Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Beluša

Základné údaje
Leží JV od Púchova. Patrí medzi najväčšie obce na Považí. Nachádza sa v S časti Ilavského podolia. V miestnej časti Belušské Slatiny sú zemito-sírnaté, 19-22 °C teplé pramene. Úzka tiesňava Slatinského potoka je chráneným prír. výtvorom. Výhodná poloha vytvorila podmienky na osídlenie už v mladšej dobe kamennej, odkryté rozsiahlejšie osídlenie zo staršej doby bronzovej, v lokalite Pechová lužické žiarové pohrebisko s hlinenými nádobami a rozličnými predmetmi, nad niekdajším majerom pod Malenicou 36 mohýl z veľkomoravského obdobia. Rímsku dobu dokumentuje osídlenie výšinných lokalít Hradište, Stárkova skala a Rašov, mohylníky na Kostelišti. Prvá písomná zmienka o Beluši pochádza z r. 1330. V tom čase tu už stál jeden z najstarších kostolíkov na Považí. Do r. 1439 bola súčasťou trenčianskeho panstva. V listine z r. 1375 je Beluša uvedená po prvý raz ako mesto. Od r. 1534 vystupovala Beluša ako filiálna colná stanica pre vyberanie tridsiatku. Nastáva všestranný rozvoj remesiel s rešpektovaním práv mestečka a jeho obyvateľov. V r. 1659 dostala Beluša trhové privilégium. V r. 1673 bolo v mestečku až 25 ševcovských, 13 debnárskych a 9 hrnčiarskych dielní. Okrem nich tu boli ešte krajčíri, kožušníci, kováči, tkáči, zámočníci, klobučníci. Kaštieľ postavený Ostrožičovcami na prelome 16. a 17. stor. slúžil aj pre potreby stoličnej šľachty na ich zasadania, zhorel počas požiaru v r. 1723. V Beluši bola tehelňa, mlyny, pálenica. Koncom 19. stor. založili prvú a v tom čase jedinú košikársku školu na Slovensku. V r. 1913 dostal povolenie na zriadenie lekárne J. Thaler, lekárnik z Kežmarku. Do vyhladzovacích táborov v r. 1942 a neskôr Nemci násilne odvliekli z Beluše a Hlože 22 príslušníkov židovských rodín, väčšina i s maloletými deťmi sa nevrátila. Od r. 1948 pracovala v obci zlieváreň farebných kovov. Od r. 1954 bola tu skúšobná stanica ústr. kontrolného a skúšobného ústavu poľnohosp. Významnou pamiatkou je neskororománsky-ranogotický kostolík sv. Anny z 2. pol. 13. stor., s gotickým portálom, patrí k najstarším zachovalým stavbám tohto typu na Slovensku. Portál kostolíka je ranogotický, pôdorys a okná sú románske. Vedľa stojí rím. kat. kostol postavený v r. 1560, zasvätený sv. Alžbete Uhorskej, v 18. stor. zbarokizovaný. Základný kameň pre nový kostol v Hloži posvätil Svätý Otec pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v apríli roku 1990. Z Beluše pochádzal básnik a učiteľ P. Baroš (Baross) - rektor mestskej školy v Trenčíne, v r. 1595 oslepol, zomrel v Lednici, P. Adámi - zverolekár, univ. profesor, MUDr. E. Filo - kanonik a univ. profesor, páter R. Kasián Holba - premonštrát, pôsobiaci vo West de Pere v USA, MUDr. L. Kvasnička - detský pediater a vyhľadávaný psychiater, pôsobiaci v Trenčíne, známy ako autor detských kníh, spisovateľ a maliar. Rekreačným zázemím Beluše sú termálne kúpele Belušské Slatiny, známe už na zač. 18. stor., pramene vhodné na liečenie chronického reumatizmu kostí, svalov a kĺbov, pri kožných chorobách, chronickej neuralgii a pri otravách ťažkými kovmi. V r. 1894 postavené prvé kúpeľné budovy, pre verejnosť sprístupnené v r. 1910, po 2. svet. vojne začal kúpeľný život upadať, kúpele zrušené. Dnes slúžia Slatiny, vzdialené iba 2 km od Beluše, na rekreáciu, oddych, školu v prírode. Marianum vo vlastníctve cirk. rádu, nie je vybudovaná infraštruktúra, v pláne rozvoj turistiky, výstavba kúpaliska. Súčasťou Beluše je od r. 1976 Hloža a Podhorie, po stáročia fílie belušskej farnosti. Z Hlože pochádzal najbližší spolupracovník M. Bela Ján Thurzo - Nosický, ev. kňaz.
M. č.: beluša, hloža, podhorie.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť