Okres  Levoča

Levoča

Demografia

Región stredného Spiša tvoria tri okresy: Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica. Okres tvorí 33 obcí, z toho 2 mestá: Levoča a Spišské Podhradie, hustota obyvateľstva na m2 je 88 osôb. Vo vidieckych sídlach žije 43 % obyvateľov okresu. Percento obyvateľov, ktorí sa prihlásili k rómskej národnosti (1995), bolo v okrese Levoča najvyššie v Prešovskom kraji a tretie na Slovensku (po Gelnici a Spišskej Novej Vsi). Najstaršia obec je Jablonov (1235), najmladšia Nemešany (1570), s najväčším počtom obyvateľov Spišský Štvrtok (2273), s najmenším počtom obyvateľov Harakovce (70). Okres Levoča bol na základe zákona SNR SR č. 221/96 Z. z. začlenený do Prešovského kraja, počtom obyvateľov patril medzi jeho druhý najmenší okres. Od 15. stor. do 31. 12. 1922 bol centrom Spišskej župy. Okresným sídlom (s rôznymi právomocami a rôznymi názvami) bol nepretržite od 15. stor. do roku 1960. Od roku 1960 do 1996 patrila väčšina územia do okresu Spišská Nová Ves, ten patril do Východoslovenského kraja. K 31. 12. 2003 bol Okresný úrad v Levoči zrušený. V súčasnosti výkon štátnej správy pre okres Levoča zabezpečuje Obvodný úrad v Poprade. Na pracovisku v Levoči zostali niektoré odbory - všeobecnej vnútornej správy, živnostenského poistenia, krízového riadenia, vnútorných vecí a informatiky.

História

Osídlenie územia dnešného okresu je známe už z predhistorického obdobia. Svedčia o tom archeologické náleziská na Dreveníku, Spišskom hrade, Myšej Hôrke, Zalužanoch, Krigove a na mnohých iných, archelógmi zmapovaných i nezmapovaných lokalitách. O slovanskom osídlení hovoria nálezy už začiatkom 6. stor. Výraznejšie bola táto oblasť zaľudňovaná od prvej polovice 13. stor. Po tatárskych vpádoch (1241) umožnili uhorskí panovníci usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým usadlíkom. Pre vytvárajúce sa spoločenstvo Provinciu spišských Sasov dostali osobitné hospodárske výhody od kráľa Štefana V. v roku 1271. Levoča sa stala centrom Provincie. V 13. -14. stor. sa s rozvojom baníctva a remesiel na Spiši začali rozvíjať mestské sídla, z ktorých Levoča a Kežmarok boli najväčšie, a viacero menších miest, ktoré sa neskôr vyvíjali ako obce. Po odlesňovaní územia vznikali menšie vidiecke sídla a osady. Vo vnútri Levočského pohoria sa vytvárali sídla s valašským obyvateľstvom, zaoberali sa pastierstvom a drevorubačstvom (Torysky, Repáše, Oľšavica). Hlavným zamestnaním vidieckeho obyvateľstva na území dnešného okresu bolo poľnohosp., zamerané na pestovanie ovsa, jačmeňa, ľanu, zemiakov. Dobré podmienky boli aj pre ovocinárstvo a pestovanie rôznych technických plodín.

Geografia

Okres je prevažne hornatý miestami až do výšky 1200 m n. m. (Smrekovica). Obklopený je vencom hôr, zo severu Levočským pohorím, ktoré je známe neobyčajne pestrou migráciou rôznych druhov zveri a vtáctva. Z východu je to Branisko s národnou prírodnou rezerváciou Rajtopíky. Týmto pohorím prechádza prirodzená hranica medzi Spišom a Šarišom. Južnú časť vypĺňa Hornádska kotlina. Zbytok územia leží v chladnej klimatickej oblasti. Územím okresu, cez vrch Brezová, prechádza hlavné európske rozvodie Čierneho a Baltického mora. Na severe je územie odvodňované riekou Torysa, na juhu Hornádom. Okres nemá žiadne nerastné suroviny s výnimkou dekoračného kameňa a tehliarskej hliny v meste Spišské Podhradie. Celoštátny význam majú pramene minerálnej vody v obci Baldovce. V obci Lúčka bol objavený termálny prameň s teplotou 32,6 °C. V obci Spišský Štvrtok je geologický vrt s prameňom termálnej vody s teplotou 30 °C. Najvyššie položená obec je Uloža 884 m n. m.

Hospodárstvo

Do roku 1989 bolo v regióne hlavným zdrojom práce a zárobku strojárstvo, potravinársky, textilný priemysel, lesné hospodárstvo, stavebníctvo a rozvinuté poľnohosp. Prechod na trhovú ekonomiku viedol k recesii vo všetkých sektoroch. Príčinou drastického úpadku ekonomiky okresu bola strata východoeurópskych trhov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), trhu v ZSSR a nemožnosť konkurovať na otvorenom trhu vo svete a aj nesprávne politické riadenie ekonomiky v štáte. Priemyselná produkcia v okrese Levoča je veľmi nízka. S tržbami v priemysle sa okres Levoča zaraďuje na posledné miesta v Prešovskom kraji. Hospodársky potenciál dnešného okresu Levoča je charakterizovaný stagnáciou prakticky celej priemyselnej výroby. Poľnohosp. v okrese Levoča má ťažké výrobné podmienky, pretože podstatná časť územia je situovaná v horských a podhorských oblastiach, s rozdielnymi nadmorskými výškami od 300 do 900 metrov.

Katastrálna výmera okresu je 35722 ha, z toho poľnohosp. pôda 20742 ha, orná pôda 10115 ha, lesná pôda 12459 ha.

Pôdny fond obhospodarovali donedávna roľnícke družstvá a štátne majetky. Dnes sú to len menšie spoločnosti s. r. o., akciové spoločnosti a drobní agropodnikatelia. V súčasnosti sú mnohé z nich na úpadku. Poľnohospodári sa zameriavali a zameriavajú na výrobu obilovín, olejnín, zemiakov, krmovín na ornej pôde. Pasienky sú vo väčšine lokalít nevyužívané. V dôsledku recesie celého národného hospodárstva je neustály pokles poľnohosp. výroby. Hlavne úpadok poľnohosp. spôsobil pokles životnej úrovne v okrese.

Najvýznamnejším projektom, ktorý zatiaľ mal spropagovať kultúrne dedičstvo regiónu, je "Gotická cesta". Spája mestá a dediny s významnými architektonickými pamiatkami na území Spiša a Gemera. Pre okres Levoča je rozvoj cestovného ruchu prioritou. V okrese sú: dve mestské pamiatkové rezervácie (MPR) Levoča a Spišská Kapitula. Jedna pamiatková zóna (PZ) - Spišské Podhradie . Pamiatková zóna ľudovej architektúry Nižné Repaše a Torysky. Pamiatky zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO: Spišský hrad a okolie. Štyri národné nehnuteľné kultúrne pamiatky: Chrám sv. Jakuba v Levoči, stredoveká nástenná maľba v rím. kat. kostole Všetkých svätých v Bijacovciach, nástenná maľba v kostole sv. Ladislava v Levoči a nástenná maľba v starom minoritskom kláštore v Levoči. Toto sú vzácnosti okresu, ktoré by sa mohli využívať formou poznávacieho cestovného ruchu. V oblasti služieb je k dispozícii cca 680 lôžok a 2200 stoličiek. Strediská cestovného ruchu okresu Levoča: Levočská dolina - vodná nádrž s možnosťou kúpania a ubytovania v chate pri nádrži, Závada - zimná a letná turistika. Krúžok - možnosť bežeckého lyžovania, Branisko - turistika a cykloturistika s národnou prírodnou rezerváciou Rajtopiky. Sivá Brada a okolie - náučno-poznávací turistický chodník so stopami histórie a prírodnými zaujímavosťami.

Bohatý je kultúrno-historický potenciál okresu. Hrady: Spišský hrad, patrí k najväčším stredovekým hradným komplexom v Európe. Kaštiele a kúrie: Bijacovce - neskorobarokový kaštieľ s komplexom hospodárskych stavieb a parkom, v ktorom je v súčasnosti lesnícka škola, Granč-Petrovce - neskorobarokový kaštieľ, Poľanovce, časť Korytné - kúria zo začiatku 19 stor., Spišský Hrhov - neobarokový kaštieľ, dnes slúži ako výchovné zariadenie so školou. Okres je bohatý na sakrálne pamiatky. Množstvo kostolov, kláštorov, kaplniek s románskymi, gotickými, renesančnými stavebnými prvkami sa nachádza v obciach Behárovce, Bijacovce, Brutovce, Bystrany, Dravce, Dúbrava, Granč-Petrovce, Harakovce, Hodkovce, Jablonov, Jánovce, Korytné, Levoča, Lúčka, Nižné Repaše, Nižný Slavkov, Olšavica, Ordzoviany, Poľanovce, Pongrácovce, Slatvina, Spišský Hrhov, Spišské Podhradie, Torysky, Vyšný Slavkov, Vyšné Repaše a Závada.

Infraštruktúra

V Levoči majú sídla pracoviská Obvodného úradu v Poprade, Štátny archív - zariadenie Ministerstva vnútra SR, banky - VÚB, a. s., Unibanka, a. s., Slovenská sporiteľňa, a. s., s filiálkami, Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Poštová banka, a. s., poisťovne - Slovenská poisťovňa, a. s., Sidéria, VŠZP, Nemocnica s poliklinikou, lekárne, štátni i neštátni lekári, daňový úrad, polícia, pošta - má 10 pobočiek v obciach okresu, tlačiarne, jedinečná tlačiareň kníh a časopisov pre nevidiacich v bodovom písme a zvukovej podobe, Lyžiarsky klub nevidiacich a slabozrakých športovcov pri Rehabilitačnom stredisku zrakovo postihnutých, školy materské, základné, stredné, Základná umelecká škola aj v Spišskom Podhradí, špeciálne školy pre nevidiacich, slabozrakých, nepočujúcich, osobitné školy, detašované pracovisko Katolíckej univerzity v Ružomberku, Slovenské národné múzeum - Spišské múzeum v Levoči, pamiatkový ústav, reštaurátorské ateliéry, Starožitníctvo Antique. V Spišskom Podhradí na Spišskej Kapitule je vysoká škola Teologický inštitút rímsko-katolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka a biskupský úrad. Spišská diecéza je rozdelená na dekanáty. Do dekanátu Spišská Nová Ves patrí subdekanát Levoča, Spišská Nová Ves a Spišské Podhradie. Do subdekanátu Levoča patria farnosti Hrabušice, Iliašovce, Levoča, Spišský Hrhov, Domaňovce, Klčov, Spišský Štvrtok, Uloža, Vyšné Repaše a Rehoľa menších bratov konventuálov minoritov. Do subdekanátu Spišské Podhradie patria farnosti Bijacovce, Brutovce, Bystrany, Kľuknava, Poľanovce, Slatviná, Spišský Hrušov, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Spišské Vlachy, Vyšný Slavkov a Žehra. Územím okresu vedie cesta medzinárodného významu 18/E50: Žilina - Prešov. Železničné spojenie zabezpečuje mesto Spišská Nová Ves (12 km), kadiaľ vedie železničná trať Košice - Spišská Nová Ves - Bratislava, resp. Košice - Spišská Nová Ves - Žilina - Praha. Letecká doprava je zabezpečená letiskom medzinárodného významu v susednom meste Poprad (26 km).

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia