Pezinok

Základné údaje

Hospodárske, kultúrne a administratívne centrum okresu. Vinohradnícke mesto s rozvíjajúcim sa priemyslom.

Geografia

Mesto Pezinok leží na juhových. úpätí Malých Karpát, na plochom náplavovom kuželi Cajlanského potoka pri vyústení Cajlanskej doliny do Podunajskej nížiny. Chotár je vzhľadom na výrazné vertikálne členenie klimaticky nejednotný. Od pohoria oddelená nížinná časť patrí do teplej, mierne vlhkej oblasti. Pohorie patrí do oblasti mierne teplej a mierne vlhkej, vo vrcholových častiach až vlhkej klímy. Chotár odvodňuje povodie Dudváhu, do ktorého sa vlieva Cajlanský potok, tečúci na západnom okraji mesta. Okrajové časti odvodňujú prítoky Myslenického potoka a Trniansky potok. Pri horárni Sirková je minerálny prameň.

V nížinnej časti sú pôdy lužné, nivné a močiarne, v podhorí illimerizované a v pohorí hnedé lesné. Pohorie je zalesnené prevažne bukovými a dubovými lesmi, juhových. svahy (vinice) a nížinné časti sú odlesnené. V pohorí žije jelenia a srnčia zver, daniele, muflóny, diviaky, líšky, jazvece, atď., v pásme viníc a v nížine zajace, bažanty jarabice a i.

História

Mesto sa prvý raz písomne spomína v listinných prameňoch v r. 1208 (terra Bozyn) ako kráľovský majetok (majetok hradu Bratislava) darovaný nitrianskemu županovi Tomášovi z rodu Hunt Poznanovcov, predkovi línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorým Pezinok patril do vymretia rodu v 2. štvrtine 16. stor. Tomáš dobudoval osadu, postupne sa vyvíjajúcu v mesto. V r. 1376 získal Pezinok od kráľa Ľudovíta I. právo trhu, v r. 1466 ďalšie hospodárske výsady, ktoré v r. 1525 kráľ Ferdinand I. potvrdil a rozšíril o oslobodenie od platenia mýta v celom Uhorsku. Po vymretí grófov sa Pezinok stal majetkom Jána Zápoľského, po ňom Gašpara Serédyho, rod. Salmovcov a v r. 1575 Jána Krušiča, prostredníctvom jeho vdovy Kataríny, rod. Pálffyovej, neskoršie manželky palatína Štefana Illésházyho. V r. 1580 teda pripadol rodu Illésházyovcov. Pezinok sa dostal do ťažkého postavenia, Štefan Illésházy nerešpektoval jeho výsady. Vyše 30 rokov trvajúci urputný zápas o vymanenie sa z jeho moci sa skončil až po smrti Illésházyho víťazstvom Pezinka. V r. 1615 privilégiom kráľa Mateja II. sa Pezinok stal slobodným mestom, i keď ešte stále v rámci pezinského panstva. Občania si však mohli slobodne voliť richtára, radu, magistra vinohradov a i. úradníkov. Od zemepanskej vrchnosti prestal Pezinok závisieť až po povýšení na slobodné kráľovské mesto v r. 1647 privilégiom kráľa Ferdinanda III. Panstvo Pezinok prešlo do vlastníctva rodu Pálffyovcov. Mestské privilégium Pezinka je dôkazom hosp. významu mesta, ktorý spočíval najmä vo vyspelom vinohradníctve, listinne doloženom už v 13. stor., kedy sa spomínajú vinice, patriace mešťanom Bratislavy a Trnavy. V r. 1643 si mesto postavilo hradby. V 14. stor. sa v chotári dolovalo zlato, neskôr sa stal Pezinok sídlom Banského súdu. Ťažba zlata upadla po vyčerpaní zásob v 18. stor., nahradila ju ťažba novoobjavených rúd antimónu a pyritu. V kultúrnej oblasti je potrebné spomenúť preniknutie reformácie v 16. - 17. stor., rekatolizačnú činnosť od r. 1674 uskutočňovali kapucíni, v r. 1751 - 73 jezuiti. V Pezinku sa usadilo niekoľko zemianskych rodín (Majthényiovcov, Supavských, Nedeckovcov a Skarritzkovcov), ktoré tu mali svoje kúrie. Význam Pezinka vzrástol v pol. 19. stor. pripojením na železničnú trať z Bratislavy do Trnavy. Kaštieľ bol sídlom správy panstva Pezinok, ktorý naposledy vlastnila rod. Pálffyovcov. Panstvo tvorili obce: Limbach, Cajla, Jarná, Veľké Šenkvice a Malé Šenkvice, Slovenský Grob, Viničné a do r. 1647 aj Pezinok. V r. 1871 založili Pezinsko-modransko-svätojurskú banku, v r. 1905 Pezinskú úverovú banku. Pri správnom členení v r. 1928 nevznikol okres Pezinok, ale Modra, zostal však naďalej sídlom Okresného súdu a Berného úradu. Väčší rozvoj mesta nastal po 2. svet. vojne. Sídlom okresu bol Pezinok v r. 1949 - 1960, kedy bolo jeho územie včlenené do okresu Bratislava-vidiek. Dnešný okres vznikol v r. 1996. Okresné mesto Pezinok je hospodárskym, kultúrnym a administratívnym centrom okresu. Samotné mesto i jeho okolie je známe čulým turistickým ruchom, sú tu vybudované rekreačné strediská (Slnečné údolie, Stupy, Kučišdorfská dolina atď).

Miestna časť Cajla (Czayel) sa spomína v r. 1425, bola majetkom panstva Pezinok. K mestu Pezinok bola pričlenená v r. 1947. Banská osada Zumberg (Simperg) je písomne doložená z r. 1274. V jej chotári sa dolovalo zlato, neskôr antimonit. Zanikla v 15. stor.

Demografia

Pezinok vzhľadom na svoje prírodné danosti patrí k mestám, v ktorých bola v minulosti výrobná základňa pomerne málo vyvinutá, i keď je tu doložená existencia cechových organizácií (mlynárov, pekárov, stolárov, debnárov, zámočníkov, gombikárov, kožušníkov, kamenárov, garbiarov atď.). V 15. stor. a zač. 16. stor. sa k pôvodne slovenskému obyv. usadili nemeckí hostia. Obyvatelia boli prevažne vinohradníci, remeselníci, ale zaoberali sa aj obchodom a baníctvom. Od 18. stor. pracovala v meste papiereň a valcha, od 19. stor. tehelňa a továreň na výrobu gleja. V 1. pol. 20. stor. pribudol mlyn, liehovar a Slovenské vinohradnícke družstvo. Na začiatku 20. stor. tu bola známa výroba kožuchov bohato zdobených výšivkou i koženou aplikáciou a pracovala tu dielňa na výrobu modrotlače. Známe bolo i zdobenie kraslíc technikou batikovaného špendlíka (M. Polkorábová). V r. 1945 - 46 boli obyvatelia nemeckej národnosti vysídlení. Všeobecný rozvoj mesta nastal po 2. svet. vojne v súvislosti s budovaním priemyslu, vznikli Vinárske závody, Štátne lesy (závod Polesie), Západoslovenské tehelne, Rudné bane, Hydinársky závod, Drevokombinát, š. p., atď. Zahájila sa výstavba škôl, nových sídlisk, sociálnych a kultúrnych zariadení, služieb a pod.

Kultúra

V17. stor. sa v meste hrali jezuitské školské hry. Po r. 1918 organizoval divadelné predstavenie Sokol, neskôr si mládež založila ochotnícke krúžky podľa náboženských konfesií. Čulý hudobný život v meste nastal v 20. a 30. rokoch 20. stor. V r. 1923 vznikol pri hudobnej škole komorný súbor a amatérsky symfonický orchester (hlavným organizátorom a výkonným členom orchestra bol E. Suchoň). Knižnica kapucínskeho kláštora, založená v r. 1674, mala v r. 1885 3678 zväzkov. Miestny dom osvety bol známy svojou ochotníckou divadelnou a bábkarskou tradíciou, ako i bohatou vzdelávateľskou činnosťou. Dnes v Pezinku kultúrne aktivity rozvíja Kultúrne centrum, Mestské múzeum, Malokarpatské múzeum (založené v r. 1960), ktorého zbierky predstavujú pamiatky na históriu vinohradníctva a vinárstva v Pezinku, pamiatky z histórie mesta a na J. Ľ. Holubyho. Pamätnú izbu zriadili v rodnom dome Jána Kupeckého v r. 1947. Ďalej v meste pôsobí Malokarpatská knižnica, Galéria insitného umenia a pod. Poriadajú sa tu významné kultúrne, spoločenské a i. podujatia s celoslovenskou i s medzinárodnou účasťou, ako napr. Festival dychových hudieb, Dychovky v preši, Festival chrámových zborov AD UNA CORDA, Divadelný festival CIBULÁK, hudobný festival HODOKVAS, ďalej slávnosti Vinobrania, Vínne trhy, Deň otvorených pivníc, medzinárodná burza minerálov, fosílií a drahých kameňov PERMONÍK a mnohé iné. Športový život organizuje Pezinský športový klub TJ Sokol a ďalšie.

Školstvo

Najstaršia zmienka o škole je z r. 1425, ktorá koncom 16. stor. pod vplyvom reformácie prešla pod ev. cirkev. V r. 1751 prišli do Pezinka jezuiti, ktorí tu v r. 1753 otvorili nižšie gymnázium, na ktorom vyučovali do r. 1782. V r. 1953 bola v meste otvorená Stredná všeobecnovzdelávacia škola. Dnes je v meste 5 ZŠ, 1 Špeciálna ZŠ, Gymnázium, dve stredné odborné učilištia, Obchodná akadémia a Stredná odborná škola policajného zboru.

Pamätihodnosti

Hrad, pôvodne renes. s neskoršími prestavbami, postavený na stredovekom základe v r. 1609, bol viac krát upravovaný, renovácia v r. 1718 ho zmenila na kruhovo uzavretý zámok, ktorý stratil pevnostný charakter. V r. 1938 bol adaptovaný pre nové využitie. Farský kostol Nanebevzatia Panny Márie, got., z pol. 14. stor., bol v 60. rokoch 15. stor. prestavaný a upravovaný v 16., 17. a 18. stor. Systém mestských hradieb, vybudovaný v r. 1615 - 1643, zvieral mesto vysokým múrom s ochodzou, strieľňami a bol spevnený baštami. Radnica, postavená okolo r. 1600, bola upravovaná v 17. a 18. stor. Kostol Premenenia pána na námestí (tzv. Dolný), neskororenesančný, bol postavený v r. 1655 - 1659 a barokovo upravený v 18. stor. Barok. kostol najsv. Trojice z r. 1718, pôv. kapucínsky, bol upravovaný v 2. pol. 19. stor. Evanjelický kostol z r. 1783 bol upravený a rozšírený o novú vežu v r. 1858 - 1863 (v interiéri sa nachádza obraz Oplakávanie Krista, ktorý sa pripisuje J. Kupeckému). V m. č. Cajla sa zachoval kostol sv. Kríža z 18. stor. Na pamätnom dome botanika Jozefa Ľ. Holubyho, na dome rodičov maliara Jána Kupeckého a na mieste kde stála židovská synagóga sú umiestnené pamätné tabule.

VPezinku sa narodili: F. Bokes - historik, J. Kupecký - maliar, E. Suchoň - hudobný skladateľ, Ľ. Rajter - dirigent, Ľ. Pitthordt - maliar a reštaurátor, pôsobili tu: J. Ľ. Holuby - botanik, národopisný pracovník (tu pochovaný), G. Hollý - maliar, J. Palkovič - prekladateľ, mecén, M. Semian - básnik a J. Zigmundík - pedagóg (tu pochovaný). V m. č. Cajla sa narodil Š. Polkoráb - maliar.

Hospodárstvo

Tak ako aj v iných oblastiach, aj v Pezinku zasiahli do vývoja hospodárstva celospoločenské zmeny po r. 1989. Transformáciou št. a družstevných podnikov vznikli nové podnikateľské subjekty. V meste má dominantnú pozíciu vinársky priemysel, stavebná výroba obchod a služby. Celkove možno povedať, že väčšina hosp. potenciálu okresu sa sústreďuje priamo v Pezinku.

Infraštruktúra

Mestský špitál bol zriadený v pol. 15. stor. a rozšírený v r. 1842 (15 lôžok). Od začiatku 18. stor. tu pôsobili mestskí lekári (v určitých obdobiach i pre mesto Modra) a viacerí ránhojiči. Dve lekárne sú doložené zo 17. a 18. stor. V r. 1777 otvorili železité kúpele, ktoré zanikli v r. 1924, v budovách zriadili psychiatrickú liečebňu ( v m. č. Cajla). Výstavba a rozvoj mesta sa zahájili po 2. svet. vojne. V meste je kino, v prírodnom amfiteátri javisko a letné kino. Šport v meste podporujú športové ihriská, tenisové kurty, krytá i letná plaváreň, štadión, telocvične, fitnes, atď. V meste pôsobia 3 Kluby dôchodcov, Dom - penzión dôchodcov, Hestia - zariadenie soc. služieb pre mentálne postihnuté deti, aktivity rozvíja i kat. charita. Mesto Pezinok je sídlom pobočiek i expozitúr bánk. Medzinárodné vzťahy mesta sú zabezpečované prostredníctvom významných medzinár. podujatí a formou spolupráce s družobnými mestami, ku ktorým patria: česká Mladá Boleslav, rakúsky Neusiedl am See, maďarský Mosonmagyaróvár atď.
M.č.: myslenice, pezinok, cajla.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia