenie stromov na cintoríne, stavebné úpravy športového štadióna, zavedenie názvov ulíc a prečíslovanie budov, schválený štatút obce. Od r. 1996 sa prevádza vianočná výzdoba obce. V auguste 1997 oslavy pri príležitosti 680. výročia prvej pís. zmienky o obci. R. 1999 obec podpísala dohodu o cezhraničnej spolupráci s maďarskou obcou Baktakék. R. 2000 schválený územný plán obce a odkúpený pozemok bývalého notariátu a MNV spolu s budovou telocvične od poľnohospodárskeho učilišťa. Dňa 13. 9. 2003 prechádzal cez obec pápež Ján Pavol II. počas svojej cesty do rožňavskej diecézy, slávnostné otvorenie hlavného vchodu na verejný cintorín. Obec je rodiskom spisovateľa a prof. školy v Sárospataku Jánosa Csécsyho st. (nar. 1650), známeho advokáta a člena uhorského parlamentu Lajosa Frieda (1852 - 1918) a zoológa, lekára a člena Maďarskej akadémie vied Gézu Horvátha (1847 - 1937). Na miestnom cintoríne pochovaný gróf Sándor Teleky (zom. 1944).

Najvzácnejšou pamiatkou obce je ranogot. ref. kostol z 13. stor. Na mimoriadny význam nástenných malieb (r. 1300 - 1350, vplyv talianskeho trenceta) upozornil r. 1893 historik umenia Viktor Miskovszky. R. 1893 - 98 čiastočné odkrytie malieb, národná kultúrna pamiatka. Pôvodne kat. kostol patrí od Rákócziho povstania r. 1703 ref. cirkvi. Na základe žiadostí väčšinových kat. veriacich z r. 1773 k habsburskému cisárovi postavený rím. kat. kostol sv. Jána apoštola v r. 1800. Výstavba financovaná z cirkevného fondu majetkov reholí zrušených Jozefom II. Rím. kat. kostol silne poškodený požiarom r. 1949. V kostolnej záhrade neskorobarok. kamenná socha sv. Jána Nepomuckého z 2. pol. 18. stor. Kaštieľ v rokok. slohu postavený v pol. 18. stor. Istvánom Szirmayom, klas. prestavba okolo r. 1800. Od r. 1958 slúžil pre potreby SOU poľnohospodárskeho, od r. 2004 má nového vlastníka, ktorý ho v súčasnosti rekonštruuje. Pri ref. kostole stojí drevená zvonica z 18. stor., posledná oprava a vysvätenie r. 1985. Dva bronzové zvony pochádzajú z 20. r. minulého stor., pôvodné poslúžili na výrobu kanónov v 1. svet. vojne. Pamätník 32 obetiam1. svet. vojny so svätoštefanskou korunou postavený na námestí r. 1941, neskôr doplnený o mená padlých v 2. svet. vojne. V parčíku osadený žulový pamätník III. milénia. Kalvínska fara je prízemná obdĺžniková budova z 1. pol. 19. stor. postavená na základoch z konca 17. stor. Ochraňuje viacero zaujímavých bohoslužobných predmetov (cínový krčah r. 1755). Typ pôvodného domu (dvojosovú fasádu prízemného obdĺžnikového domu rozširuje vstup na podstenie, podopierané drevenými trámami) reprezentuje objekt č. 148 postavený r. 1875 Istvánom Ragályim. Obec vydáva Čečejovské noviny. Rím. kat. far. úrad, ref. cirk. zbor, fil. gr. kat. Cestice. Stredisko kalvínskej mládeže sídli v budove bývalej ref. školy. Obecná knižnica, MŠ, ZŠ, lekáreň. Autobusová zastávka., žel. stanica.
M. č.: čečejovce, seleška.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia