Prievidza

Základné údaje

Prievidza leží uprostred Prievidzskej kotliny, ktorá je ohraničená na východe pohoriami Vtáčnik a Žiar, na severe výbežkom Malej Fatry, na západe Strážovskými vrchmi a na juhu pohorím Tribeč. Nadmorská výška stredu mesta je 280 metrov. Cez mesto preteká rieka Nitra, do ktorej sa zľava vlieva rieka Handlovka. Keďže ide o horný tok, rieka Nitra má v meste ešte charakter podhorskej riečky s porastami jelší, vŕb a krami svíba, truky a hlohu na brehoch, kde hniezdia mnohé druhy spevavého vtáctva. V rieke je množstvo rýb, z ktorých prevládajú pstruhy, hlaváče a jalce. Pod prítokom Handlovky je rieka znečistená, čo znížilo množstvo rýb.

V bezprostrednom okolí Prievidze ubúdajú lesy, sú len v severnej časti, kde prevládajú buky, duby, hraby a borovice. Zahusťovaním osídlenia sa pokrytie lesmi zmenilo na polia, lúky a pasienky. Pôvodné druhy rastlinstva a živočíšstva nahradilo pestré zastúpenie rastlín a živočíchov typické pre obrábanú poľnohospodársku krajinu. Kvetenstvo je zastúpené najmä poniklecom veľkokvetým, guličkou predĺženou, horčinkou veľkou, hadím morom a ďalšími teplomilnými kvetmi.

Z teplomilných živočíchov sú tu pavúky, z hmyzu modlivka zelená, cikáda viničová a truková, jasienka spevavá, z plazov jašterica múrová a zelená, užovka stromová, z vtákov výrik obyčajný, krakľa belasá, strakoš červonohlavý. Lesy sú známe najmä jeleňou zverou, diviakmi a srnčou zverou.

História

Osídlenie dokladujú hradiská prastarého halštatského pôvodu. Slovania ich pretvorili na moderné opevnenia a využili ich ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Najstaršia písomná zmienka je v listine zoborského opátstva z r. 1113, kde sa Prievidza spomína v súpise majetkov. V r. 1383 dostala Prievidza výsady slobodného kráľovského mesta v listine od kráľovnej Márie z rodu Anjou, ktoré sa stali východiskom na niekoľko sto rokov pre slobodný verejný a súkromný život obyvateľov. Ich platnosť skončila r. 1770 súdnym vyhlásením ich neplatnosti. Kráľ Žigmund r. 1415 vydal čiastkové jarmočné výsady a r. 1430 dostali bojnické panstvo bratia Noffryovci, ktorí mestské výsady Prievidze uznali, čo pokračovalo za panovníka Mateja Korvína a jeho nemanželského syna Jána. V 16. stor., v r. tureckej okupácie, mala Prievidza význam kvôli vzniku strategickej poštovej cesty. Reformácia ovplyvnila aj obyvateľov Prievidze a okolia. Bola tu zriadená evanjelická mestská škola, na ktorej študoval Vavrinec Benedikti z Nedožier, podľa ktorého je pomenované súčasné Gymnázium v Prievidzi. 17. stor. bolo poznamenané tureckými vpádmi, čo spôsobilo úpadok mesta. Zmenu náboženskej orientácie na hornej Nitre urobili Thurzovci a po nich katolícki Pálffyovci.

Podmienky na hospodársky rozvoj vytvorili cechové organizácie, kde sa združovali rôzni remeselníci, napr. súkenníci, krajčíri, gombičkári, čižmári a mäsiari. Obyvatelia sa venovali aj poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu obilnín, hrozna a šafránu. Darilo sa tiež ovocinárstvu a vhodné boli aj podmienky na ťažbu a spracovanie dreva.

Významnou historickou udalosťou v 18. stor. bola vzbura žien, ktorá bola literárne a filmovo spracovaná. Spor o právoplatnosť mestských slobôd Prievidze vyústil v marci 1770 do otvoreného boja s bojnickým panstvom. Vzbura bola potlačená a privilégiá boli zamietnuté, čo spôsobilo opäť väčšiu chudobu obyvateľstva. 18. a 19. stor. je spojené s rozmachom kapitalistickej výroby, najmä v tkáčstve, keramike, spracovaní ovocia a v spracovaní dreva.

Obe svetové vojny ovplyvnili života obyvateľov mesta a spôsobili biedu a nezamestnanosť. Jej riešením bolo vysťahovalectvo najmä mužov, živiteľov rodín, ale i žien. V druhej polovici 20. stor. bol na hornej Nitre zaznamenaný prudký rozvoj chemického, banského a energetického priemyslu, kde bola zamestnaná nadpolovičná väčšina obyvateľov Prievidze.

Prievidza bola vždy od 18. stor. sídlom okresu, avšak s rôznym počtom obcí, najmä v jeho západnej časti. S Prievidzou splynuli predtým samostatné obce Necpaly nad Nitrou a Vlčie Kúty.

Súèasnos

Vzhľadom na útlmový program banskej činnosti stúpla v poslednom období nezamestnanosť obyvateľstva. Pribudli však strední a malí podnikatelia a živnostníci v oblasti cestovného ruchu, reštauračných a hotelových službách a stavebníctve.

Na území mesta je 5 kultúrnych zariadení: Hornonitrianske osvetové stredisko, Hornonitrianska knižnica, Hornonitrianske múzeum, Kultúrne a spoločenské stredisko, kino Baník a amfiteáter v Lesoparku.

V meste je 11 základných škôl, Základná umelecká škola L. Stančeka, Centrum voľného času a stredisko služieb škole, obchodná akadémia, združená stredná škola stavebná, združená stredná škola hotelových služieb a obchodu, stredné odborné učilište, SOU poľnohospodárske a SOU strojárske. Sídlo tu má aj Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity.

Obyvateľstvo má len málo príležitostí zamestnať sa priamo v meste. V Prievidzi prevládajú podnikateľské subjekty so zameraním na stavebníctvo. Nástupcom v obuvníckom priemysle sú stredné podnikateľské subjekty na výrobu obuvi prevažne s vývozom do zahraničia. V meste vznikol potravinársky závod a veľký závod na výrobu rôznych komponentov pre automobilový priemysel. V nedávnej minulosti bola postavená tehelňa a pekáreň.

Ostatní obyvatelia sú zamestnaní v chemickom priemysle v blízkych Novákoch, ale tiež v baníctve, ktoré je však v útlme. Poľnohospodárska výroba je zastúpená v menšej miere. Transformáciou JRD vznikol súkromný sektor, ktorý je podporovaný štátnymi dotáciami. V meste bola sprivatizovaná verejná automobilová doprava, ktorá pokrýva všetky časti mesta mestskou hromadnou dopravou. Pošta v meste má väčší význam a spravuje aj okresy Martin a Žiar nad Hronom. Menšie množstvo občanov pracuje v obchodoch, službách, zdravotníctve, školstve, kultúre, telovýchove a cestovnom ruchu, ktorého rozvoj bol výrazne zaznamenaný najmä v agroturistike a zveľadením kultúrnych a historických pamiatok. V Prievidzi sú 3 rímskokatolícke kostoly s historickým významom. Mariánsky kostol postavený okolo r. 1260 s opevneným múrom z konca 15. stor., ďalší je farský kostol svätého Bartolomeja z konca 14. stor. so vzácnymi stredovekými nástennými maľbami, obrazmi a sochami a tretím kostolom je piaristický kostol zo 17. stor., ktorý patrí medzi najhodnotnejšie barokové celky v strednej Európe. V súčasnosti boli postavené 2 moderné kostoly na Zapotôčkoch, rím. kat. a ev., čo je prínosom v zastúpení modernej architektúry.

Mestské zastupiteľstvo schválilo strategický rozvoj, v ktorom sú rozvedené podnikateľské aktivity v centre mesta, vybudovanie priemyselného parku, mestských komunikácií, plavárne, obchodných centier, bytov a oddychových zón. Postupne dochádza k ich napĺňaniu.

Zahraničné vzťahy nadobudli vyššiu úroveň, sú postavené na vzájomnej spolupráci a pomoci. Mesto Prievidza má nadviazané partnerské vzťahy s mestom Ibbenbüren v Nemecku, Šumperk v Českej republike, Luserna San Giovanni v Taliansku.
M. č.: Prievidza I. Staré mesto, Prievidza II. Píly, Prievidza III. Necpaly, Prievidza IV. Kopanice, Prievidza V. Štvrte.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia