Modra

Geografia

Mesto Modra leží na juhovýchodnom okraji Malých Karpát, vo vzdialenosti 7 km od okresného mesta Pezinok. K chráneným územiam patria rekreačné oblasti Piesky a Harmónia.

História

Staršie osídlenie lokality dokladajú nálezy slovanského sídliska a pohrebiska z doby veľkomoravskej. V 12. a začiatkom 13. stor. patrila obec hradu Bratislava, v r. 1256 (Modur) bratislavskému županovi Henrichovi, potom jeho dedičom, začiatkom 14. stor. Matúšovi Čákovi. V tom čase sa v chotári spomínajú vinice, ktorých časť vlastnili trnavskí mešťania. V 2. pol. 14. stor. bola Modra venom uhorských kráľovien. Mestské výsady údajne získala v pol. 14. stor., výsadná listina však zhorela. V r. 1361 kráľ Ľudovít I. potvrdil Modre výsady hosp. a správneho charakteru. V r. 1388 - 1434 bola poddanským mestečkom Stibora zo Stiboríc, ktorý jej v r. 1404 dal ďalšie slobody a práva. V r. 1428 i v ďalších rokoch sa tu objavovali husiti. V r. 1435 patrila Pavlovi, synovi Ulricha z Červeného Kameňa, v r. 1437 - 1567 rod. Országhovcov. V r. 1550 kráľ Ferdinand I. oslobodil obyvateľov Modry od platenia mýta v celom Uhorsku. V tomto období zasiahol Krištof Országh do vyostrených sporov s trnavskými mešťanmi o obrábanie viníc v chotári Modry v prospech Modranov. V r. 1569 získala Modra od kráľa Rudolfa II. privilégium slobodného mesta s povinnosťou platiť ročne 640 zlatých do kráľovskej pokladnice. V r. 1607 sa stala slobodným kráľovským mestom, ktoré okrem špeciálnych výsad získalo slobody bratislavských mešťanov. Jej obyvatelia si založili obec Kráľová. Mestské hradby si vybudovali v r. 1610 - 46, v r. 1616 získalo mesto jarmočné právo a v r. 1631 právo mýta. V 17. a zač. 18. stor. utrpela Modra značné škody najmä za stavovských povstaní a náboženských nepokojov. V r. 1674 sa tu usadili benediktíni a zosilnel rekatolizačný tlak. V r. 1702 podpálili mesto cisárski vojaci, znovu vyhorelo v r. 1705 pri bitke medzi cisárskymi a Rákócziho vojskami v r. 1705. V r. 1839 založil Karol Štúr na ev. gymnáziu slovenský študentský spolok "Ústav slovenský". S mestom Modra v období po revolúcii v r. 1848 - 49 je spojené meno Ľudovíta Štúra - významnej osobnosti slovenskej národnej histórie, ktorý sa sem utiahol po smrti svojho brata Karola v r. 1851. V Modre žil pod policajným dozorom. Venoval sa tu literárnej a vedeckej práci, dopisoval si s osobnosťami slovanského sveta. Jeho život ukončila tragická nehoda na poľovačke. Zomrel 12. 1. 1856. V Modre je pochovaný. Určité oživenie národného života môžeme sledovať v matičných rokoch, potom v rámci čitateľského spolku Kasíno v r. 1881 a za pôsobenia niektorých členov národne uvedomelej rodiny Zochovcov (Ivan, Branislav, Pavel, neskôr Samuel).

Vr. 1918 bola Modra sídlom bratislavského župana Samuela Zocha, v lete v r. 1919 tu sídlila Šrobárova slov. vláda
V r. 1923 - 1948 bola sídlom okresu. Správnym členením v r. 1949 sa stala súčasťou okresu Pezinok.

Búrlivé časy prežilo mesto počas 2. svet. vojny. Od r. 1943 tu pôsobili 3 ilegálne skupiny protifašistického odboja. Obyvatelia sa aktívne zapojili do SNP. V oslobodenej Modre v období od 9. 4. do 26. 6. 1945 sídlil štáb maršala Malinovského.

Všeobecný rozvoj mesta nastal po 2. svet. vojne. V r. 1957 - 64 tu pôsobil Kartografický a repr. ústav. V r. 1951 sa Modra stala sídlom Výskumnej stanice vinohradníckej a vinárskej, zaoberajúcej sa výskumom agrotechniky a biológie viniča a technológie vinárstva.

Kráľová (skrátené z Kráľova dedina, lat. Villa Regia, nem. Königsdorf) pôvodne samostatná dedina, bola založená mestom Modra v rámci mestského chotára v r. 1609 ako poddanská dedina. V polovici 17. stor. mala dedina asi 400 obyvateľov, ktorí sa venovali prevažne vinohradníctvu. V r. 1663 bola Kráľová vypálená tureckým vojskom. Počet obyvateľov sa v priebehu 18. stor. zvyšoval (v r. 1760 asi 800 obyvateľov), v r. 1770 sa Kráľová stala súčasťou mesta Modra. Malá Ves (platea Newst) sa spomína v r. 1349. Pravdepodobne sa nachádzala na území neskoršej obce Kráľová.

Demografia

Podobne ako v Pezinku, aj obyvatelia Modry boli vzhľadom na prír. danosti predovšetkým vinohradníci, ovocinári a zároveň i obchodníci. Vzrast počtu remeselníkov je zaznamenaný od 16. stor., kedy je doložený cech kováčov, obuvníkov kožušníkov, súkenníkov, krajčírov a debnárov. Zo 17. stor. už poznáme artikuly stolárov, murárov, tkáčov, mäsiarov, obuvníckych tovarišov, kolárov, zámočníkov, tesárov, čižmárov, hrnčiarov, kamenárov, debnárskych tovarišov, súkenníckych tovarišov, uhorských klobučníkov, gombikárov, čižmárskych tovarišov a pekárov. Postupne sa rozšírilo súkenníctvo a výroba keramiky. V r. 1883 bola na tradíciách západoslovenského džbánkárstva založená Keramická učebná dielňa na výrobu majoliky s vlastným osobitým dekórom (keramická dielňa bola v r. 1946 pretvorená na družstvo a pričlenili ju k ÚĽUV-u, neskôr sa dostala do sféry Slovenskej rady družstiev).V 19. stor. otvorili azbestové bane a papiereň. V r. 1890 založili hrnčiarski a kachliarski robotníci v Bratislave prvú odborovú organizáciu na Slovensku. V r. 1912 bola založená továreň Slovenská keramika, účastinná spol. Na začiatku 20. stor. tu pracovala výšivkárska dielňa pre spolok Izabella.

Kultúra

Prvé divadelné slov. predstavenie pripravila štúrovská mládež a miestni ochotníci v r. 1846. Súvislá a bohatá tradícia ochotníckych divadiel sa tu začala v r. 1895. Predstavenia usporadúvalo Meštianske kasíno, po r. 1918 najčastejšie Združenie ev. mládeže. Bohatú tradíciu má hudobný život mesta. V 17. stor. sa sústreďoval okolo ev. školy. Početné chrámové skladby napísal učiteľ a organista F. P. Hrdina. Pre potreby ev. kostola zložil partitúru učiteľ a kantor Samuel Huszágh. V 90. rokoch 19. stor. tu pôsobil slovenský spevokol. Pri učiteľskom ústave účinkoval komorný orchester. Neskôr bol činný spevácky zbor pedagogickej školy. Modra má bohatú tradíciu aj v oblasti vzdelávacích, ale aj iných kult. aktivít. Z podnetu nedeľnej školy vznikol v meste v r. 1847 čítateľský spolok s knižnicou, ktorú po zániku spolku pričlenili k ev. škole. V r. 1844 založil Karol Štúr knižnicu, ktorá mala v r. 1885 344 zväzkov. Vybudovali ju z knižných darov slov. a čes. vlastencov. Knižnica štátneho učiteľského ústavu bola založená v r. 1870.

Na týchto tradíciách sa neskôr vyvíjal kult. život mesta, ktorého výrazný rozvoj nastal po 2. svet. vojne. Aktívne tu pôsobil Kultúrny dom Ľ. Štúra so svojou bohatou div. tradíciou, ďalej vyvíjala aktivity mestská knižnica, vybudovalo sa kino Mier atď. V r. 1956 sprístupnili verejnosti Pamätnú izbu Ľ. Štúra z príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. V súčasnosti v Modre pôsobí Mestské kultúrne stredisko, knižnica, Galéria Ignáca Bizmayera, Múzeum Ľudovíta Štúra, v prevádzke je kino atď. Poriadajú sa tu kult. a spoloč. podujatia, k najznámejším patrí Malokarpatské vinobranie, hudobný festival Hudba Modre, koncerty vážnej hudby poriada občianske združenie EUNIKA, atď. V rámci športových aktivít najväčšie úspechy (i medzinárodné) dosahujú hádzanári.

Školstvo

Prvá písomná správa o škole je z r.1501. Rozvrh prednášok a školské zákony pre modranskú školu zostavil rektor Agricola z Norimbergu v r. 1594. V r. 1648 vznikla vyššia ev. škola, jej prvým rektorom bol Andrej Schmecker. V r. 1880 vznikla v Modre štepárska škola, v r. 1900 aj 6-triedna dievčenská škola pod vedením uršulínok a v r. 1902 dievčenská ev. meštianska škola. Zároveň vzniklo aj odborné učilište pre hrnčiarskych pomocníkov. V r. 1923 bola do Modry premiestnená Štátna ovocinársko-vinárska škola založená v Bratislave v r. 1884. V r. 1938 presťahovali sem z Malinova záhradnícku školu, ktorá sa zlúčila s modranskou a prijala názov Štátna vinohradnícko-ovocinárska a záhradnícka škola. Táto sa stala základom SPTŠ, vytvorenej v r. 1961 s celoslovenskou pôsobnosťou. Učiteľský ústav sa po r. 1945 reorganizoval na Strednú pedagogickú školu. V r. 1945 bolo zriadené aj Gymnázium - neskôr Stredná všeobecnovzdelávacia škola. V r. 1955 - 62 tu pôsobila Slovenská ev. bohoslovecká fakulta. V súčasnosti má Modra 2 ZŠ, Základnú umeleckú školu, pôsobí tu Gymnázium Ľ. Štúra, Pedagogická a kultúrna akadémia, Stredná vinársko - ovocinárska škola a Stredné odborné učilište lesnícke. Mentálne postihnutými deťmi sa zaoberá vysunuté pracovisko Špeciálnej ZŠ so sídlom v Pezinku.

Pamätihodnosti

Pôvodne got. kostol sv. Jána Krstiteľa na cintoríne pochádza z 2. pol. 14. stor. V 15. stor. bol upravovaný dielňou Dómu sv. Martina v Bratislave, rozšírený bol v 18. stor. Mestské opevnenie z r. 1610 - 1646 sa zachovalo v častiach múrov, v mestskej bráne a okrúhlej bašte so strieľňami. Kaštieľ, pôvodne renesančný, bol postavený okolo r. 1700 na mieste bývalého hradu. Prestavaný bol v 19. stor. a v r. 1957 adaptovaný na vinohradnícku školu. Barok. kaplnka, stavaná do centrálneho pôdorysu, pochádza z 2. pol. 18. stor. Klas. studňa sv. Floriána a barok. súsošie Kalvárie pochádzajú z pol. 18. stor. Klas. kostol (ev.) z r. 1826 bol prefasádovaný v r. 1833 - 35. Kostol (ev., býv. nem.) bol postavený na základoch z r. 1680 v r. 1834, upravovaný bol v 2. pol. 19. stor. (neoklasicistická fasáda). Kostol sv. Štefana kráľa, farský, bol dostavaný v r. 1876 v historizujúcom slohu. Pamätné tabule venované Ľ. Štúrovi sú umiestnené na domoch a miestach spojených s jeho pobytom a smrťou. Ľ. Štúrovi je venovaný aj pomník na námestí a na cintoríne pri jeho hrobe je umiestnený náhrobník. Vo vinohradoch v Holomlieckej doline, na mieste, kde Ľ. Štúr rád chodieval, je umiestnená pamätná lavička z kameňa.

V miestnej časti Kráľová sa zachoval kostol v historizujúcom slohu z r. 1875. Neoklasicistická kaplnka bola postavená v r. 1863.

V Modre pôsobili: J. Kalinčiak - spisovateľ, politik, F. Kráľ - spisovateľ, národný umelec, E. B. Lukáč - básnik, prekladateľ, redaktor, pedagóg, V. Pauliny - Tóth - publicista, politik, M. Rázus - spisovateľ, V. Roy - básnik, prekladateľ, Ján Smrek - básnik, národný umelec, K. Štúr - básnik, pedagóg, Ľ. Štúr - zakladateľ spis. slovenčiny, politik, novinár, básnik (tu pochovaný), K. F. Urbanovský atď.

Hospodárstvo

Smer hospodárskeho vývoja Modry, tak ako i celého kraja, predurčili prírod. danosti - vynikajúce podmienky pre vinohradníctvo a ovocinárstvo. Aj v Modre do vývoja hosp. zasiahli celospoločenské zmeny po r. 1989, viaceré podniky zanikli a vytvorili sa nové podnikateľské subjekty. Popredné miesto si zachovala Slovenská ľudová majolika a vinársky priemysel, reprezentovaný v súčasnosti podnikom Vinohradnícka spoločnosť Modra, a. s. Tradíciu drevospracujúceho priemyslu zachovávajú menšie súkromné prevádzky. Výskumom i výrobou liečiv sa v Modre zaoberá Výskumný ústav liečiv.

Infraštruktúra

Mestský špitál s 12 lôžkami je doložený z r. 1672, úrad mestského lekára a lekáreň v 18. stor. V Modre pôsobili viacerí ránhojiči. Výstavba a rozvoj mesta započali po 2. svet. vojne. V r. 1946 tu bola zriadená nemocnica, v r. 1954 poliklinika. V r. 1951 - 53 pôsobil v meste charitný domov. V súčasnosti v Harmónii pôsobí Ústav pre mentálne postihnutých občanov. V meste je Domov dôchodcov, Klub dôchodcov, vybudované sú športové ihriská, štadión, tenisové kurty, fitnes, letné kúpalisko, atď. Sídlia tu expozitúry bánk a poisťovní. Medzinár. vzťahy zabezpečuje mesto prostredníctvom družobných miest, ku ktorým patria - české Benátky nad Jizerou, belgické Overijse a francúzske Mártres - Tolosane.
M.č.: Harmónia, Modra, Piesok, Kráľová.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia