Malacky

Základné údaje

Mesto Malacky leží v centre južnej časti Záhorskej nížiny a je jej významným hospodárskym, administratívnym a kultúrnym strediskom. Západne od mesta tečie rieka Morava, východne sa tiahnú Malé Karpaty. Súčasné Malacky sú strediskom naftárensko-plynárenského komplexu, strojárskeho, nábytkárskeho a potravinárskeho priemyslu i mestom športu. V ich blízkosti vyrastá Priemyselno-technologický park Záhorie (Eurovalley).

Chotár mesta bol osídlený už v dobe rímsko-barbarskej, slovanskej a veľkomoravskej, čoho dôkazom sú archeologickým výskumom zistené rímsko-barbarské žiarové hroby, slovanské sídliskové nálezy z doby veľkomoravskej a z 11. a 12. storočia. V roku 1206 uhorský kráľ Ondrej II. začal parcelovať pre svojich verných veľmožov, ktorí mu pomáhali vo vojnách, pohraničné neobývané územie "konfinium". Ležala v ňom malá osada, vari to bolo iba niekoľko chatrčí, či polozemníc, ktorej sa hovorilo osada pri Malinskom potoku - v listinách Maliscapotoca. V tom istom roku daroval Ondrej II. kus pohraničného územia, v ktorom sa nachádzal majetok (praedium) Cheturtukchyel (Četurtükhel-Štvrtok) vernému vazalovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan. V darovacej listine sú uvedené značky, ktoré vyznačovali hranice darovaného panstva. Jednou z nich bola aj spomínaná osada pri Malinskom potoku Maliscapotoca. Listinou z roku 1231 mu daroval ďalší kus zeme, ktorá súvisela s predchádzajúcim darovaným územím a nazývala sa Malučká-Maluchka. Tento názov sa stal i názvom osady pri Malinskom potoku. Z osady Malučká sa postupom času vyvinulo stredisko konkurujúce Štvrtku, v ktorom bolo už v čase darovania mýto - bola to trhová osada. Územie sa pomaly zaľudňovalo. Medzi novovzniknutými osadami začala dominovať stará osada pri Malinskom potoku, pre ktorú sa časom udomácnil názov Malaczka-Malacky.

Vyvinutá obec sa spomína v roku 1231. Patrila grófom zo Sv. Jura a Pezinka. V roku 1553 Serédyovcom, potom plaveckému panstvu a Balassovcom. Tí sa rozhodli urobiť sídlom svojho panstva Malacky, preto sa im maximálne venovali. Uprostred močiarov a loveckých revírov dali vybudovať lovecký zámok a v roku 1577 dali Malackám i dnes ešte používaný erb. V roku 1573 vymohli pre Malacky trhové právo, čím sa stali mestečkom a používali titul oppidum Malaczka. Balassovci previedli celé panstvo do evanjelickej cirkvi, preložili faru z Kostolišťa do Malaciek, kde v roku 1596 dali postaviť novú faru a zriadili pri nej prvú školu. Tým sa začala epocha vzdelávania malackého obyvateľstva. V roku 1600 postavili kostol, ku ktorému v roku 1672 dali pristavať i vežu. Život mestečka sa sústredil na miesta, kde boli tieto objekty s malým námestím vybudované. Od miesta, kde stojí starý obecný dom a farský kostol, sa začala výstavba Malaciek. V mestečku sa rozvíjali remeslá a v roku 1661 je doložený cech kováčov, r. 1739 čižmárov, r. 1785 murárov, stolárov a debnárov. V 17. storočí Balassovci vymreli. Plavecké panstvo s hradom kúpili Pálffyovci, ktorí sa stali poslednými zemepánmi spomenutého panstva. Lovecký zámok svojich predchodcov dali prestavať na kláštor, do ktorého v roku 1652 povolali františkánov. Títo mali uskutočňovať rekatolizáciu plaveckého panstva, ktorú už začali poslední Balassovci, keď prestúpili na katolícku vieru. K novozriadenému kláštoru pristavali Pálffyovci veľký chrám, ktorý bol odovzdaný verejnosti v roku 1653. Malacky si zvolili za sídlo svojho panstva. V polovici 17. storočia si tu postavili veľký zámok, v ktorom donedávna sídlila časť nemocnice s poliklinikou. V chráme zriadili v rozsiahlych kryptách pohrebisko pre zosnulých členov rodu.

Pálffyovský rod, ktorý bol maďarského pôvodu, sa zúčastňoval politického života v Uhorsku v prospech rakúskeho cisára, ktorý sa mu za to bohato odmeňoval. Jeho členovia dosahovali najvyššie dvorské a vojenské hodnosti ako generáli, maršali, niektorí boli uhorskými palatínmi a nakoniec dosiahli i kniežací titul. Palatín gróf Mikuláš sa nechal prvý pochovať v kryptách chrámu. Jeho vnuci mu dali po ľavej strane chrámu postaviť krásny epitaf. Prácu urobil J. M. Molla, žiak a pomocník Rafaela Donnera. Posledný malacký člen rodu, knieža Mikuláš, dal v roku 1928 (i keď už bol v exile) vyzdobiť chrám monumentálnymi maľbami. Mesto sa pomaly rozrastalo. K pôvodným trom jarmokom pribudli ďalšie, prekvital obchodný ruch. V roku 1771 boli Malacky zapojené do štátnej poštovej dopravy. Bola zriadená dostavníková poštová trasa z Bratislavy cez Stupavu-Malacky-Moravský Sv. Ján do Holíča, čím sa získalo priame spojenie s Prahou. Malacky sa dostali do európskej i zámorskej poštovej siete. V roku 1891 bola vybudovaná železničná trať z Bratislavy cez Devínsku Novú Ves do Skalice. Poštu už dopravovali vlakmi, poštový dostavník šiel "do penzie". Panstvo postavilo z Malaciek cez Rohožník až na Vývrat v Kuchyni úzkokoľajnú železničku na zvážanie dreva na pílu. Začalo sa rozvíjat' i školstvo. Františkáni mali svoju strednú školu už od osvietenských dôb. V roku 1889 založila kňažná Margita dievčenskú školu, na ktorú povolala rádové sestry Vincentky. Dovtedy chodili do školy iba chlapci. V roku 1919 bola zriadená meštianka a v roku 1927 františkánske gymnázium, pre ktoré postavili v roku 1931 peknú novú budovu. V Pálffyovskom zámku urobili pre gymnazistov internát.

Keďže sa Malacky stali centrom južnej časti Záhoria, mali dobré železničné i poštové spojenie a v roku 1879 tu zriadili i telegrafný úrad, nebolo prekážok, aby sa v roku 1885 mohli stať okresným mestom so slúžnovským-okresným úradom. Takto sa úradne potvrdila priorita Malaciek v južnej časti Záhoria. Mesto veľa vytrpelo nájazdmi cudzích vojsk, neobišli ho morové a cholerové epidémie, zažilo i nemilosrdné bombardovanie počas druhej svetovej vojny. Vždy sa vedelo z týchto rán vystrábiť.

V roku 1720 mali Malacky mlyn a 65 daňovníkov. V roku 1806 získali právo mýta, boli rozšírené trhové a jarmočné práva. V roku 1828 mali Malacky poštu, 322 domov a 2353 obyvateľov. V 19. storočí tu bola správa tzv. malackej línie Pálffyovcov, ktorá spravovala aj ich panstvá na území Rakúska. Od polovice 19. storočia boli Malacky sídlom slúžnovského úradu.

Po druhej svetovej vojne sa začali v Malackách budovať nové priemyselné podniky, čím sa mesto zväčšovalo až do dnešnej veľkosti.
M. č.: malacky, vinohrádok.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia