Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

Okres  Žarnovica

Žarnovica

Základné údaje
Okres Žarnovica leží v strede Slovenskej republiky v Banskobystrickom kraji, jeho rozloha je 426 km2. Územie okresu je hornaté. Zasahujú doň celky sopečného Slovenského stredohoria, a to Pohronský Inovec, Vtáčnik, Štiavnické vrchy a južný výbežok Žiarskej kotliny. Povrch územia má charakter vrchovín a hornatín, v ktorých bola vyhĺbená dolina Hrona a Novobanská kotlina. Územím okresu preteká rieka Hron, do ktorej sa sprava vlieva Kľak a zľava Richňava. Na územie okresu zasahuje CHKO Ponitrie (pohorie Vtáčnik) a CHKO Štiavnické vrchy. Z maloplošných chránených území sú tu 2 národné prírodné pamiatky - Andezitové kamenné more a Starohutský vodopád, 1 prírodná pamiatka - Ostrovica, 2 nár. prír. rezervácie - Kašivárová, Vtáčnik, 1 prír. rezervácia - Klíča a 2 chránené areály - Les Škurátka a Revištský rybník. Na geol. stavbe územia sa zúčastňujú neogénne sopečné celky, v ktorých majú hlavné zastúpenie andezity a ich pyroklastiká, menej sú zastúpené bazalty (čadiče), ryolity a ryodacity. V doline Hrona sú usadeniny riečnych štrkov, pieskov a hlín. Povrch územia okresu má charakter vrchovín a hornatín, v ktorých bola vyhĺbená dolina Hrona a Novobanská kotlina. V reliéfe pohorí výrazne vystupujú erózne trosky lávových pokrovov a prúdov.

Dolinu Hrona s úpätiami pohorí zaraďujeme do teplej klimatickej oblasti, ostatné územie patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, vrcholové časti Vtáčnika do chladnej klimatickej oblasti.

Plošne najrozšírenejším pôdnym typom okresu je hnedá lesná pôda kambizem, ktorá sa vyvinula na sopečných horninách. Nivu pozdĺž Hrona pokrýva nivná pôda fluvizem. Časť územia, najmä v doline Hrona a v Novobanskej kotline, je odlesnená. Nižšie partie pohorí pokrývajú dubové a dubovo - hrabové lesy, vo vyšších častiach sa vyskytujú najmä bučiny a jedľo - bučiny. Miestami rastie aj smrek a borovica. Zo vzácnych rastlín sa v okrese vyskytujú slezinník severný, žltohlav európsky, šafran Heuffelov, mečík strechovitý, metlica krivoľaká, jazýčkovec kozí a cesnak guľovitý.

Zo živočíšnych druhov tu prevládajú zástupcovia spoločenstva listnatých lesov, ktorých predstaviteľmi sú: srnec lesný, jeleň lesný, muflón lesný, líška hrdzavá, diviak lesný a mačka divá. Vyskytujú sa tu aj viaceré chránené druhy: sokol sťahovavý, haja červená, výr skalný, jastrab krahulec, jazvec lesný, rys ostrovid a jašterica živorodá.

Turist. najpríťažlivejšími časťami okresu sú zalesnené pohoria Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Okres Žarnovica so svojim čistým prír. prostredím, kultúrno - hist. vzácnosťami, širokými možnosťami zimnej i letnej turistiky, cykloturistiky, mototuristiky, splavovania rieky Hron i význačnými športovými a kultúrnymi podujatiami patrí k vyhľadávaným oblastiam Slovenska.

Hosp. štruktúra okresu prešla od r. 1989 výraznými zmenami, vytvorili sa akciové spoločnosti, alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, vo viacerých prípadoch so zahraničnou účasťou. V hospodárstve okresu majú dominantné postavenie dve odvetvia priemyslu a to priemysel stavebných hmôt a drevospracujúci priemysel. K prosperujúcim podnikom patrí Izomat, a. s., v Novej Bani (výroba stavebných, tepelno - zvukových a izolačných materiálov). Na tradíciu drevospracujúceho priemyslu nadväzuje ANB, a. s., v Žarnovici, na tradíciu ťažby a spracovania rúd v Štiavnických vrchoch Slovenská banská spoločnosť., a. s., v Hodruši - Hámroch, kde sídlia aj firmy Štiavnické strojárne, s. r. o. a Sandrik, a. s., ktoré sa zaoberajú výrobou autopríslušenstva, kovových nádob, obalov a plastov. Približne polovicu rozlohy okresu zaberajú lesy. Najúrodnejšie pôdy sú v doline Hrona, pestuje sa hlavne jačmeň, zemiaky, raž a z krmovín ďatelina. Dobré podmienky má chov hovädzieho dobytka. Na území okresu je Slovenská brána - prielom Hrona cez Štiavnické vrchy, kadiaľ vedú najvýznamnejšie dopravné ťahy na stredné Slovensko. Sídlo okresu - Žarnovica je vzdialená od Banskej Bystrice 62 km, od Bratislavy 154 km.

Hoci archeologické nálezy poukazujú na osídlenie územia už v neolite, najst. písomná zmienka sa viaže k r. 1075, keď kráľ Gejza I. daroval benediktínskemu opátstvu v Hronskom Beňadiku rozsiahle majetky. V listine sa spomína aj ďalšia obec okresu - Voznica (Goznucha), ako mýto opátstva. Až r. 1320 levický kapitán Becsey preložil mýto z Voznice do Žarnovice. Tak vošla do písaných dejín osada Žarnovica, neskôr jarmočné a trhové mestečko. K významným lokalitám okresu patrí oblasť Novej Bane, bývalého významného kráľovského slobodného ban. mesta, a oblasť Hodruše - Hámrov, ktorých obyv. boli po úpadku banskej činnosti nútení hľadať obživu v náhradných odvetviach. Obyv. sa tiež venovali poľnohosp., práci v lesoch, furmanke, pltníctvu, neskôr sa orientovali na sklárstvo a výrobu mlynských kameňov. Obce okresu Žarnovica sa počas 2. svet. vojny aktívne zapojili do SNP. Do dejín vošiel hlavne Kľak a Ostrý Grúň, kde sa pod krvavé represálie podpísala nemecká protipartizánska jednotka Edelweiss. Industrializácia po ukončení 2. svet. vojny priniesla rozvoj miest a obcí okresu. Priem. podniky sa orientovali hlavne na spracovanie dreva a výrobu stavebných hmôt. Podstatná časť územia dnešného okresu Žarnovica patrila od 13. stor. do r. 1848 do Tekovskej stolice, neskôr až do r. 1922 do Tekovskej župy. Iba územie jednej dnešnej obce - Hodruše -Hámrov, časť Banská Hodruša, bolo v Hontianskej stolici, neskôr v Hontianskej župe. Pri administratívnom členení v r. 1923 bol vytvorený okres Nová Baňa, akýsi predchodca okresu Žarnovica, ktorý až do r. 1928 patril do Zvolenskej župy, neskôr, v rokoch 1938 - 1945 do Pohronskej župy a v rokoch 1949 - 1960 do banskobystrického kraja. Zníženie počtu okresov v r. 1960 znamenalo zánik aj okresu Nová Baňa, pričom jeho územie sa stalo súčasťou okresu Žiar nad Hronom. Žarnovica teda od r. 1923 patrila do okresu Nová Baňa a od r. 1960 do okresu Žiar nad Hronom. Sídlom samostatného okresu sa Žarnovica stala v r. 1996. V okrese sú 2 mestá - Nová Baňa a Žarnovica a 16 obcí: Brehy, Hodruša - Hámre, Horné Hámre, Hrabičov, Hronský Beňadik, Kľak, Malá Lehota, Orovnica, Ostrý Grúň, Píla, Rudno nad Hronom, Tekovská Breznica, Veľká Lehota, Veľké Pole, Voznica a Župkov. Žarnovica je sídlom úradov, je tu detašované pracovisko Obvodného úradu v Žiari n. Hronom, Obvodný lesný úrad, pracovisko Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici a Správa katastra. Mestá a obce okresu Žarnovica sú členmi Združenia miest a obcí Slovenska.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť