Trenčianske Teplice

Geografia

Kúpeľné mesto leží v západnej časti Slovenska uprostred 17 km dlhého, malebného údolia, ktorým preteká potok Teplička. Nad dolinou Tepličky sa vypínajú Teplická vrchovina, Zliechovská hornatina a Trenčianska vrchovina, tvoriace juhozápadné výbežky Strážovských vrchov, ktoré sú zložené prevažne z hornín sopečného pôvodu. Od severu, juhu i východu je chránené vencom listnatých a ihličnatých lesov. Panorámu mesta na severe vytvárajú hory Dedovec (545 m n. m. ), Kráľovec (575 m n. m. ), Ivaničkovec (575 m n. m. ), na východe Žihľavník (952 m n. m. ) a na juhu miernejšie stráne Klepáča (575 m n. m. ), Čvirigovca a horský prechod cez Machnáč. Termálne pramene vyvierajú v údolí pod svahmi Dedovca a Klepáča. Je vzdialené asi 15 km severne od krajského mesta Trenčín. So železničnou križovatkou v T. Teplej ho spája 5 km dlhá úzkokoľajná elektrická železnica.

Mierne podhorské podnebie vzhľadom na údolnú polohu je priaznivé pre kúpeľný pobyt a liečbu. Kopcovité okolie kúpeľov je zložené zo subtatranských druhohorných príkrovov. V erozívnom údolí riečky Tepličky je v podklade príkrovov obalová séria manínska, v ktorej súvrstvách majú svoj pôvod termálne minerálne vody. Ich nositeľmi sú malmské a krinoidné vápence s pieskovcami. Termálne vody sa tvoria v značnej hĺbke pod povrchom, prvotná akumulácia je v hĺbke 1500 - 2000 m, druhotná je plytko pod štvrtohorným nánosom Tepličky v poruchovom rozdrvenom pásme, kde sa voda čiastočne riedi i ochladzuje. Teplota jednotlivých prameňov je od 37,7 do 40 °C, výdatnosť je 22 l/s. Liečebne sa využíva 5 prameňov prírodnej liečivej vody rovnakého chemického typu, líšia sa iba teplotou vody. Je to voda sadrovo sírna, vápenato-horečnatá, s celkovou mineralizáciou 2900 mg/l. V T. Tepliciach sa dominantne využíva táto vynikajúca prírodná voda na vonkajšie kúpele pre zvýšený obsah titrovateľnej síry pri zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového aparátu. Obsah sírovodíka v kúpeli je cca 5mg/l. Vek vody bol odhadnutý na 25000 rokov. Kúpele využívajú tiež liečivé peloidy, prírodné mineralizované bahno a prírodnú rašelinu, ktoré sú vynikajúcim teploliečebným prostriedkom. Kyslosť rašeliny spôsobuje zvýšené prekrvenie tkanív v mieste aplikácie a obsah huminových kyselín a bitúmenu má protizápalové a analgetické účinky.

História

Na hornom toku Tepličky, pri obci Omšenie, sa našli dôkazy o osídlení oblasti v neolite, mladšej dobe kamennej a na Svinkovci z obdobia lužickej kultúry. Údolie Tepličky bolo obývané i v mladších dobách praveku, staršej dobe železnej, o čom svedčia zvyšky žiarových pohrebísk. Prvá písomná zmienka o Trenčianskych Tepliciach, kde sa spomínajú ako kúpele je až z r. 1488. Kúpele vtedy patrili do chotára susednej Teplej. V r. 1594 získal kúpele Štefan Illésházy a jeho rodina dedila kúpele až do roku 1835. Ako jedny z najvýznamnejších kúpeľov v monarchii ich potom kúpil viedenský bankár barón Juraj Sina, celé prebudoval a zmodernizoval. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíriť kúpeľný park, jeho najmladšia dcéra Iphigénia nechala v r. 1888 pristaviť k zrkadlisku Sina kúpeľ Hammam v maurskom slohu. Považská železnica bola otvorená v r. 1883 a dokončenie úzkokoľajky z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc ešte viac otvorili kúpele svetu. V r. 1909 kúpele kúpila Maďarská banková a obchodná spoločnosť a po r. 1918 prevzala kúpele Československá účastinná spoločnosť liečivých kúpeľov. Akcionárom a predsedom bol Dr. Vavro Šrobár. Medzi dvoma vojnami sa vybudovalo termálne kúpalisko Zelená žaba, liečebný dom Machnáč, Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov a i. Po 2. svet. vojne rozvoj kúpeľov stagnoval, v r. 1966 bol otvorený liečebný dom Pax. Za socializmu bola veľká časť historického jadra kúpeľov zbúraná a nahradili ho moderné liečebné domy. V 70. rokoch 20. stor. to bolo sanatórium Krym a hotel Jalta. V súčasnosti sa rekonštruujú staršie kúpeľné domy a opravuje známe kúpalisko Zelená žaba, ktoré je niekoľko rokov mimo prevádzku. Kúpele patria medzi najvyhľadávanejšie strediská oddychu na Slovensku, ročne ich navštívi a absolvuje kúpeľnú liečbu takmer 20000 pacientov zo Slovenska i zo zahraničia.

K architektonickým pamiatkam patrí rím. kat. kostol sv. Štefana kráľa, postavený v r. 1888 na mieste staršieho kostola, kaštieľ z pol. 18. stor., liečebný dom Tri srdcia (1859), lieč. dom Sina (1871), kúpeľná dvorana (1892), vila Tereza (vila Göpfert) z r. 1898, Domov speváckeho zboru slovenských učiteľov (1930) a sanatórium Esplanade (r. 1933 - 34). Anglický park, ktorý dotvára atmosféru kúpeľov bol založený v r. 1873.

Kultúra

V Trenčianskych Tepliciach sa narodil A. Bagar (1900 - 1966), herec a režisér, pôsobil tu K. Ondreička (1898 - 1961), akademický maliar. Navštívilo, alebo liečilo sa tu mnoho významných osobností, o. i. habsburský cisár Leopold I., kňažná Paulína Metternichová, vnučka rakúskeho kancelára, následník trónu korunný princ Rudolf Habsburský, bulharský cár Ferdinand Coburg. Spisovateľ Mór Jókai sa niekoľkokrát za sebou liečil v Trenčianskych Tepliciach, zamiloval si ich čarovné okolie a nazval ich Perlou Karpát. Ďalej to boli H. Sienkiewicz, J. Mánes, B. Němcová, skladateľ O. Nedbal, husľový virtuóz J. Kubelík (1884). J. Wolker si tam ako študent privyrábal značkovaním lesných cestičiek. V Trenčianskych Tepliciach mal od r. 1871 svoj ateliér významný fotograf Rakúsko-Uhorska Max Stern (1836 - 1901), ktorý je pochovaný na miestnom židovskom cintoríne. Po vzniku Československa v r. 1919 začínala v Trenčianskych Tepliciach svoju profesionálnu dráhu i mladá poľská fotografka Mária Urbasiówna-Holoubková (1898 - 2004). V r. 1911 - 1923 tu ordinoval kúpeľný lekár Antonín Čapek, otec spisovateľov Josefa a Karla Čapkovcov. K. Čapek svojho otca často navštevoval a počas svojich návštev v r. 1920 písal svoju hru RUR, v r. 1921 Zo života hmyzu a román Továreň na absolutno.

V kúpeľoch sa konal v r. 1932 Zjazd mladej slovenskej generácie (Davisti V. Clementis, L. Novomeský, D. Okáli) V r. 1936 sa tu konal I. Kongres slovenských spisovateľov za účasti viac ako 200 kultúrnych a vedeckých pracovníkov a známych osobností, hostí z Čiech. Stále divadlo založil v r. 1820 Jozef Siege. V r. 1853 už stálo nové divadlo Aréna, v r. 1873 ho zrenovovali a pravidelne, až do vypuknutia 1. svet. vojny v ňom hrávala nemecky hovoriaca divadelná spoločnosť Ignáca Siegeho. Divadelní ochotníci z RTJ v r. 1919 vystúpili s hrou K. Čapka Loupežník, (vôbec prvá premiéra), v ktorej hlavnú úlohu stvárnil mladý Andrej Bagar. Hudobná tradícia kúpeľného mesta siaha do pol. 18. stor. Pravidelné koncerty bývali pred hotelom Teplitz (Grand hotel) a pred kúpeľnou dvoranou... V r. 1937 sa prvýkrát uskutočnili organizované komorné koncerty Hudobného leta v Trenčianskych Tepliciach.. Dodnes sa na nich zúčastňujú domáci a zahraniční umelci, ktorých vysoká úroveň je nepopierateľná. V programe Hudobného leta sa strieda opera, opereta, galéria mladých umelcov a zbory. Mesto je známe medzinárodným filmovým festivalom o umení a umelcoch ART FILM. Trenčianske Teplice boli dlhoročným sídlom Speváckeho zboru slovenských učiteľov (zal. v r. 1921 Milošom Rupeldtom).

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia