Banská Štiavnica

Základné údaje

Najstaršie a najslávnejšie banské mesto na Slovensku. V roku 1993 bola zapísaná na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Geografia

Mesto sa nachádza na území chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, ktoré sú najväčším sopečným pohorím na Slovensku. Je súčasťou sopečného pásma Západných Karpát, na severnom okraji vnútrohorskej eróznej - tektonickej kotlinky, obkolesenej z juhu masívom Sitno, zo západu chrbtom Paradajsu, zo severnej chrbtom Šobov a z východnej chrbtom Skalky. Uprostred kotlinky východne od mesta dvíha sa homoľa vyhasnutej sopky Kalvárie (726 m n. m.). Chotár je v kotlinke takmer celkom odlesnený, na chrbtoch blízko mesta prevládajú ihličnaté, smrekové, jedľové a borovicové lesy. V Kysihýbli je lesné arborétum založené r. 1900, chránená študijná plocha o rozlohe 7, 06 ha. Arborétum je rozdelené na 350 plôch o veľkosti 15x15 m. Na tejto ploche bolo vysadených 282 druhov drevín hlavne zo Severnej Ameriky. V areáli priemyselnej školy lesníckej je na ploche 3, 5 ha botanická záhrada, založená r. 1838. Záhrada je rozdelená na dve časti cestou. V oboch častiach záhrady je vysadených okolo 250 rôznych domácich a cudzokrajných drevín. Po stránke klimatickej má ráz klímy horskej. Celkovo možno hodnotiť podnebie mesta ako mierne, bez výstredných tepelných výkyvov ako príjemné a zdravé.

História

Názvy mesta: 1136 terra Banensium; 1217 Bana; 1275 Schemmitz; 1290 Selmeczbanya; 1446 Schebniczia; 1713 Stawnicza; 1920 Baňská Štiavnica a Bela; 1927 Banská Štiavnica; maď. Selmecbánya; nem. Schemnitz und Dilln. Z archeologických výskumov a ojedinelých nálezov je známe, že Kelti osídlili región na prelome 3. a 2. stor. pred n. l. Dôvodom ich prieniku do štiavnickej oblasti bolo zlato. Dolovanie kovov (olovo, striebro), železnej rudy a zlata v tunajších horách doložené v r. 1075 a 1156 na najstaršom písomnom doklade, ktoré sa na toto územie vzťahuje, nazýva zemou baníkov "terra banensium". Je však staršieho dáta a je pravdepodobné, že už prví uhorskí králi Štefan I. a Belo I. razili mince zo štiavnického striebra. Nemeckí prisťahovalci prichádzali vo viacerých kolonizačných vlnách. Priniesli bohaté skúsenosti v hlbinnom dolovaní. Prvý písomný doklad z r. 1217, ktorou Ondrej II. dáva comesovi Alexandrovi ako náhradu za úrad najvyššieho čašníka 300 mariek z príjmov, ktoré mal z bane. Ešte pred tatárskym vpádom bola povýšená na slobodné kráľovské banské mesto. Svedčí o tom privilégium Banskej Bystrice vydané Belom IV. 1255. Už mestská listina z roku 1275 svedčí o tom, že tu už predtým boli dominikáni, ktorí zakladali kláštory vo väčších hospodársky významných miestach. Hlavným zdrojom bohatstva mesta bolo baníctvo. Koncom 13. stor. produkovala okolo 5000 kg striebra ročne. Spolu s baníckou ťažbou sa tu vyvíjalo zhutňovanie rúd. Najstaršia správa o hute pochádza z r. 1390. Podnikanie bolo v rukách ťažiarov, ktorí sa postupne spájali do ťažiarskych spoločností. Do r. 1328 bola sídlom Banskej komory. R. 1380 sa mesto spojilo pri riešení banských problémov s Kremnicou a Banskou Bystricou, čím sa položil základ neskoršieho Zväzu stredoslovenských banských miest. V dynastických bojoch medzi Vladislavom I. a Ladislavom Pohrobkom r. 1442 mesto úplne vypálili, množstvo ľudí povraždili. Skazu mesta dovŕšilo zemetrasenie r. 1443, ktoré ťažko poškodilo i banské diela. Banská Štiavnica od r. 1424 do r. 1548 bola osobným majetkom kráľovien, manželiek uhorských kráľov. R. 1488 - 1502 sa proti Banskej Štiavnici búrila Hodruša. Mestský notár Baltazár Steck vymohol pre súkromných ťažiarov rôzne výsady a dosiahol, že Vladislav II. r. 1513 znova potvrdil staré štiavnické mestské a banské právo, schválené Belom IV. R. 1541 sa začalo s opevňovaním mesta. Prestavbou kostola vznikla v r. 1546 - 1549 pevnosť Starý Zámok, r. 1564 - 1571 bola vybudovaná pevnosť Nový Zámok. Mesto udržiavalo vojenskú posádku a stálu službu, ktorá hlásila pohyby tureckých vojnových skupín. Počas stavovských povstaní trpelo mesto drancovaním vojsk. R. 1578 sa sem vrátila Banská komora a Banská Štiavnica sa stala sídlom hlavného komorského grófa. Rozhodujúcim činiteľom v ťažbe sa v 16. stor. stal erár. R. 1609 - 1610 a 1644 došlo k ďalším štrajkom a vzburám. R. 1648 sa tu usadili jezuiti a začali s násilnou rekatolizáciou. R. 1690 sa v hutách banskoštiavnickej oblasti vyťažilo 29 - tisíc kg striebra a 605 kg zlata. Morová epidémia r. 1710 si vyžiadala okolo 6000 obetí. Po uzavretí satmárskeho mieru (1711) sa Banská Štiavnica v ťažbe dostala na prvé miesto v Uhorsku. J. K. Hell začal r. 1700 budovať dômyselný systém umelých jazier - tajchov. Jeho dielo dokončil Samuel Mikovíni. Takto sa získal dostatok energie na poháňanie čerpacích strojov. R. 1740 pracovalo v baniach 6 ohňových čerpacích strojov. R. 1746 zaviedli v meste vodovod, vydláždili ulice, vybudovali cesty do okolitých osád a postavili rad monumentálnych budov. V júni 1751 navštívil Banskú Štiavnicu manžel cisárovnej Márie Terézie František Štefan Lotrinský. Návštevu zopakovali v júli 1764 deti panovníkov, budúci cisár Jozef a Leopold. R. 1782 mala Banská Štiavnica 23192 obyvateľov a bola po Bratislave a Debrecíne tretím najväčším mestom v Uhorsku. R. 1786 tu založili prvú medzinárodnú spoločnosť pre rozvoj baníctva a hutníctva. Ťažba štiavnického baníctva začína citeľne upadať od prvej polovice 19. stor., čím začína odliv baníkov z Banskej Štiavnice. R. 1876 sa Banská Štiavnica ako jediná zo stredoslovenských banských miest stala municipálnym mestom. Bane boli počas 1. svetovej vojny vydrancované. Banskú Štiavnicu oslobodila Sovietska armáda 6. marca 1945.

Demografia

Ťažiskom historického vývinu bolo baníctvo, ktoré dalo aj podnet k vzniku mesta. Je známe, že striebro z Uhorska sa vyvážalo ďaleko za hranice už v 10. stor. Dá sa predpokladať, že ide o štiavnické striebro, keďže ťažba striebra v Banskej Štiavnici sa považuje za najstaršiu. O kráľovi Belovi I. (1060 - 1063) tvrdí Kachelman, že striebro na razenie mincí používal zo štiavnických baní. Právo ťažby drahých kovov dával panovník súkromníkom, hlavne obyvateľom banských miest s podmienkou, že časť výťažku, t. j. zo zlata desatinu a zo striebra osminu budú odovzdávať panovníkovi ako banskú daň. Uhorskí panovníci povolávali skúsených baníkov z Nemecka. Hlavnými nástrojmi baníkov bolo kladivo a želiezko. Vyťaženú rudu ručne dopravili na povrch, kde rudu rozdrvili kamenné kolesá banských mlynov, poháňaných vodnou energiou. Zhutňovanie rúd sa vyvíjalo súbežne s banskou ťažbou. Z rudy, ktorá prešla zhutňovacím procesom, vznikla zliatina viacerých kovov. Okrem baníctva a hutníctva sa rozvíjali i remeslá. Najznámejšie boli cechy krajčírov, mäsiarov, garbiarov, kožušníkov, kováčov, obuvníkov a debnárov. R. 1725 vznikla súkennícka manufaktúra, 1759 - 1816 bola v prevádzke pradiareň bavlny. Po r. 1945 sa drobné pletiarske podniky zlúčili do n. p. Pleta. Tabaková továreň vznikla v r. 1870 a patrila medzi najstaršie na Slovensku. Bolo v nej zamestnaných mnoho žien. Zaoberala sa ručnou výrobou cigár, neskôr ručným balením fajkového tabaku, po roku 1945 vyrábali cigarety. R. 1913 postavilo ostrihomské arcibiskupstvo Preglejku na výrobu oltárov, sôch a rôznych figuriek. Po r. 1945 v nej vyrábali nábytok. R. 1948 bola otvorená premávka na Trati mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice, na ktorej pracovalo 47 162 mladých ľudí. V roku 1869 malo mesto 14286 obyvateľov. Najväčší počet obyvateľov (16684) zaznamenali v roku 1900, najnižší (8733) v roku 1961. V roku 2001 malo mesto 10874 obyvateľov s priemerným vekom 35,8 rokov.

Kultúra

Najstarší doklad o existencii školy neznámeho typu pochádza zo 14. storočia. Doklad o farskej škole sa zachoval z r. 1500. V 16. stor. tu vzniklo niekoľko súkromných nemeckých pisárskych škôl. Doklad o evanjelickej mestskej latinskej škole a jej študijný poriadok je z r. 1587. R. 1648 tu jezuiti založili gymnázium. R. 1737 bola založená banská škola, ktorá vychovala banských a hutníckych odborníkov a úradníkov. Z jej učiteľov vynikol Samuel Mikovíni, zo žiakov najmä J. K. Hell. R. 1763 bola zriadená Banská akadémia, prvá banská vysoká škola v Európe. Študovali tu poslucháči z celej Rakúsko - uhorskej monarchie. Vyučovanie a všetky školské pomôcky boli zdarma. R. 1824 bol k akadémii pričlenený Lesnícky inštitút, založený 1808, a škola bola premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu. R. 1816 sa v Banskej Štiavnici konal svetový kongres hutníckych odborníkov. Ev. latinská škola bola 1838 premenovaná na lýceum. R. 1845 bola pri lýceu založená Jednota mládeže Slovenskej. R. 1881 zriadili pri lýceu učiteľský ústav. R. 1921 vznikla stredná lesnícka škola, 1922 štátna priemyselná škola chemická. Prvé záznamy o divadle sú z r. 1476 a 1480. Cechy hrali na námestí fašiangové a vianočné hry. O školských latinských predstaveniach sa zachovala písomná správa z r. 1559, 1571 a 1620. V r. 1843 pripravila študujúca mládež prvé slovenské ochotnícke predstavenie. R. 1846 začalo svoju činnosť Meštianske slovenské divadlo. R. 1847 schválili úrady stanovy spolku, ktorý do revolúcie zahral 10 predstavení. Po 1918 tu pôsobil divadelný krúžok soc. dem. mládeže. Divadelný krúžok Sitno, založený r. 1922, zohral za 16 rokov svojho pôsobenia okolo 360 predstavení. Na jeho tradície nadviazal súbor Sitno, založený r. 1957. R. 1962 sa pri Dome osvety vytvorila Stála ochotnícka scéna. R. 1540 bol založený strelecký spolok. V polovici 19. stor. bol založený turistický klub Sitno. Poslucháči akadémie založili r. 1860 Akademický telocvičný a šermiarsky spolok. Usporadúvali preteky v šerme, vzpieraní, plávaní, ľahkej atletike, cyklistike. Pestoval sa tenis, korčuľovanie, lyžovanie, futbal, hádzaná, hokej. Pôsobili tu športové kluby: Sokol, Orle, Meteor, Slovan. Vybudoval sa nový štadión a krytá plaváreň. V Banskej Štiavnici je vybudovaný skanzen - Banské múzeum v prírode. Poskytuje jedinečnú možnosť fárať do podzemia. Historické expozície sú na Starom Zámku. Nový Zámok ponúka spolu so zaujímavou expozíciou protitureckých bojov na Slovensku aj jedinečný výhľad na mesto a okolie. Najvýznamnejšími architektonickými pamiatkami sú: Námestie sv. Trojice; morový stĺp so súsoším sv. Trojice bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 - 1711. Pôvodne prízemný gotický dom radnice zo 14. stor. bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 - 1788. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. Komorský dvor Kammerhof bol vybudovaný v polovici 16. stor. Bolo v ňom sídlo banskej komory a hlavného komorsko - grófskeho úradu. Dvojposchodová vežovitá Klopačka je renesančno - baroková stavba z r. 1681. Vo veži klopačky bolo umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1443 - 1491. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza zo začiatku 13. stor. Patril pôvodne dominikánom, neskôr jezuitom. Biela renesančná pevnosť Nový zámok bola postavená v r. 1564 - 1571. Evanjelický kostol bol postavený v r. 1794 - 1796. Renesančná jednoposchodová budova Piargska brána bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému. Budovy baníckej a lesníckej akadémie boli postavené v r. 1764. Komplex sakrálnych stavieb Kalvárie z r. 1751 citlivo umiestnených do prírodného prostredia tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu.

Hospodárstvo

Vmeste prosperujú firmy ktoré zasupujú: stavebný, kožiarskypriemysel, výroba drevených brikiet a i. Mesto sa rozvojovými projektmi uchádza o prostriedky z európskych fondov.

Infraštruktúra

Špitál sv. Alžbety bol založený v 14. stor. Už v stredoveku tu pôsobili lekári, v 16. stor. bol zriadený úrad mestského fyzikusa. R. 1612 vznikla funkcia banského lekára. V 18. stor. tu pôsobili aj mestskí a banskí chirurgovia, v prevádzke boli tri lekárne. Banská nemocnica jestvovala v r. 1878 - 1925. V meste je Domov dôchodcov otvorený r. 1913, Nemocnica s poliklinikou zriadená v r. 1953. V meste sa nachádza verejná knižnica, stále kino, 2 prírodné amfiteátre, kultúrny dom, kúpalisko, krytý bazén, štadión, ihriská, 4 hotely, penzióny, turistické ubytovne, reštaurácie, kaviarne, železničná a autobusová stanica, pošta, čerpacie stanice, peňažné ústavy, poisťovne.
M. č.: Bynky, Banská Štiavnica, Počúvadlianske Jazero, Sitnianska, Štefultov.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia