Sliač

Základné údaje

Kúpeľné mesto. Vzniklo r. 1960 zlúčením Hájnikov a Rybárov.

Geografia

Leží v prekrásnom prírodnom prostredí západnej časti Zvolenskej kotliny, na západnom úpätí Slovenského rudohoria, na nive a nízkych terasách Hrona a na východných svahoch Kremnických vrchov. Je v tesnom susedstve okresného mesta smerom do Banskej Bystrice. Je obklopený rozsiahlymi lesmi, parkami a pláňami s výhľadom do údolia Hrona, na pohronské doliny, na Kremnické a Štiavnické vrchy a na západnú časť Nízkych Tatier. Patrí k menším kúpeľným mestám, ktoré získali mestský štatút (1969) iba nedávno a to vďaka svojej špeciálnej funkcii. Značne odlesnený povrch chotára tvoria v kotline treťohorné usadeniny s pokrovcom štvrtohorných štrkopieskov. Chotár odvodňuje rieka Hron s ľavostranným prítokom - Sielnickým potokom. Sú tu sadrovo - uhličité a vápenato - horečnaté pramene. Rastie tu jedľa, buk a smrek. Najstaršie partie kúpeľného parku založené po r. 1812, obohatené v r. 1880 - 1893.

História

Názvy mesta: Hájniky - r. 1250 Villa Custodum silvarum; r. 1263 terra ecclesie S. Nicolai; r. 1808 Hájniky; maď. Hajnik. Rybáre - r. 1249 Halasz; r. 1424 Halazy; r. 1773 Ribar; r. 1808 Rabáry; maď. Halásziszliacs, Garamhalászi. Obec Hájniky sa spomína r. 1250 ako osada hájnikov zvolenských kráľovských lesov, od 14. stor. patrili zvolenskému panstvu. V r. 1582 - 1657 boli poplatné Turkom, r. 1626 vypálené, pričom boli zničené aj všetky písomné pamiatky. Začiatkom 18. stor. odišlo niekoľko roľníkov na Dolniaky. R. 1828 žilo v 63 domoch 461 obyvateľov. Požiar v r. 1876 zničil skoro celú obec. Za 1. ČSR sa začalo so stavbou letiska. Po vypuknutí SNP sa letisko Tri duby stalo operačnou základňou povstaleckého letectva. Rybáre - spomínajú sa r. 1249 ako osada rybárov zvolenského kráľovského hradu, od konca 13. stor. boli poddanskou obcou zvolenského panstva. R. 1582 - 1668 bola poplatná Turkom. R. 1828 žilo v 44 domoch 399 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohosp. R. 1884 - 1887 tu pracovala továreň na majoliku. Už v stredoveku budila pozornosť časť chotára obce Rybáre na Zvolenskej vrchovine, kde z jám vychádzali pary a teplá voda. Domáce ženy v teplej vode prameňa močili konope, pri státí vo vode oceňovali blahodarné účinky na reumatické choroby. Najstaršie písomné údaje o prameňoch sa nachádzajú v privilégiu slobodného kráľovského mesta Zvolena, pri opise jeho okolia a hraníc, ktoré bolo vydané kráľom Belom IV. v r. 1244. V roku 1711 Zvolenská župa vymenovala pre kúpele na Sliači osobitného dozorcu, ktorý sa staral o poriadok v kúpeľoch. V roku 1726 sú uznávané ako liečivé v spise grófa Marsigliho. O liečivých účinkoch sliačskych prameňov sa dočítame v hlásení o večných dŕžavách c. k. z roku 1775, kde sa hovorí, ako istá stará žena - opuchnutá, trpiaca na vodnatieľku - namáčala ľan. Ponorená časť nôh jej po vyjdení z jazierka bola odpuchnutá. Na Sliači vyviera päť prírodných liečivých prameňov. Najvýdatnejší a z hľadiska liečebného využitia je Kúpeľný prameň, ktorý vyviera priamo pod Kúpeľným domom a bez akéhokoľvek ďalšieho zásahu sa využíva na všetky liečebné účely. V roku 1733 sa už uvádzali ako Slacz a r. 1741 Sliacs, zrejme názov odvodzovali od soli. Kúpele na Sliači prevzala r. 1803 Banská komora, ktorá spolu so župou vykonávala zdravotnícky a policajný dozor, ako aj výstavbu. Výstavba kúpeľov prebiehala od r. 1812, keď Zvolenská župa vystavala prvú budovu s názvom Buda. Kúpeľný areál sa začal rozrastať r. 1819. V r. 1927 - 1938 postavili liečebný dom Palace, ktorý sa vtedy pokladal za najväčší liečebný ústav v strednej Európe a pridal na kráse, vzhľade a zvuku tejto perly slovenských kúpeľov. Dnes sa tu liečia klienti s chronickými chorobami obehových ústrojov, z chorôb srdca a ciev, ischemické srdcové chyby. Na liečebné využitie minerálnych vôd je vybudované moderné balneoterapeutické zariadenie. Počas SNP plnilo významnú úlohu letisko Tri Duby. Stalo sa letiskom 1. čs. armády na Slovensku. Letisko nepriateľ niekoľkokrát odstreľoval z palubných zbraní a bombardoval. V kúpeľoch bola zriadená vojenská nemocnica. K tomuto historickému prehľadu rozvoja kúpeľov treba spomenúť mená niekoľkých vzácnych hostí, najmä cudzincov, ktorým na pamiatku ich návštevy a liečenia dala kúpeľná správa vyhotoviť pamätné dosky na viacerých budovách kúpeľov. Patria k nim: maďarský revolucionár Lajos Kossuth, rakúsky dramatik a básnik Franz Grillparzer, spisovateľka Božena Nemcová, básnik Ján Kollár, akademický sochár P. Dobrík, srbská kráľovná Natália s korunným princom Alexandrom, maďarský básnik János Arany, spisovateľ Pavol Országh Hviezdoslav, spisovateľka Ľudmila Podjavorinská, Terézia Vansová, Štefan Krčméry, hudobný skladateľ Ján Cikker, herec Július Pántik a veľa ďalších osobností.

Demografia

Obyvatelia sa živili poľnohosp., obchodom s obilím, po dve storočia boli v chotári panské chmelnice. Stovka obyvateľov sa zaoberala výrobou kvalitných tehál, významným sa stalo hrnčiarstvo. Ovčiari boli známi ako ľudoví rezbári. V období medzi dvomi svetovými vojnami bolo prevládajúcim zamestnaním dobytkárstvo, najmä chov oviec, výroba bryndze, syra, oštiepok a pareníc. Ľudoví umelci sa zaoberali výrobou dreveného bačovského riadu, fujár, píšťal, hospodárskeho náradia a niektorí sa zaoberali novými metódami v poľnohospodárstve. Dnes pracujú obyvatelia mesta hlavne v kúpeľoch. V roku 1869 žilo na Sliači 1104 obyvateľov, v r. 1900 to bolo 1260 obyvateľov, r. 1921 - 1370 obyvateľov, r. 1961 - 2237 obyvateľov, r. 1980 - 4409 obyvateľov a v roku 2001 to už bolo 4676 obyvateľov, ktorí žili v 851 domoch (1816 bytoch).

Kultúra

Slovenské ochotnícke predstavenia sa hrali od r. 1910. Hudobný život sa každoročne sústreďuje do tradičného podujatia Hudobné leto a folklórne vystúpenia, ktoré sú vždy veľkolepou spoločenskou udalosťou. Na programe sú symfonické koncerty, hudobné a kultúrne programy za účasti popredných domácich a zahraničných umelcov. Knižnica kúpeľov bola založená v r. 1870. Medzi najstaršie pamiatky patrí kostol rím. kat. ranogotický z roku 1263, prestavaný v 15. stor., r. 1627 zničený, r. 1668 obnovený; pri kostole zvonica s 51 centovým zvonom z r. 1313; kaštieľ ranorenesančný z prvej polovice 16. stor.; pamätná tabuľa Andreja Sládkoviča; kaplnka klas. Sv. Hildegardy zo začiatku 19. stor.; výmaľba a obrazy od J. Hanulu; klasicistický kúpeľný dom Detva z r. 1820; výtvarné riešenie kupoly kúpeľných budov od I. Šimka z r. 1961; pred budovou školy stojí busta A. Sládkoviča (1970). Telovýchova založená v roku 1925, v r. 1927 futbalový Klub ŠK Rybáre, potom TJ Slovan. R. 1931 usporiadaný veľký medzinárodný šachový turnaj. V r. 1948 vznikol volejbalový oddiel, atletický a stolný tenis. Významnejším podujatím je od r. 1945 futbalový turnaj o Putovný pohár SNP a Bezroukov memoriál - lyžiarske preteky v bežeckých disciplínách. Priamo v areáli kúpeľov je dostatok možností k spríjemneniu voľných chvíľ - prírodné kúpalisko s termálnou vodou, tenisové dvorce, volejbalové ihrisko.

Infraštruktúra

Dĺžka miestnych komunikácií je 19 km, premáva mestská hromadná doprava a 5 autobusových liniek miestneho významu. V meste sú 2 materské školy, Základná škola pre 1. - 9. ročník, Základná umelecká škola, stále kino, prírodné kúpalisko, 2 futbalové ihriská, lekáreň, ambulancie praktického lekára, komerčná banka, 9 predajní potravinárskeho tovaru, obchodný dom, pohostinstvá, hotel, penzión a turistická ubytovňa.
M. č.: Hájniky, Rybáre, Sampor, Sliač - kúpele.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia