VÚC  Trnava

Trnava

Trnavský samosprávny kraj

Trnavský kraj je samosprávnym územím západného Slovenska. S rozlohou 4148 km sa zaraďuje medzi najmenšie kraje Slovenska. Patrí mu predposledné miesto v rámci krajov Slovenska (8, 5 % z rozlohy územia SR). Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na severozápade s Českou republikou a s Rakúskom, ako aj s Bratislavským, Trenčianskym a Nitrianskym samosprávnym krajom. Na severe ohraničuje Trnavský samosprávny kraj rieka Morava, na juhu Dunaj a časť Váhu.

Podľa územnosprávneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/ 1996 Z. z. sa Trnavský samosprávny kraj člení na sedem okresov (Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Trnava). Z celkovej rozlohy kraja je najväčším okresom Dunajská Streda s rozlohou 1075 km a najmenším je okres Hlohovec s rozlohou 267 km . Zostávajúce okresy sú o rozlohe: Galanta- 641 km , Piešťany- 381 km , Senica- 684 km , Skalica- 359 km a Trnava- 741 km . Trnavský samosprávny kraj spoluvytvárajú tri rázovité regióny. Na severozápade je to Záhorie, v centrálnej časti Trnavský región a na juhu oblasť Žitného ostrova. Nachádza sa prevažne v západnej časti historickej Bratislavskej stolice a na severe na území priľahlej historickej Nitrianskej stolice. Regióny, ktoré spolu vytvárajú Trnavský samosprávny kraj sa vyznačujú svojráznosťou osídlenia. ľudovou architektúrou, miestnymi kultúrnymi prejavmi a zvykmi.

Toto územie patrí k najstarším kultúrnym oblastiam Slovenska, o čom svedčia mnohé archeologické nálezy a na ktoré poukazuje aj neskorší vývoj tejto oblasti. Z geografického hľadiska je kraj veľmi pestrý. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky- na Borskú nížinu a na Chvojnickú pahorkatinu. Chvojnicka pahorkatina hraničí na severovýchode s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu Podunajská nížina, ku ktorej patria dva krajinné celky- Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Podunajská pahorkatina sa na území kraja delí na Trnavskú pahorkatinu, Nitriansku pahorkatinu a medzi nimi sa rozprestierajúcu Dolnovážsku nivu. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského samosprávneho kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Najvyšším vrchom tohto územia je vrch Záruby (768 m. n. m.). Väčšinu územia zaberá nížina a pahorkatina s vyspelým poľnohospodárstvom. Územie kraja je prevažne odlesnené a premenené na ornú pôdu s vysokou produkčnou hodnotou. Pôdy s prevahou černozemí patria k najúrodnejším na území Slovenska. Prevažná časť územia disponuje najkvalitnejším pôdnym fondom 294225 ha (70,93 %). Centrálnu časť kraja pôvodne pokrývala trávnatá step a suchomilná vegetácia. Pôvodné dubové a dubovo- hrabové spoločenstvá človek v tomto priestore takmer úplne odstránil. Na nížine sa súvislejšie lesnaté územie nachádza v južnej a strednej časti kraja pozdĺž Dunaja a v menších úsekoch aj pozdĺž Malého Dunaja a Váhu. Ináč ide o rozptýlenú zeleň na Podunajskej nížine, Trnavskej a Nitrianskej pahorkatine. Na Záhorskej nížine sa nachádzajú rozsiahle borovicové lesy (bory) s obmedzeným rekreačným využitím (vojenské priestory, ťažba nafty a zemného plynu a chránené prírodné oblasti) a lužné lesy popri toku Moravy. Lesnatosť dosahuje 65191 ha, čo je 15, 72 % z celkovej rozlohy kraja.

Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach- a to v teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 10 C.

Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v ostatných častiach ložiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievarenských pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného dubového a bukového dreva, ktoré sa používa na stavebné, nábytkárske, palivové a rôzne ďalšie priemyselné účely.

Vodné zdroje sú pomerne bohaté, región odvodňujú rieky Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Dudváh, Myjava, Čierna Voda, Morava, Chvojnica a rad ďalších menších tokov. Na nich a ich prítokoch boli vybudované viaceré vodné nádrže, napr. Boleráz, Buková, Kunov, Sĺňava, Horné Orešany, Čerenec, Drahovce, ako aj najväčšie a najvýznamnejšie vodné dielo Gabčíkovo. Územie kraja patrí k povodiu Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Pitná voda na zásobovanie obyvateľov je využívaná zo zdrojov podzemnej vody. Rozšírenie podzemných vôd je na území kraja nerovnomerné a ich kvalita je rôznorodá. Najvhodnejšie zdroje kvalitnej pitnej vody sú v okrese Dunajská Streda, v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Vodné plochy pokrývajú 14346 ha z celkovej rozlohy kraja.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu štyri chránené krajinné krajinne oblasti Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 25 chránených areálov, 20 prírodných pamiatok a jedna národná prírodná pamiatka - jaskyňa Driny. Za celú oblasť pôsobnosti štátnej správy ochrany prírody a krajiny na území Trnavského kraja je to spolu 77 maloplošných chránených území, z toho 13 chránených parkov.

Rozvoju mestskej turistiky napomáhajú atraktívne rekreačné strediská, ako sú napr. Sĺňava, Buková, Smolenice - Jahodník s kvapľovou jaskyňou Driny, Kunovská priehrada, Vincov les. Malebnosť krajiny dotvárajú kaštiele a zvyšky zachovaných hradov (Smolenický zámok, kaštieľ v Dolnej Krupej, Holíči, Galante, Dunajskej Strede, Hrad Dobrá Voda a ďalšie). K unikátnym technickým pamiatkam patria vodné a veterné mlyny (Klatov, Tomášikovo, Jelka, Holíč a i.). Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry je známy Plavecký Peter. Z hľadiska turistiky sú pre návštevníka zaujímavé aj napr. stredné časti Malých Karpát v okolí Zárub (Smolenice, strediská Jahodník, Buková a základňa Majdán), severnejšie sú to Dobrá Voda so strediskom Podmariáš, Čerenec pri Vrbovom a Výtek pri Chtelnici.

Na území kraja sa nachádza via­ce­ro kúpeľných miest, ktoré vyu­žívajú geotermálne a liečivé pramene. Najvýznamnejším kúpeľným strediskom tejto oblasti sú Piešťany, ktoré sú zamerané hlavne na liečbu pohybového ústrojenstva a na reumatologické problémy. Na Záhorí sú vyhľadávané liečebné kúpele Smrdáky, ktoré sú zamerané na liečbu kožných chorôb. Na báze využitia geotermálnych prameňov sa v Trnavskom kraji nachádza niekoľko termálnych kúpalísk a to v okrese Dunajská Streda - Veľký Meder, Topoľníky, Dunajská Streda, v okrese Galanta - Vincov Les a Horné Saliby - Diakovce, v okrese Trnava - Sĺňava. Pre poznávací turizmus sú najlepšie podmienky v mestách Trnava a Piešťany. Hlavné zameranie cestovného ruch je najmä na históriu, agroturistiku, cykloturistiku, letnú turistiku a kúpeľníctvo. Vidiecky turizmus sa vo všeobecnosti sústredí do obcí, ktoré ležia v blízkosti rekreačných stredísk. Predpokladom úspešného rozvoja cestovného ruchu je aj vhodná infraštruktúra a adekvátna úroveň poskytovaných služieb. V roku 2003 poskytovalo ubytovanie v Trnavskom kraji 150 ubytovacích zariadení cestovného ruchu. Z celkového počtu ubytovacích zariadení poskytovalo služby 38 hotelov, 22 penziónov, 16 turistických ubytovaní, 4 chatové osady, 51 ostatných hromadných ubytovaní a 19 ubytovaní na súkromí. K dispozícii bolo návštevníkom celkovo 4 471 izieb s lôžkovou kapacitou 10 174. Predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu je propagácia regiónu a zvyšovanie úrovne poskytovaných služieb a infraštruktúry.

Obyvate¾stvo a sídla

Počtom obyvateľov (552014- stav k roku 2003) patrí Trnavský samosprávny kraj medzi najmenej osídlené kraje Slovenska a jeho podiel na celkovom počte obyvateľstva Slovenskej republiky je 10,2 %. Ženy počtom 283302 tvoria 51,2 % podiel na celkovom počte samosprávneho kraja a muži v počte 268712 tvorili 48,8 %- tný podiel. Kraj pozostáva z 251 obcí, pričom má koncentráciu 6 obcí na km . V jednej obci žije 2215 obyvateľov. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 16 obciach, ktoré majú štatút mesta. V mestách je koncentrovaných 274926 obyvateľov, čo predstavuje 49,8 %.

Hustotou obyvateľstva 133,1 obyvateľov na km sa Trnavský samosprávny kraj zaraďuje na druhé miesto v medzikrajskom porovnaní (na prvom mieste je Bratislavský kraj). V jednotlivých okresoch kraja je hustota osídlenia odlišná. Najyššia hustota osídlenia je v okresoch Hlohovec, Trnava a Piešťany, najnižšia hustota osídlenia je v okrese Senica, kde žije priemerne 89 obyvateľov na km .

Zo siedmych okresov Trnavského samosprávneho kraja je podľa počtu obyvateľov najväčší okres Trnava, v ktorom žilo ku koncu roka 2003 126804 obyvateľov a najmenší je okres Hlohovec, v ktorom žilo 45224 obyvateľov.

V prirodzenom pohybe obyvateľstva sa dlhodobejšie prejavujú tendencie v poklese pôrodnosti, čo sa prejavuje v redukcii prirodzeného prírastku v posledných piatich rokoch aj v prirodzenom úbytku. Aj v migračnom pohybe dochádza k spomaleniu. Zmeny pokračujú aj vo vekovom zložení obyvateľstva, keď sa dlhodobým poklesom počtu narodených postupne znižuje počet a podiel detskej zložky obyvateľstva (0- 14 rokov) a príbúda, aj keď len mierne, počet osôb starších ako 60 rokov. Prirodzený pohyb predstavoval v roku 2003 úbytok 766 osôb. V tomto období sa do Trnavského samosprávneho kraja prisťahovalo 4068 osôb a vysťahovalo 2199. Mechanický pohyb (rozdiel medzi počtom prisťahovaných a odsťahovaných) zaznamenal prírastok 1869 osôb. Prírastok obyvateľstva bol zaznamenaný vo všetkých okresoch samosprávneho kraja. Celkový pohyb obyvateľstva dosiahol v rámci kraja prírastok 1103 obyvateľov. Jedine v okrese Trnava (- 60), Piešťany (- 80) a Hlohovec (- 23) bol zaznamenaný celkový úbytok obyvateľstva. Veková štruktúra Trnavského samosprávneho kraja vykazuje vysoký podiel obyvateľstva v produktívnom veku (357769 obyvateľov), vysoký je aj podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku (104659), počet obyvateľov v predproduktívnom veku predstavuje 89766. Index stárnutia obyvateľstva Trnavského samosprávneho kraja za rok 2003 bol 116,56.

Počet obyvateľov v posledných rokoch vykazoval stagnáciu, resp. aj pokles. Prognózy vo vývoji obyvateľstva nie sú jednoduché, úmrtnosť stúpa a prírastok obyvateľstva formou pôrodnosti je iba mierny. Prírastok v rámci migrácie je možný vo väčšom rozsahu a to z dôvodu zvýšenia ekonomickej stability a prílevu zahraničných investícii. Výsledkom bude aj zvýšená možnosť zamestnania a na základe toho možno predpokladať aj mierny rast obyvateľstva.

Osídlenie Trnavského kraja formovali okrem prírodných daností aj danosti civilizačné, predovšetkým historické obchodné cesty a neskôr začalo sídelnú štruktúru ovplyvňovať aj vybudovanie železnice, ktorá definitívne potvrdila os Bratislava-Trnava-Leopoldov-Piešťany-Trenčín ako hlavnú nielen dopravnú, ale aj urbanistickú os. Územie kraja predstavuje z hľadiska perspektívy rozvoja osídlenia územie so stabilizovaným rozvojom. Rozvojový potenciál predstavuje rozvinutá priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, infraštruktúra nadregionálneho významu prechádzajúca cez región a kvalifikačná štruktúra obyvateľov. Na území kraja sa nachádzajú centrá nadregionálneho charakteru (Trnava. Piešťany). Regionálne centrá na území kraja sú: Senica, Skalica, Holíč, Piešťany, Vrbové, Hlohovec, Leopoldov, Galanta, Sereď, Dunajská Streda, Šamorín a Veľký Meder.

Ekonomika a hospodárstvo

Trnavský kraj je priemyselno-poľno­hospodárskym regiónom, v ktorom sú zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu. Je to predovšetkým strojársky priemysel, ktorý sa zameriava na opravu železničných nákladných a osobných vozňov, výrobu spojok pre osobné a nákladné automobily, na výrobu ložísk, ložiskových uložení a na výrobu príslušenstiev pre automobilový priemysel. Textilný priemysel sa zameriava na výrobu pánskej konfekcie, výrobu šatiek, šálov, kravát, výrobu spodnej bielizne, vrchného ošatenia a úpletov. Sklársky priemysel je orientovaný na výrobu sklených vláken, drevársky na výrobu drevotrieskového dyhovaného nábytku. Elektrotechnický priemysel sa sústredí na výrobu a montáž spotrebnej elektroniky, kovovýroba a hutnícka druhovýroba na výrobu drôtov a výrobkov z neho, na výrobu plechov a pozinkovaných výrobkov. Ďalšími priemyselnými odvetviami zastúpenými v kraji sú priemysel potravinársky, ktorý sa sústredí na spracovanie mlieka a výrobu mliečnych výrobkov, spracovanie mäsa a mäsových výrobkov, výrobu cukroviniek a trvanlivého pečiva, výrobu šumivých vín a výrobu cukru, papierenský priemysel, ktorý je zameraný na výrobu obalov, etikiet a polygrafickú produkciu a chemický priemysel sa orientuje na výrobu čistiacich prostriedkov, liekov a liečebnej kozmetiky, na výrobu viskózového a polyesterového vlákna.

Najvýznamnejším odvetvím priemyslu je priemysel energetický. V kraji sa nachádza Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice, Vodné dielo Gabčíkovo a niekoľko menších vodných elektrární.

Dôležitým predpokladom pre rozvoj priemyslu v kraji sú zahraničné investície, ktoré do trnavského regiónu láka nielen lacná a kvalifikovaná pracovná sila, Ale aj priaznivá geografická poloha. Dôkazom toho je aj rozhodnutie francúzskej automobilky PSA Peugeot-Citroën, ktorá sa rozhodla postaviť svoj závod v Trnave, predstavujúci investíciu v hodnote 28 miliárd Sk. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvnil jej rozhodnutie bola najmä možnosť získania 190 hektárovej plochy pre infraštruktúru a možnosť vybudovania parku subdodávateľov v blízkosti automobilky. Závod by mal produkovať 300000 malých osobných automobilov ročne a poskytnúť prácu pre približne 3500 primárnych a 6000 sekundárnych zamestnancov. Do konca roka 2005 by mal v blízkosti automobilky vyrásť dodávateľský priemyselný park určený subdodávateľom, ktorí chcú v trnavskom regióne umiestniť výrobu komponentov a náhradných dielov pre automobilový priemysel. Priestor bude otvorený aj pre firmy zabezpečujúce údržbu, logistiku, kompletizáciu dielcov, nízkoobjemové lisovanie, servis. Výstavba, prenájom a prevádzka dodávateľského parku je samostatným projektom nezávislým od PSA Peugeot-Citroën. Vybudovanie dodávateľského priemyselného parku plánuje aj mesto Hlohovec.

Prínosom pre rozvoj regiónu je aj investícia spoločnosti JM Slovakia, ktorej vlastníkom je Johns Manwille, do novej prevádzky na výrobu sklených vláken, ktoré sa používajú ako výstuž plastov a sklených rohoží používaných ako izolačné materiály v stavebníctve. Nová prevádzka rozšíri súčasný výrobný program o nové produkty a vytvorí približne 200 nových pracovných miest.

Do Trnavy presunula spoločnosť Sony výrobu tunerov, ďalšieho komponentu pre produkciu televízorov. Tak sa stal výrobný závod v Trnave najväčším výrobcom a exportérom televízorov a komponentov do televízorov na Slovensku. V súčasnosti poskytuje prácu okolo 1400 zamestnancom.

Juhokórejská spoločnosť Koam Elek­tro­nik, ktorá má závod v Sládkovičove plánuje investovať do modernizácie a rozšírenia svojich výrobných kapacít. Koam Elektronik sa usiluje stať sa tiež jedným z dodávateľov plastových dielcov pre výrobný závod automobilky Kia Motors. Firma je jedným z najväčších subdodávateľov komponentov pre galantský závod Samsung Electronics Slovakia. V Galante je sústredená podstatná časť európskej výrobnej základne tejto juhokórejskej spoločnosti a plánuje tu vyrábať laserové tlačiarne, satelitné súpravy, plazmové televízory, LCD televízory a DVD prehrávače. Závod v Sládkovičove sa špecializuje na výrobu plastových krytov a komponentov, ktoré sa používajú pri montáži počítačových monitorov a televízorov.

V trnavskom regióne sa rozhodla investovať aj juhokórejská firma Dong Jin Precision Slovakia, ktorá dodáva komponenty pre Samsung Electronics a ktorá stavia výrobný závod v Dunajskej Strede.

Trnavský samosprávny kraj je svojou polohou veľmi významný v systéme dopravy. Región má pomerne hustú cestnú a železničnú sieť nadregionálneho významu. Regiónom prechádzajú dôležité ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny, ako aj z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Územím kraja prechádzajú diaľnice v celkovej dĺžke 67,439 km, v smere Bratislava- Horná Streda a čiastočne trasa diaľnice D-2 vedúca z Bratislavy cez Kúty do Prahy.

Súčasná cestná sieť má kapacitne a technicky nevyhovujúce úseky a preto potrebuje ako celok modernizáciu. Vedenie tranzitnej dopravy mestami pri neexistencii obchvatov má výrazne negatívny vplyv na životné prostredie. Diaľničná sieť ako celok nevytvára zatiaľ v dostatočnej miere ucelené úseky, realizované kompletne v plnom profile. Len v prípade Trnavy, Hlohovca a Piešťan možno hovoriť o konsolidovaných podmienkach napojenia na súvislý diaľničný úsek.

Významnú úlohu zohráva v kraji aj železničná doprava. Dĺžka železničnej trate v trnavskom regióne predstavuje 304, 45 km. Najhlavnejšie dopravné trasy sú Bratislava-Žilina, Trnava-Kúty, z ďalších železničných tratí je dôležitý úsek Trnava-Sereď-Galanta, Leopoldov-Kozárovce, Bratislava-Galanta-Štúrovo. Na niektorých úsekoch železničnej trate prebieha rekonštrukcia a modernizácia na traťovú rýchlosť 160 km/hod.

Vodná doprava je zatiaľ rozvinutá iba v okrese Dunajská Streda, kde sa vybudovaním vodného diela Gabčíkovo podstatne zlepšili plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja. V súčasnosti sa pracuje na projektovej dokumentácii na výstavbu viacúčelového vodného diela Sereď- Hlohovec.

V regióne sa nachádza letisko so štatú­tom medzinárodného letiska len v Piešťanoch. Má jednu betónovú vzletovú a pristávaciu plochu a je využívané pre pravidelnú a nepravidelnú prevádzku v súvislosti s kúpeľmi v Piešťanoch. V kraji sa nenachádzajú ďalšie letiská nadregionálneho charakteru. Pôsobia tu však tri miestne letiská. V Trnave je letisko využívané na výkon agrochemických služieb pre poľnohospodárov. Ďalšie dve letiská v obciach Boleráz a v Holíči sú využívané pre športové účely.
V Trnavskom samosprávnom kraji bolo ku koncu roka 2003 rozostavaných 5719 bytov (index 83, 2), z toho najväčší počet rozostavaných bytov bol v okrese Dunajská Streda 1704 a najmenší počet v okrese Skalica 338. Za rok 2003 bolo v kraji začatých 2061 bytov, čo je o 316 menej ako v roku 2002. Najviac začatých bytov bolo v okrese Dunajská Streda 702 a najmenej v okrese Skalica. V kraji bolo v sledovanom období dokončených 2390 bytov, z toho 270 bolo dokončených v rámci prestavby, nadstavby alebo prístavby a 65 bolo dokončených v nebytových budovách. Najviac dokončených bytov bolo v okrese Trnava 569 a najmenej v okrese Skalica 195.

Trnavský samosprávny kraj evidoval v roku 2003 celkovo 34224 nezamestnaných, čo v porovnaní s rokom 2002 predstavovalo pokles stavu nezamestnanosti o 6005 osôb. Z hľadiska vekovej štruktúry bolo najviac nezamestnaných vo vekovej kategórii 20 - 24 rokov a to 5782 osôb, čo predstavuje 16,90 % z celkového počtu nezamestnaných a vo vekovej kategórii od 45 - 49 rokov, kde bolo evidovaných 4461 osôb (13,03 %). Z hľadiska vzdelanostnej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaní vyučení, ktorých bolo ku koncu roka 13494, čo predstavuje 39,43 % z celkového počtu nezamestnaných. Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili nezamestnaní so základným vzdelaním, ktorých ku koncu roka 2003 bolo 10621 (31,03 %). Na celkovej nezamestnanosti v Slovenskej republike sa Trnavský samosprávny kraj podieľal 7,6 %.

Priemerný prepočítaný evidenčný počet zamestnancov v podnikoch s 20 a viac zamestnancami v Trnavskom kraji dosiahol v roku 2003 počet 97440 osôb. Najvyšší podiel zamestnancov pripadal na priemysel 39,75 %, v poľnohospodárstve, lesníctve, poľovníctve a rybolove pracovalo v roku 2003 10840 zamestnancov, z nevýrobných odvetví, pracovalo najviac zamestnancov v školstve (14485) a v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, kde pracovalo 9561 zamestnancov. Z územného hľadiska bola najväčšia koncentrácia zamestnancov v okrese Trnava, kde bolo zamestnaných 28,35 % z celkového počtu zamestnaných v kraji, najnižšia zamestnanosť bola v okrese Hlohovec, kde pracovalo 6,86 % z celkového počtu zamestnaných.

Trnavský samosprávny kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske oblasti Slovenska. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 294030 ha, čo predstavuje 70,9 % z celkovej rozlohy kraj. Z celkového výmeru poľnohospodárskej pôdy tvorí orná pôda takmer 90 % (89,7%), čo predstavuje 263839 ha. Z hľadiska prírodno- geografických podmienok patrí medzi najteplejšie oblasti Slovenska a preto je poľnohospodárska výroba najrozšírenejšou aktivitou regiónu. Rastlinná výroba sa sústreďuje hlavne na pestovanie hustosiatych obilnín, najmä pšenice a jačmeňa, kukurice, cukrovej repy, slnečnice, repky. Zvyšuje sa pestovateľská plocha zemiakov. V regióne sú aj veľmi priaznivé podmienky pre pestovanie rýchlenej a poľnej zeleniny, rozvoj vinohradníctva a ovocných sadov.

Produkčná schopnosť poľnohos­po­dár­skej pôdy je veľmi vysoká, čo vyplýva zo skutočnosti, že kraj má najväčšie zastúpenie černozeme, hnedozeme, černice. Ich agronomická hodnota je znižovaná iba nedostatkom vlahy vo vegetačnom období, preto je nevyhnutné využívať závlahové hospodárstvo. Najlepšie je vybudované v okresoch Galanta a Dunajská Streda.

Popredné postavenie si v kraji stále udržuje rastlinná výroba, aj keď z hľadiska hrubej poľnohospodárskej produkcie zaujíma dôležité miesto rozvinutá živočíšna výroba, najmä chov ošípaných a hovädzieho dobytka (v súčasnosti zaznamenáva klesajúcu tendenciu). Zvýšil sa chov hydiny (sliepky, kurčatá, morky) a oviec.

Výmera lesného pôdneho fondu v kraji dosahuje 65175 ha, čo predstavuje 15,72 % z celkovej rozlohy kraja. Lesnatosť jednotlivých území je rozdielna a rôznorodá. Najnižšia je v okresoch Galanta (4,2 %) a Dunajská Streda (6,55 %), kde sa prevažná časť územia využíva na poľnohospodárske účely. Najvyššiu lesnatosť má v rámci kraja okres Senica, kde lesná plocha zaberá 31,57 % z celkovej rozlohy okresu a okres Skalica, kde výmera lesného fondu predstavuje 25,24 % z celkovej rozlohy okresu. Lesná výroba je zameraná predovšetkým na ťažbu dreva, pridruženú drevársku výrobu, poľovníctvo a iné služby.

Školstvo

Na území Trnavského samosprávneho kraja sa nachádza rozvinutá sieť predškolských a školských zariadení. V roku 2003 bolo v prevádzke 348 materských škôl a 259 základných škôl, 20 gymnázií, 21 stredných odborných škôl, 9 združených stredných škôl, 21 stredných odborných učilíšť, pri ktorých pôsobilo 9 učilíšť. Dostatočne hustá sieť odborných škôl poskytuje možnosť štúdia takmer v každom okresnom meste, čím sú uspokojení uchádzači, ako aj potreby praxe.

Osobitné postavenie vo vzdelávacom systéme majú špeciálne školy a zariadenia, ktorých bolo na území kraja v roku 2003 v prevádzke 41. Na území regiónu bolo v roku 2003 v prevádzke 21 základných umeleckých škôl, na ktorých študovalo 11014 študentov.

Vysoké školstvo je na území Trnavského samosprávneho kraja sústredené v krajskom meste Trnava. Študenti majú možnosť študovať na troch univerzitách- na Trnavskej univerzite, Univerzite sv. Cyrila a Metoda a na Materiálovotechnologickej fakulte STU Bratislava so sídlom v Trnave. Pre ubytovanie študentov sú k dispozícii tri vysokoškolské internáty s kapacitou 1 520 miest a ubytovanie v prenajatých priestoroch s kapacitou 788 miest, čo však stále nepokrýva požiadavky pre ubytovanie študentov. V súčasnosti sa začalo so stavbou štvrtého vysokoškolského internátu.

Na území regiónu sa nachádzajú detašované pracoviská univerzít, ktoré sú lokalizované predovšetkým v okrese Galanta (Sládkovičovo) a majú už dlhoročnú tradíciu. V Senici pôsobí detašované pracovisko Ekonomickej univerzity v Bratislave - Fakulta hospodárskej informatiky. Zriadenie fakulty reagovalo na potreby hospodárskej praxe.

V Trnavskom samosprávnom kraji sa nachádzajú výskumné a vývojové organizácie, ktorých činnosť je zameraná na prírodné, humanitné a technické vedy. Organizácie pôsobia v súkromnom aj vo verejnom sektore, s vlastníctvom medzinárodným a zahraničným. Neoddeliteľnou súčasťou pracovísk vedy a výskumu sú vysoké školy, hlavnou úlohou ktorých je zvyšovanie úrovne výchovno - vzdelávacieho procesu tak, aby bola dosiahnutá kompatibilita s Európskou úniou. V štátnom sektore predstavujú podstatnú časť vedy a výskumu ústavy SAV.

Kultúra

V Trnavskom samosprávnom kraji pokrývajú kultúrne inštitúcie takmer celé územie a poskytujú občanom služby v oblasti kultúry.
Okrem regionálnych knižníc prešli pod správu Trnavského samosprávneho kraja aj Divadlo Jána Palárika v Trnave, Žitnoostrovné múzeum v Dunajskej Strede, Žitnoostrovské osvetové stredisko V Dunajskej Strede, Vlastivedné múzeum v Galante, Galantské osvetové stredisko V Galante, Záhorské múzeum v Skalici, Záhorská galéria v Senici, Hornozáhorské osvetové stredisko v Senici, Západoslovenské múzeum v Trnave, Vlastivedné múzeum v Hlohovci, Balneologické múzeum v Piešťanoch, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Hvezdáreň a planetárium v Hlohovci a Trnavské osvetové stredisko v Trnave.

V trnavskom regióne pôsobia stále kiná a amfiteátre, polyfunkčné zariadenia (kultúrne domy), múzea a galérie (ich úlohou je zabezpečiť ochranu kultúrneho dedičstva a jeho využitie pre poznávanie a prezentáciu vývoja prírody, histórie a spoločnosti v regióne), osvetové strediská, ktoré sa svojou činnosťou podieľajú na uchovávaní a sprístupňovaní hodnôt ľudovej kultúry a záujmovej umeleckej činnosti, obsahovo orientované na vzdelávanie, umelecko-tvorivé, kultúrno-rekreačné a spoločensko-zábavné formy. V Trnavskom kraji bolo v prevádzke celkom 7 súkromných galérií (v Trnave 1, v meste Dunajská Streda 2, v meste Šamorín 1 a v meste Piešťany 3).

Neoddeliteľnou súčasťou kultúrnych zariadení v Trnavskom samosprávnom kraji je knižničný systém, ktorý v roku 2003 tvorilo 248 verejných knižníc, z toho 4 s regionálnymi funkciami, 12 mestských a 232 obecných knižníc. Knižničný fond verejných knižníc tvorilo 2066966 knižničných jednotiek, z toho 294 elektronických dokumentov. Verejné knižnice v roku 2003 zaregistrovali 61841 používateľov, čo predstavuje oproti roku 2002 pokles o 3403 používateľov. Celový počet výpožičiek vo verejných knižniciach dosiahol 2447466 knižničných dokumentov, čo predstavuje o 95632 výpožičiek menej. Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave poskytuje knižničné a informačné služby v centrálnej budove, na štyroch pobočkách a jednom špecializovanom oddelení mimo hlavnej budovy. Regionálne úlohy zabezpečovala spracovávaním regionálnej bibliografickej databázy, poradenskými, konzultačnými a metodickými službami pre knižnice a samosprávu pre okresy Trnava, Piešťany a Hlohovec. K ďalším regionálnym knižniciam patria: Galantská knižnica v Galante, Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede a Záhorská knižnica v Senici.

VTrnavskom kraji bolo v roku 2003 zaevidovaných celkom 855 hnuteľných kultúrnych pamiatok a 586 nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
Tradície divadelníctva reprezentuje v Trnavskom samosprávnom kraji divadlo Jána Palárika v meste Trnava, ktoré v roku 2003 odohralo 236 predstavení, na ktorých sa zúčastnilo 39 439 návštevníkov.

Malebnosť krajiny vytvárajú kaštiele a zvyšky zachovaných hradov - Smolenický zámok, hrad Dobrá voda, kaštieľ v Budmericiach, Dolnej Krupej, Holíči, Galante, Dunajskej strede a veľa ďalších. Bazilika sv. Panny Márie Sedembolestnej v Šaštíne je národným pútnickým miestom. K unikátnym technickým pamiatkam patria vodné a veterné mlyny v Klatove, Tomášikove, Jelke, Holíči atď.. Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry je známy Plavecký Peter. V Ducovom - Kostelci je zrekonštruovaný veľkomoravský veľmožský dvorec z druhej polovice 9. storočia. Z neďalekých Moravian nad Váhom pochádza najstarší umelecký výtvarný prejav na území Slovenska - socha Moravianska Venuša.

V celom kraji sa konajú rôzne kultúrne podujatia so zameraním na ľudovú tradíciu. Medzi najznámejšie patria: Pochovávanie basy, Vítanie jari, Medzinárodné folklórne festivaly, Cibuľové hody, Country festivaly a pod.

Zdravotníctvo a sociálna starostlivos

Na území Trnavského kraja zabez­pečovalo zdravotnú starostlivosť v roku 2003 celkom 20 zdravotníckych zariadení o celkovej kapacite 5 858 lôžok, z toho 6 nemocníc s poliklinikou o kapacite 2 483 lôžok, 4 samostatné polikliniky, 3 denné detské sanatória o kapacite 87 lôžok, 2 kúpeľné zariadenia o kapacite 2 747, jedna odborná liečebňa o kapacite 110 lôžok a 4 odborné ústavy o kapacite 431 lôžok.

V počte lekárskych miest bol v trnavskom regióne zaznamenaný pokles a to najmä v nemocničných zariadeniach, V rozvoji lekárenských služieb bol zaznamenaný mierny nárast, v roku 2003 bolo v prevádzke celkom 122 lekární, z toho 118 neštátnych.

V roku 2003 boli na území regiónu v prevádzke 4 zariadenia detských jaslí o kapacite 136 miest.

Na úseku zdravotnej starostlivosti pokračovala dostavba a úpravy Závodného ústavu národného zdravia v Trnave. Nová koncepcia dostavby a využitia ZÚNZ bude zabezpečovať liečbu pacientov chirurgických disciplín (chirurgia, traumatológia, ARO). Po vybavení stavby zdravotníckou technikou bude prevádzkovateľom tohto zariadenia Fakulta NsP v Trnave. Zariadenie bude slúžiť širokej verejnosti regiónu Trnava a určite prispeje k zvýšeniu úrovne zdravotnej starostlivosti v tejto oblasti. Rekonštrukčné práce sa vykonávajú aj v nemocniciach s poliklinikou v Dunajskej Strede, Galante, Senici. V skalickom regióne, kde sídli nemocnica s poliklinikou v okresnom meste Skalica, zabezpečil management nemocnice niektoré dôležité zdravotnícke zariadenia (ergometer pre kardiologickú ambulanciu, audiometer pre ORL a pod.), ktoré výrazne zlepšia kvalitu poskytovaných služieb.

V zmysle zákona č. 416/ 2001 Z. z. prešli dňom 1. 1. 2003 do pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja Nemocnica s poliklinikou v Dunajskej Strede, Poliklinika Šamorín, Poliklinika Veľký Meder, Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša v Galante a Nemocnica s poliklinikou v Skalici.

V zdravotníckych zariadeniach treba optimalizovať a zosúladiť rozsah poskytovaných ambulantných služieb na základe potrieb regiónu, zmeniť nemocnice, ktoré sú v kompetencii TTSK na také právne formy, ktoré umožňujú flexibilné riadenie, napr. akciové spoločnosti a zároveň vytvárať podmienky na zavádzanie managerstva kvality v lôžkových zariadeniach

Na území Trnavského kraja zabezpečovalo v oblasti sociálnej starostlivosti služby pre odkázaných občanov celkom 78 zariadení, z toho 26 zariadení neštátnych. Celková kapacita v týchto sociálnych zariadeniach predstavovala 3 730 miest (k roku 2003), z toho 544 miest v neštátnych zariadeniach.

V roku 2003 boli na území Trnavského kraja v prevádzke domovy sociálnych služieb pre dospelých (8), domovy sociálnych služieb pre deti a dospelých (9), domovy pre osamelých rodičov (2), DD a DSS pre dospelých (3), DD, DPD, DSS pre dospelých (1), zariadenia pestúnskej starostlivosti (3), útulky (5), domovy dôchodcov (21), zariadenia opatrovateľskej služby (8), resocializačné strediská (4), detské domovy (10), združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (2), jeden penzión pre dôchodcov a jeden DeD a DSS pre deti a dospelých.

Vyhľadávanou formou sociálnej starostlivosti je aj opatrovateľská služba, ktorá bola v roku 2003 poskytovaná 1 682 profesionálnymi opatrovateľkami 2 804 občanom priamo v domácnostiach. Práve táto opatrovateľská služba by mohla vhodne nahradiť chýbajúce ubytovacie kapacity v sociálnych zariadeniach. Záujem o poskytovanie opatrovateľskej služby v domácnostiach má rastúci trend.

Subjekty poskytujúce sociálnu starostlivosť zo získaných financií, či už sponzorských, alebo na základe predkladaných projektov zakúpili rehabilitačné pomôcky, zdvíhacie zariadenia, polohovacie lôžka, zútulnili a skvalitnili vybavenie zariadení, organizujú kultúrne podujatia. Snažia sa o utvorenie čo najkvalitnejších podmienok pre jednotlivé sociálne skupiny, ktoré sú odkázané na ich pomoc.

Sieť zariadení z hľadiska druhotnosti a pokrývania oprávneného dopytu po rozvoji, ako aj z hľadiska kvality poskytovanej starostlivosti merateľnej aj technickým stavom objektov, je nedostačujúca.

Cieľom transformácie sociálnych služieb je hlavne zvýšenie kvality, štandardu, ako aj modernizácie zariadení sociálnej starostlivosti. Taktiež je potrebné hľadať efektívnejšie a perspektívnejšie formy sociálnych služieb.

Administratívna štruktúra

Okolo roku 830 sa začínajú dejiny prvého slovanského štátneho útvaru na našom území, Veľkej Moravy. Súčasťou tohto útvaru bol aj súčasný Trnavský kraj, o čom svedčia hradiská v Majcichove, Ducovom, Pobedíme s bohatým výskytom artefaktov dokumentujúcich účasť na vtedajšom intenzívnom hospodárskom a kultúrnom živote.

Na prelome 9. a 10. stor. do Podunajskej kotliny prenikli z juhovýchodných stepí maďarské kmeňové zväzy, ktoré sa tu usadili, podrobili si aj juhozápadné Slovensko a prijali hospodársky a spoločenský spôsob života Slovanov. Začal sa formovať ranofeudálny Uhorský štát. Od 13. stor. patrila časť súčasného Trnavského kraja do Bratislavskej a časť do Nitrianskej stolice, po roku 1850 do Bratislavskej a Nitrianskej župy. Po prvej svetovej vojne prevzala novovzniknutá ČSR administratívne členenie republiky na župy. Od roku 1923 do roku 1928 patrili okresy dnešného Trnavského kraja do Bratislavskej veľkožupy.

Po roku 1948 sa vytvorilo 19 krajov, ktorých počet sa v roku 1960 znížil na 10, dnešný Trnavský kraj bol súčasťou Západoslovenského kraja. Zákonom NR SR č. 221/ 1996 sa vytvoril Trnavský samosprávny kraj.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia