Piešťany

Základné údaje

Mesto je prirodzeným centrom piešťanského regiónu. Leží v údolí Váhu pod západnými svahmi Považského Inovca. Rovinu, na ktorej sa mesto rozprestiera, vytvorila v minulosti rieka Váh. V južnej časti Kúpeľného ostrova sú najlepšie hydrogeologické podmienky pre výstup termálnych vôd na povrch. Sú to prírodné liečivé termálne síranovo-uhličitanové, vápenato sodné, sírne vody, ktorých maximálna teplota je 71,50 °C. Pre vznik termálnych prameňov a chemickú skladbu ich vôd má rozhodujúci význam geologická stavba juhozápadných svahov Považského Inovca, ktoré tvoria infiltračnú oblasť liečivých žriediel. V obtokovom ramene Váhu sa získava liečivé sírne bahno. V kúpeľoch sa liečia predovšetkým choroby pohybového aparátu, niektoré nervové ochorenia, stavy po úrazoch, zlomeninách a ortopedických operáciách. Dôležitou zložkou kúpeľnej liečby je rehabilitácia v bazénoch alebo telocvičniach, ako aj novinka na Slovensku - soľná jaskyňa s kúpeľom v zrkadlisku. Mesto sa nachádza na pravom brehu Váhu, kúpeľná časť sa nachádza na Kúpeľnom ostrove (na ľavej strane Váhu). Na juh od Piešťan sa rozprestiera vodná nádrž Sĺňava (o ploche 460 ha), ktorú vybudovali pri výstavbe elektrárne v Maduniciach. Vegetáciu v oblasti Piešťan tvoria bučiny, zvyšky pôvodných lužných lesov. Vodná nádrž Sĺňava je ornitologickou stanicou európskeho významu. Trvalo tu hniezdi 70 druhov lesného i vodného vtáctva. V parku na Kúpeľnom ostrove sa darí mnohým vzácnym druhom. Nájdeme tu ginko dvojlaločné, cédrovec zbiehavý, judášovec strukový, pabambus veľkokvetý. V tunajších termálnych jazierkach sa darí viktórii amazonskej i leknám. V okolí Piešťan je zastúpená stepná i lesostepná fauna, rieka Váh je bohatá na ryby.

Aj v bezprostrednej blízkosti Piešťan sú možnosti na vychádzky, turistiku a poznávanie okolia - lesopark Červená veža (pomenovanie podľa rozhľadne, dnes už neexistujúcej), sedlo Havran (pomenované podľa blízkeho vrchu), jaskyňa Čertova pec, výlet na najvyšší vrch okolia Marhát (749 m n. m.), výlet na vrch Bezovec (743 m n. m.) - rekreačná oblasť s množstvom chát vhodná na letnú turistiku i pre záujemcov o zimné športy, výlet na hrad Tematín.

História

Osídlenie mesta a jeho okolia siaha až do dávneho praveku. Stopy osídlenia zo staršej doby kamennej sa sústreďujú na vyvýšeninách na ľavom brehu Váhu. Z územia mesta pochádzajú nálezy z mladšej doby kamennej, strednej a mladej doby bronzovej, doby rímskej, včasného i vrcholného stredoveku. Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (Pescan) nachádzame v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. z r. 1113. V období včasného stredoveku sa na území dnešných Piešťan nachádzalo zrejme niekoľko menších osád. Centrom bol románsky kostol, na mieste ktorého postavili v druhej pol. 14. stor. veľký gotický kostol a tradícia hovorí o kláštore, s ktorým je možné spájať počiatky organizovanej kúpeľnej liečby. Okolo kostola sa rozprestiera stredoveký a novoveký cintorín (hroby z 11. až 17. stor.). V 16. a 17. stor. pustošili Piešťany nájazdy tureckých vojsk, škody utrpeli aj kúpele. R. 1642 vyšla latinská oslavná báseň Adama Trajana z Benešova "Saluberrimae Pistinienses Thermae" ("Uzdravujúce piešťanské kúpele"). V 16. a 17. stor. sa objavuje množstvo lekárskych, historických i cestopisných diel o piešťanských kúpeľoch. R. 1642 vydal cisár Leopold I. ochranný list "Salva guardia" pre Piešťany a Banku. R. 1720 daroval panovník Piešťany Jánovi L. Erdödymu. Erdödyovcom patrilo mestečko Piešťany do r. 1848 a kúpele do r. 1940. Prvé kúpeľné budovy boli postavené koncom 18. stor. Začiatkom 19. stor. boli postavené prvé murované kúpeľné budovy (dnešné Napoleonské kúpele). V starých Piešťanoch bol na mieste staršieho kostola postavený klasicistický farský kostol (zač. 19. stor.), pranier (1830), Trojičný stĺp (1833). R. 1882 vznikol dobrovoľný hasičský zbor. Najväčší rozmach mesta i kúpeľov nastal po r. 1889, keď si ich prenajala rodina Winterovcov. Ako spoločnosť "Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov" riadili kúpele až do r. 1940, keď boli zoštátnené. Na počesť Ľudovíta Wintera nesie hlavná ulica Piešťan od r. 1991 jeho meno. V r. 1889-1940 zmenili kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto. V tomto období boli na území mesta postavené viaceré významné budovy, ktoré slúžia občanom dodnes. V 30. r. 20. stor. boli postavené oba mosty cez Váh-Krajinský i Kolonádový. Mesto bolo oslobodené 3. apríla 1945. Dňa 21. októbra 1945 boli Piešťany oficiálne povýšené na mesto. Za kúpeľné mesto medzinárodného významu boli Piešťany vyhlásené 21. októbra 1945. Štatút kúpeľného mesta Piešťany vláda schválila 18. januára 1956. K rozvoju kúpeľníctva prispela výstavba komplexu kúpeľných budov "Balnea" na Kúpeľnom ostrove v r. 1965-1980.

Vr. 1974 bola k Piešťanom pripojená obec Kocurice. Prvýkrát sa spomína už v Zoborskej listine z r. 1113 pod názvom Cozuran.

V14. stor. sa v Piešťanoch spomína kostol sv. Štefana. V listine z r. 1524 sa Piešťany prvýkrát spomínajú ako oppidum-mestečko. Z r. 1564 pochádza prvý po slovensky písaný list potvrdený obecnou pečaťou s vyobrazením sv. Štefana kráľa. Koncom 19. stor. Arthur Heyer vytvoril ako symbol kúpeľov motív barlolámača. Ten sa dostal aj do symboliky mesta.

Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohosp., ale aj vinohradníctvom, bol tu veľkostatok a tehelňa. Časť obyvateľstva sa zaoberala kúpeľníctvom a službami. Existencia kúpeľnej osady Teplice je doložená k r. 1599. R. 1617 sa spomína učiteľ a neskôr i škola. V 17. stor. sa spomínajú mlynári. Mlyny boli na potoku Dubová a plávajúce lodné mlyny boli na Váhu. Remeselníkov v Piešťanoch i Tepliciach zastupovali krajčíri, kamenár, stolári, nechýbali ani obchodníci, kúpeľníci-balneátori. R. 1801 sa údajne liečil v kúpeľoch aj svetoznámy skladateľ Ludwig van Beethoven. R. 1813 veľká povodeň Váhu zničila kúpeľné budovy a veľkú časť Piešťan, ktoré bolo treba znovu vybudovať. R. 1876 bol vybudovaný úsek Považskej železnice z Trnavy do Nového Mesta nad Váhom, čím sa Piešťany stali dostupnejšie z Viedne i Budapešti. R. 1863 Dr. F. E. Scherer založil Vojenský kúpeľný ústav, ktorý funguje dodnes. Koncom 19. stor. začína postupne aj spriemyselňovanie Piešťan, ktoré vyvrcholilo po r. 1948. Koncom 19. stor. a začiatkom 20. stor. bola založená Robotnícka nemocnica, postavená Kúpeľná dvorana, Kúpele Františka Jozefa I., hotel Slovan, hotel Thermia Palace spojený s kúpeľmi Irma, hotel Lipa, ubytovací a liečebný komplex Pro patria, obecná elektráreň, ev. kostol, neskôr termálne kúpalisko Eva a Krajinský a Kolonádový most cez Váh. V meste bol v r. 1929 postavený komplex Eden a Excelsior (dnes Jalta), Obecný úrad (1930), Poštový a telegrafný úrad (1932), Okresný úrad (1937). Mnohé z týchto stavieb sú zároveň národnými kultúrnymi pamiatkami - významnými stavbami klasicizmu, secesie i funkcionalizmu.

Školstvo a hospodárstvo

Mesto Piešťany je sídlom viacerých stredných škôl: Hotelovej akadémie Ľ. Wintera (založená r. 1946), Gymnázia Pierra de Coubertaina (Meštianska škola bola založená r. 1926), Gymnázia sv. Michala Archanjela, Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, Strednej združenej školy obchodu a služieb, Strednej záhradníckej školy, Stredného odborného učilišťa elektrotechnického, Stredného vodohospodárskeho učilišťa. Dôležitú úlohu zohráva aj Základná umelecká škola. Najstaršími a najdôležitejšími podnikmi v meste sú kúpeľné podniky: Slovenské liečebné kúpele, a. s., Vojenský kúpeľný ústav. Okrem poľnohosp. sú tu firmy podnikajúce v oblasti ľahkého priemyslu, potravinárstva a služieb. a i., množstvo hotelov, penziónov a rekreačných areálov. Z výskumných ústavov sú najvýznamnejšie Národný ústav reumatických chorôb (1953) a Výskumný ústav rastlinnej výroby (1951). Piešťany sú mesto rôznych sympózií, kongresov či konferencií. Významné sú napríklad reumatologické kongresy s medzinárodnou účasťou.

Srozvojom mesta súvisela i jeho výstavba po r. 1948. Vznikli nové časti - sídliská Stred, Floreát, Trieda obrancov mieru (dnešná Ulica Andreja Hlinku) a sídlisko Prednádražie, Juh, Sever, Adam Trajan. Mesto leží na dôležitej diaľničnej a železničnej trase prechádzajúcej údolím Váhu a má i letisko. R. 1928 bol v Piešťanoch dislokovaný letecký pluk č. 3 gen. M. R. Štefánika.

Mesto Piešťany je významným centrom kultúrneho diania. Nachádza sa tu Balneologické múzeum (založené r. 1928), Mestská knižnica (1925), Mestské kultúrne stredisko (1958) a Kultúrnospoločenské centrum Fontána, Malá scéna (postavená r. 1966), Dom umenia, Spoločenské centrum kúpeľov, súkromné galérie a Jazz art gallery.

VPiešťanoch už od začiatku 20. stor. vychádzali viaceré periodiká, napríklad: kúpeľný časopis Pöstyén, Pöstyéni Ujság, Piešťanské noviny, Piešťanské zprávy, Kúpeľný a cudzinecký kuriér, Nové Piešťany, Saluberrimae pistiniensis thermae, Slovenské kúpele, Kultúra v Piešťanoch, Piešťany, Victoria regia. V súčasnosti vychádzajú periodiká Piešťanský týždeň, Revue Piešťany a Kam v Piešťanoch. Každoročne organizovanými veľkými kultúrnymi podujatiami sú otvorenie letnej kúpeľnej sezóny, Piešťanský hudobný festival, hudobný festival Country lodenica, Victoria regia, Piešťanské randevous, vianočné programy, koncerty vážnej hudby, folklórne vystúpenia, výstavy, filmové podujatia, športové súťaže, pôsobia tu mnohé folklórne súbory, výtvarníci i divadelníci.

Vcentre mesta sa rozprestiera Mestský park, na ktorý akoby nadväzuje park na Kúpeľnom ostrove. Ale i lesopark Červená veža, Lido, Bodona či Lodenica sú vhodné na oddych a rekreáciu. Plavecké bazény sa nachádzajú na kúpalisku Eva, v rekreačnom stredisku Sĺňava II., v hoteloch Magnólia a Sĺňava. Na jazere Sĺňava a rieke Váh sa môžete venovať kanoistike, veslárstvu, jachtnigu, vodnému lyžovaniu a športovému rybárstvu. V meste sa nachádza futbalový štadión, zimný štadión, hala loptových športov a tenisové kurty. Šport tu má dlhú tradíciu: Piešťanský športový klub vznikol r. 1910, prvý futbalový klub vznikol r. 1912, Piešťanský golfový klub r. 1914, telovýchovná jednota Sokol r. 1919, Orol r. 1921, futbalový klub Makabea r. 1921, Tennis club Piešťany r. 1926, Robotnícka telocvičná jednota (1924), spolok rybárov, Spartakovi skauti práce, šermiarsky klub Spadafora r. 1931, stolnotenisový oddiel založený r. 1932, Piešťanský plavecký klub r. 1934, hokejový oddiel r. 1937. Už v minulosti sa tu uskutočňovali významné športové podujatia. Spomeňme napríklad: medzinárodný šachový turnaj (1912), letecký deň (už r. 1914), golfové turnaje, II. majstrovstvá sveta v šerme (1938), motocyklové preteky Cena Slovenska, medzinárodná súťaž juniorských tenisových družstiev Europa Cup (1968).

Významní rodáci mesta: maliar E. Bačík, baletka E. Jaczová, herec a režisér R. Látka, plavkyňa, olympionička M. Moravcová (1976), lekár a poradca ministra zdravotníctva (v období 2. svetovej vojny) MUDr. T. Švorc, režisér D. Trančík, speváčka J. Vašicová-Hoffmannová, akad. sochár V. Vavro, architekt Ing. P. Weisz, herec Ľ. Záhon a jeho brat režisér Z. Záhon.

Hlavnými rozvojovými funkciami okresného mesta Piešťany sú administratívno-správna, ale predovšetkým kúpeľná a rekreačná (liečebné kúpele medzinárodného významu). Ďalšie funkcie mesta ako prirodzeného centra okresu sú ekonomická, obchodná, vzdelávacia, športová i kultúrno-spoločenská. Údolím Váhu aj cez mesto Piešťany prechádza dôležitá diaľničná a železničná trasa a mesto má i letisko.

Partnerskými mestami v zahraničí sú: Heinola (Fínsko), Ustroň (Poľsko), Hajdúnánás (Maďarsko), Luhačovice (Česko), Poděbrady (Česko), Budapest, XI. obvod (Maďarsko) a Varaždinske Toplice (Chorvátsko).
M. č.: kocurice, piešťany.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia