Senec

Geografia

Senec leží v Podunajskej nížine. Juhovýchodná odlesnená rovinná časť chotára je na štvrtohornej nive Čiernej vody, severozápadná na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny z mladotreťohorných uloženín. Má lužné a černozemné pôdy. Na širokom plochom chrbte pahorkatiny je chránená prírodná oblasť Martinský les so zachovaným komplexom nížinného dubového lesa a s porastom ceriny pontickokontinentálneho typu. Východne od mesta vznikli bagrovaním riečneho štrku rozsiahle umelé jazerá, z ktorých časť sa využíva na rekreačné účely. Známa je bažantnica, ktorá siaha až do chotára Šenkvíc.

História

Staršie osídlenie lokality dokladajú nálezy volútovej kultúry želiezovského typu, unětickej kultúry, skýtsko-halštatské birituálne pohrebisko zo 6. - 5. stor. pred n. l., laténske sídlisko a nálezy z doby rímskej, slovansko-avarské pohrebisko zo 7. - 8. stor., rom. kláštor a kostol z 11. stor. s radovým pohrebiskom. Písomne sa obec spomína 25. novembra 1252 (Zemch), v listine palatína a bratislavského grófa Rolanda v súvislosti s vytyčovaním chotárnych hraníc. Ďalšou písomnou správou je listina z 18. decembra 1326, ktorou Karol I. obnovuje chotár osady Beel a spomína kostol sv. Mikuláša v Senci. Okolo r. 1480 získala právo trhu a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko s mýtom, v r. 1714 a 1720 rozšíreným o jarmočné právo. Senec bol vlastníctvom viacerých feudálnych rodín Báthoryovcov, Székelyovcov, Pernicovcov, Thurzovcov a Esterházyovcov (patril im až do r. 1918). Od 17. stor. bol Senec jedným z významnejších hospodárskych a obchodných centier na južnom Slovensku. V r. 1615 - 57 sa tu niekoľkokrát zišli župné zhromaždenia. V r. 1774 - 80 bola v budove Veľký štít zriadená polepšovňa pre ženy s textilnou manufaktúrou (neskôr sirotinec). V r. 1938 - 45 bol Senec pripojený k Maďarsku. Výraznejší všeobecný rozvoj zaznamenal Senec po 2. svet. vojne. Vybudovali sa podniky, školy, sociálne a kultúrne zariadenia, služby, atď. V r. 1949 - 60 bol sídlom okresu, potom sa stal súčasťou okresu Bratislava - vidiek. Opätovne sa stal Senec sídlom okresu v r 1996.

Miestna časť Bodszeg - obec je doložená z r. 1360 (Bodzeg) v r. 1400 ju tunajší zemania Ondrej a Benedikt Bodo odkázali bratislavskej kapitule. Zanikla a časť jej chotára pripadla Hrubému Šúru a Kráľovej. Budy, osada sa spomína v r. 1326 (Budi). Svätý Martin, osada s rom. kláštorom je písomne doložená z r. 1409 (Zenthmarton).

Demografia

Senec patrí k mestám, v ktorých dominantným odvetvím obživy obyvateľstva bolo poľnohosp., chov dobytka a obchod s dobytkom, v menšej miere vinohradníctvo a remeslá. Cechové organizácie remeselnej výroby sú doložené až od začiatku 18. stor. (krajčírov, hrnčiarov a džbankárov, neskôr murárov atď.). Od 18. stor. tu pracovala tehelňa, koncom 18. stor. Szakmáryho manufaktúra na konopnú priadzu, v r. 1860 liehovar a rafinéria, v 19. stor. Esterházyovský podnik na spracovanie srsti, výrobu kief a metiel. Po parcelácii majetku grófa Esterházyho tu v r. 1924 vznikla kolónia presídlencov zo stredného Slovenska a z Moravy (Nový Svet). Po r. 1945 sa sem presťahovali Slováci z Rumunska. Všestranný rozvoj mesta nastal po 2. svet. vojne. Obyvateľstvo našlo obživu v nových podnikoch - Stavohmoty, Doprastav, Elektrovod, Stavoindustria, Želez. priem. stav. výroba, Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky (ťažba štrku a výroby prefabrikátov). Taktiež sa rozvinul aj priemysel potravinársky (mlyny, pekáreň, veľkosklad, kafiléria), nábytkársky (výroba nábytku, kresiel), atď. Postupne sa do popredia výrazne dostávala rekreačná funkcia mesta. V súčasnosti v tejto zmiešanej slovensko - maďarskej oblasti prevažuje národnosť slovenská (cca 74 %).

Kultúra

Kultúra sa začala výrazne rozvíjať po 2. svet. vojne. Kultúrne aktivity zahájil Osvetový dom (so sálou s kap. 200 miest), aktívne pôsobil ZK ROH podniku Elektrovod (so sálou s kap. 250 miest a klubovňou). Ďalej kino Dukla a svoju činnosť zahájila i knižnica s čitárňou. V súčasnosti sa kultúrny život sústreďuje v kultúrnych a spoločenských organizáciách. Širokú škálu kultúrnych aktivít rozvíja Mestské kultúrne stredisko Senec so svojimi organizáciami (kino Mier, amfiteáter, Mestská knižnica, galéria atď.). V meste pôsobia tanečné súbory - ESO a SETAS, dychová hudba SENČANKA a viacero speváckych zborov, súborov a skupín: Radosť, Melodyk, Radostné pážatá a Akcent live. Každoročne sa tu konajú významné a populárne podujatia - Senecký festival dychovej hudby, Senecké leto, Veľký letný karneval a pod.

Šport v Senci má mnohoročnú tradíciu. Už v r. 1919 prostredníctvom Seneckého atletického klubu (SAC) sa tu pestoval futbal a stolný tenis. Po ňom vznikli ďalšie kluby: Senecký maďarský atletický klub, Rím. kat. mládežnícky klub, VAS, Senecký telocvičný kruh, atď. V r. 1922 vznikol na báze VAS-u športový klub Meteor, v rámci ktorého sa pestoval aj volejbal, turistika, cyklistika a zimné športy. V r. 1935 sa kluby Meteor a STK zlúčili pod spoločným názvom ŠK Senec, ktorý pôsobil až do r. 1939. Svoju činnosť obnovil v r. 1946 a viackrát zmenil názov (RSD, Mlyn, Sokol, Slavoj atď.). Začalo sa rozvíjať zápasenie, box, gymnastika, šach i jachting. Neskôr vznikla TJ Energia. Na tieto tradície nadväzuje súčasný bohatý športový život prostredníctvom aktivít športových klubov, pestuje sa futbal, armwrestling, karate, volejbal, tenis, potápanie, jachting, auto-moto, joga, šach atď. Strediskom vodných športov sú najmä umelé Senecké jazerá. V meste a okolí sa poriadajú známe športové podujatia (i s medzinárodnou účasťou), ku ktorým patrí turnaj "Senec a jeho priatelia", Turnaj v armwrestlingu, medzinárodný mládežnícky Megaturnaj a mnohé iné. Známe je každoročné Trojkráľové kúpanie (pre otužilcov, vždy 6. januára).

Školstvo

Zmienka o stredovekej kancelárii po latinsky píšuceho pisára Gregora zo Senca sa vyskytuje v r. 1397. V 16. stor. tu založili školu Thurzovci. V 17. stor. je doložená pri fare cirkevná škola. Na návrh uhorského kancelára grófa Františka Esterházyho založila panovníčka Mária Terézia dekrétom zo 14.9.1763 v budove Malý Štift Collegium oeconomicum, ktorého úlohou bolo poskytnúť poslucháčom vyššie vzdelanie z odboru finančníctva, technických náuk a ekonomiky. Organizačne a obsahovo bolo vysokou školou. Vyučovacou rečou bola nemčina a štúdium trvalo tri roky. Výchovu a vyučovanie zverila župa piaristom, ktorých povolali z Trenčína a Svätý Jura. Budova školy v r. 1776 vyhorela a škola zanikla. Piaristi zriadili pri Collegiu aj gymnázium. V období pričlenenia k Maďarsku vzniklo maďarské a v r. 1945 slovenské gymnázium. V r. 1960 tu zahájilo činnosť študijné stredisko Univerzity 17. novembra pre zahraničných študentov. V súčasnosti pôsobia v Senci 3 ZŠ, Základná umelecká škola, Súkromná Základná umelecká škola Renáty Madaraszovej, Špeciálna ZŠ, Gymnázium Antona Bernoláka (slov.), Gymnázium Alberta Molnára (maď.), Dievčenská odborná škola s vyuč. jazykom maďarským a Združená stredná škola. Súbežne svoje aktivity rozvíjajú i Pedagogicko-psychologická poradňa, Centrum voľného času Senec, v oblasti výchovnej a vzdelávacej Pastoračné centrum a Materské centrum OZ Senecké slniečko.

Pamätihodnosti

Vjuhozápadnej časti námestia stojí kostol sv. Mikuláša biskupa, ktorý je dominantou mesta. Pôvodne ranogotická stavba prešla viacerými úpravami - renesančnou v r. 1663, barokovou v r. 1740, posledné úpravy sa zrealizovali v 19. a 20. stor. Najvzácnejšou historickou pamiatkou na centrálnom námestí je renesančný kaštielik, tzv. Turecký dom, ktorý dal v r. 1556 - 60 postaviť bratislavský župan Krištof Battyányi (dnes je v ňom zriadená štýlová reštaurácia). Jedným z najväčších historických objektov je Veľký Štift. Táto renesančná stavba bola sídlom rod. Esterházyovcov. Vystriedali sa v nej rôzne ustanovizne - ženská polepšovňa (1773), mestský sirotinec (1780) atď. Ďalej sa v meste zachovala barok. socha Immaculaty z l. pol. 18. stor. K zaujímavostiam patrí aj renesančný pranier zo zač. 17. stor.

VSenci sa narodil Albert Szenci Molnár (1574 - 1639) - jazykovedec a skladateľ duch. piesní. Pôsobil tu v r. 1799 Ján Nepomuk Hummel (1778 - 1837) - hudob. skladateľ.

Hospodárstvo

Tak ako aj v iných oblastiach, do vývoja hospodárstva zasiahli celospoločenské zmeny po r. 1989. Viaceré štátne a družstevné podniky zanikli a vytvorili sa nové podnikateľské subjekty. V meste Senec sa skoncentroval priemysel okresu (viď okres Senec). Svojimi aktivitami rozvoju mesta napomáha Spolok seneckých podnikateľov.

Infraštruktúra

Poliklinika bola v meste zriadená v r. 1958. V meste je vybudovaná sieť kultúrnych zariadení - Mestská knižnica, kino Mier, amfiteáter, Galéria MsKS (výstavná sieň), Galéria Poetika - autorská galéria seneckej akademickej maliarky Jitky Bezúrovej a pod. Rozvoj športu v meste podporujú ihriská, tenisové kurty, fitnes a iné športoviská. K najvýznamnejším patrí Národné tréningové centrum, ktoré je významným projektom Slovenského futbalového zväzu. V jeho areáli sa okrem troch špičkových hracích plôch nachádzajú rehabilitačné zariadenia a prevádzkuje sa vodoliečba. Ako jeho súčasť je zahrnuté i medicínsko-diagnostické centrum, antidopingové laboratórium a posilňovňa. V areáli Slnečných jazier sú vybudované detské ihriská, hotelové komplexy ponúkajú možnosti pestovať tenis, squash, bowling, kolky, biliard, minigolf, šípky atď. K dispozícii sú masáže, bazény (vírivá masážna vaňa jakuza, bazén s protiprúdom), sauny i fitnes. Na severe Slnečných jazier je vybudovaný aquapark so saunovým komplexom, soláriom a i. službami.

Mesto Senec je sídlom pobočiek a expozitúr bánk i poisťovní. Programy rozvoja sú zamerané hlavne na oblasť rozvoja cestovného ruchu. Medzinárodné vzťahy mesto udržiava prostredníctvom kultúrnych a športových podujatí.

História Slneèných jazier

Vznik Slnečných jazier súvisí s intenzívnym bagrovaním štrku od roku 1845, ktorý tu dolovala uhorská stavebná železničná správa za účelom stavby železnice Bratislava - Galanta. Intenzívnym bagrovaním vzniklo päť samostatných vodných celkov, neskôr spojené v jeden. Možnosť využiť jazero, tzv. Bager ako prírodné kúpalisko využila v roku 1919 Slovenská Beseda v Senci a v spolupráci s 59. Zborom Slovenskej ligy bager vyčlenili a ohradili vodnú plochu na kúpanie. Prírodné kúpalisko "Bager" dostalo nový názov "Slovenské Tahiti". Tento názov sa však neudomácnil a obyvatelia Senca ako aj ostatní návštevníci kúpaliska nazývali jazero i jazerá "Bágrom". V roku 1930 sa prírodného kúpaliska ujal definitívne 59. Zbor Slovenskej ligy v Senci. Prevzal kúpalisko do nájmu od správy ČSD, dal ho oplotiť, zriadil na pláži bufet a niekoľko stánkov, založil malú lodenicu. Zisk pri vyberaní vstupného 1,50 Kčs za osobu venovala Slovenská liga na podporu chudobných slovenských žiakov.

Na jazere "Báger" sa usporadúvali povestné "benátske noci" a na pláži mládež hrávala tenis, volejbal a podobné hry. Svoj súčasný názov Slnečné jazerá dostal "Bager" v roku 1960, vyhlásením súťaže o nový názov tohto prírodného kúpaliska. A tento názov si dodnes uchoval.

Slneèné jazerá dnes

Postupným budovaním areálu Slnečných jazier sa tieto stali obľúbeným cieľom dovolenkových ciest návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy a každoročne zaznamenávajú taktiež návštevy zo zámoria.

Prírodné podmienky jazier sú mimoriadne priaznivé pre letnú turistiku. Mierne podnebie, teplá voda s priemerom 25 °C, slnečný svit vyše 2200 hodín za rok, bohaté možnosti ubytovania, stravovania a ďalších služieb priamo v areáli jazier, bohaté možnosti vodných športov, možnosť rybolovu, umožňuje prežiť nezabudnuteľné chvíle na zelených plážach a volajú po návrate do tohto raja pre turistov. Letná turistická sezóna trvá od júna do septembra, v závislosti od počasia.

Areál Slnečných jazier zahŕňa komplexné ubytovanie a stravovacie služby. Rekreačné stredisko Slnečné jazerá ja rozdelené na južnú a severnú stranu. Na severe sa nachádza priestranný stanový tábor s kapacitou 900 stanových miest, množstvo hotelov a penziónov, ako aj nespočetné množstvo zábavy (Tartus centrum - zábavné centrum, Aquapark, požičovňa vodných bicyklov, tobogány, volejbalové ihriská, vodný futbal). Na južnej strane je rekreantom k dispozícii ubytovanie v chatkách, v karavanovom kempe (kapacita 200 karavanov), hoteloch a penziónoch, a takisto detské ihriská (pieskoviská , šmýkalky a hojdačky), tenisové kurty, volejbalové plážové ihriská, vodný futbal, požičovňa športových potrieb (člny, vodné bicykle).

V rámci hotelových komplexov je možné zahrať si tenis, squash, bowling, kolky, biliard, minigolf, šípky, stolný tenis. K dispozícii sú v ponuke aj masáže, bazény (vírivá masážna vaňa jakuza, bazén s protiprúdom), sauny, posilňovne. Stravovacie služby sú zabezpečené rozsiahlou sieťou stánkov s občerstvením priamo v areáli.

Atrakcie v okolí Senca

V neďalekej Kráľovej pri Senci je možné si objednať vyhliadkové lety nad "Slnečnými jazerami" a okolím, nachádza sa tam aj historicky veľmi cenný Včelársky skanzen. V Hrubej Borši je jazdecká škola. Asi 20 km od Senca sa nachádza termálne kúpalisko Vincov les. V Kostolnej pri Dunaji je veľmi obľúbená atrakcia v podobe Oázy sibírskych tigrov.

Správa cestovného ruchu

Slnečné jazerá spravuje mestská príspevková organizácia - Správa cestovného ruchu. Pôvodná organizácia bola založená v roku 1978 pod názvom Okresná správa rekreačných služieb. Počas celého roka zabezpečuje Správa cestovného ruchu ubytovanie v hoteli Amur pre jednotlivcov a kolektívy. V letnej turistickej sezóne poskytuje aj ubytovanie v bungalowoch, v stanovom a karavanovom tábore.

Senecké leto - otvorenie letnej turistickej sezóny
Senecké leto je veľkolepé podujatie, ktorým sa v parku na južnej pláži Slnečných jazier slávi od roku 1990 príchod leta, otvára turistickú sezónu (v polovici mesiaca jún) v jednom z najznámejších centier cestovného ruchu na Slovensku. Podľa štatistík stredisko každoročne navštívi 1 milión turistov.

Priestranstvo v prekrásnom prostredí rekreačného strediska je prispôsobené účelom masových kultúrnych akcií. V odpočinkovej zóne nájdeme moderné oázy s občerstvením a dostatkom miesta na sedenie. Najmenšie deti zaujme rozprávkový svet. Senecké leto sa neorientuje na úzku, vekovú či záujmovú, skupinu návštevníkov, ale má celospoločensky rozmer. V letnom amfiteátri sa rozprúdi program so širokou škálou zábavných žánrov. Podujatie graduje vystúpeniami interpretov, ktorí dokážu vytvoriť autentickú živelnú atmosféru. Hrali tu už takmer všetci, čo v slovenskej populárnej hudbe niečo znamenajú. Bodkou za Seneckým letom je veľkolepý ohňostroj nad vodami Slnečných jazier a diskotéka do ranných hodín.

Obľubu podujatia potvrdzuje každoročne predaných 10 tisíc vstupeniek. Cieľom akcie, na organizácii ktorej sa podieľa Mesto Senec, Mestské kultúrne stredisko a Správa cestovného ruchu v Senci, je zviditeľniť Slnečné jazerá a Senec ako centrum turistického ruchu.

Ve¾ký letný karneval

Populárny senecký karneval sa koná týždeň po otvorení letnej sezóny (Senecké leto). Vyhľadávajú ho nielen diváci, ale všetci tí, ktorí sa chcú raz za čas poriadne odviazať. Do karnevalového sprievodu sa v júni zapájajú senecké deti, hýriace stále uletenejšími nápadmi, tínedžeri i "duchom mladí seniori, mystifikátori i recesisti. Čo veselšie si zdravo môžeme dávkovať, než vítanie obdobia prázdnin a letných radovánok. Vyzdobená pešia zóna zrazu ožíva farbami a myšlienkami. Éterické rozprávkové bytosti sa míňajú s postavami z podsvetia a skromne odetými divožienkami. Kto sa nestihne pripraviť, priamo na mieste si môže nechať pomaľovať tvár. Centrálne prostredie mesta je stvorené na pouličné divadlo plné známo - neznámych tvárí, čísiel tanečných a hudobných súborov, nočnej zábavy. Karnevalový sprievod prechádza pešou zónou, ktorú lemuje dav zvedavcov, s finále na námestí. Masky posudzuje čarodejnícka porota a tie najnápaditejšie bývajú ocenené. Večer znie mestom hudba z dvoch pódií, neskôr až do rána diskotéková.
M. č.: senec, svätý martin.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia