Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Žitavany

Základné údaje
Ležia na rozmedzí J svahov Pohronského Inovca a S časti Podunajskej pahorkatiny, na oboch stranách rieky Žitavy. Praveké osídlenie dokladá nález neolitického sídliska z doby kamennej a popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z ml. doby bronzovej. Obec vznikla v r. 1959 zlúčením obcí Kňažice a Opatovce nad Žitavou. Prvá pís. zmienka je z r. 1075, keď sa pod menom Knesecz spomínajú v zakladajúcej listine benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku. Už v tom čase tu stál kamenný kostol Blahosl. Márie vždy Panny, postavený na mieste pôvodnej kráľovskej drevenej kaplnky, ktorá zabezpečovala cirkevnú správu až pre 50 okolitých obcí. Dedina sa postupne rozrástla cez blízku hranicu opátstva. Jej novšia časť však už patrila striedavo hrušovskému hradnému panstvu a Topoľčiankam. Pôvodná časť sa potom označovala ako Horné Kňažice (r. 1407) alebo Opátovské Kňažice (r. 1559) a neskôr jednoducho Opatovce, kým novšia si zachovala pôvodný názov Kňažice. Hoňovce sa spomínajú v r. 1246 (Heneuch), keď obec darovali zemania z Mlynian opátstvu. Turecký vpád: v r. 1564 Kňažice vyľudnené, v r. 1601 mali Kňažice 40 domov, z toho 6 šľachtických, Opatovce 27 domov, faru a školu, v r. 1618 Kňažice aj Opatovce vypálené, a v r. 1664 bolo v Kňažiciach 35 a v Opatovciach. 28 zdaniteľných rodín. Od 17. stor. patrili Opatovce aj farnosť Ostrihomskej kapitule. V r. 1822 v Kňažiciach 491 a v Opatovciach 413 obyv. V r. 1974 mali Žitavany 2262 obyvateľov. V obci sa narodil J. V. Šimko-kňaz, bernolákovský básnik (1759-1827) a J. Dlhovský-kňaz, národovec (1785-1857). V pol. 20. stor. známe ľudovou drevorezbou figurálnych a reliéfnych prác. Barokový kostol z 18. stor. prestavaný v 19. a 20. stor. Sídlo farnosti (aj pre susedné Machulince). V r. 1991 až 2003 sa tu konali medzinárodné majstrovstvá Európy v autokrose. Od 1. 1. 1975 súčasť Zlatých Moraviec, od 7.12.2002 po úspešnom referende opäť samostatné.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť