Podolínec

Geografia

Mesto Podolínec sa nachádza na ľavom brehu rieky Poprad, na rozhraní Levočských vrchov, Popradskej kotliny a Spišskej Magury v nadm. výške 572 m, 19 km od okresného mesta Stará Ľubovňa. Katastrálne územie je mierne až stredne zvlnené, 570-1112 m n. m., má hnedé lesné pôdy, miestami illimerizované alebo oglejené, zalesnené najviac v severnej časti ihličnanmi.

História

Podolínec ako sídlisko jestvoval skôr ako v 12. storočí, ako to dokazujú archeologické výskumy. Listina z r. 1235, ktorú vydal pápež Gregor IX. dokazuje, že nielen jestvoval, ale mal aj vlastný farský kostol. V r. 1256 daroval Bela IV. Jordanovi z Hrhova územie severne od Podolínca aj s Toporcom a tu sa prvýkrát spomína pod svojím názvom Podolincz. V r. 1272-1279 Kunigunda, dcéra uhorského kráľa Bela IV., darovala mešťanovi Henrichovi šoltýstvo v Podolínci podľa magdeburského práva. V r. 1285 bol vyplienený a spálený Tatármi, ktorých v r. 1288 uhorská šľachta v bitke pri Podolínci porazila. V r. 1292 Podolínec získal rozsiahle výsady podľa magdeburského práva od českého kráľa Václava - právo opevniť sa hradbami, Henrichovi potvrdil dedičné richtárstvo, právo na mlyny, kúpele a iné, a taktiež rozsiahle právo skladu ako vôbec prvé u nás. V r. 1343 podolínski mešťania získali od kráľa Ľudovíta I. práva, aké majú ostatné kráľovské mestá.

V 14. storočí Podolínec používal pečať s vyobrazením Madony s dieťaťom. V r. 1409 Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, povolil tu postaviť hrad, 7. apríla 1412 ho povýšil medzi slobodné kráľovské mestá. V r. 1412-1772 bolo v zálohu Poľsku.

Zakladajúcu listinu pre piaristický kláštor v Podolínci vydal starosta Stanislav Ľubomirský 8. 11. 1642, na čo sem prišlo 18 rehoľníkov, ktorí hneď v nasledujúcom r. otvorili školu - kolégium. V r. 1648-1651 boli dokončené budovy vlastného piaristického kolégia a kostola. Po skončení zálohu v r. 1772 mesto patrilo do Provincie XVI spišských miest do r. 1876, kedy sa zmenilo na mesto so zriadeným magistrátom a bolo začlenené do Spišskej župy, okresu Stará Ľubovňa, kde je administratívne začlenené až do súčasnosti s výnimkou obdobia 1960-1968, kedy patrilo do okresu Poprad.

Hospodárstvo, zamestnanos

Podolínec bol poľnohospodárskym mestom, v ktorom sa postupne rozvíjali remeslá. V r. 1415 získali čižmári cechové artikuly, ktoré sú najstaršie zachované artikuly z územia Slovenska. V 16. storočí vznikli cechy hrnčiarov, tkáčov, kožušníkov, kováčov, ale aj nožiarov a mečiarov. V polovici 18. stor. mal Podolínec charakter obchodného a remeselného mestečka. V r. 1750 mal 8 výročných trhov, z 231 mešťanov bolo 106 remeselníkov. Od 17. stor. malo mesto aj lekáreň. S pripojením k Uhorsku nastal úpadok, v meste bolo v r. 1828 2140 obyvateľov a z nich iba 25 remeselníkov. Na podporu podnikania vznikla Podolínska sporiteľňa v r. 1897, v r. 1902 spotrebné družstvo. V r. 1893 bola vybudovaná železničná trať, ktorá tam končila a v r. 1966 prepojenie do Plavča. Na konci 19. a začiatkom 20. stor. došlo k vysťahovalectvu za prácou, zmenila sa národnostná skladba obyv. Ešte v r. 1920 tam žilo 855 Nemcov a 357 Slovákov, ale v r. 1930 už 672 Nemcov a 1528 Slovákov. Od r. 1949 tu pracoval drevospracujúci podnik Piloimpregna a od r. 1956 Československé autoopravovne, ktoré už ukončili činnosť. Jednotné roľnícke družstvo, ktoré vzniklo v r. 1950, po transformácii prevzala spoločnosť, ktorá vytvorila vyše sto pracovných miest. Výrobou polystyrénových dosiek sa zaoberá spoločnosť, ktorá zamestnáva cez 60 osôb. Je tu sieť zdravotných ambulancií, súkromných obchodov a podnikov poskytujúcich služby.

Kultúra a vzdelávanie

V polovici 17. stor. tu vznikla významná vzdelávacia a kultúrna inštitúcia - piaristický kláštor a kolégium. V škole sa nacvičovali aj divadelné hry, mali svoj spevokol, hudbu. Členom piaristickej rehole bol pedagóg Valér Berzeviczi, študoval tu hudobný skladateľ Pantaleon Roškovský. V Podolínci sa narodil Žigmund Senftleben, autor latinsko-nemeckého slovníka. Piaristické kolégium sa udržalo v podobe nižšieho gymnázia až do r. 1918. V súčasnosti je tu jedna základná škola s materskou školou a Stredné odborné učilište sv. Klementa Hofbauera, súčasťou ktorého je tiež základná škola.

Historické jadro mesta bolo v r. 1991 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, v ktorej sa nachádza viacero zaujímavých pamiatok, ako je mestské opevnenie a bašta, rím. kat. kostol z 13. stor. s nástennými maľbami, renesančná zvonica z r. 1659, kláštor a kostol piaristov z rokov 1648 - 1651, ale aj veľa hnuteľných, prevažne sakrálnych pamiatok. V meste je kultúrne stredisko a knižnica. Medzi pravidelné podujatia patrí organizovanie Podolínskeho jarmoku, keď v r. 2003 to bol jeho XXVI. ročník.

Plány, perspektívy

Súčasné a najnovšie aktivity sú zamerané na bytovú výstavbu a rozvoj technickej infraštruktúry - kanalizácia a čistička odpadových vôd s využitím programu Čistá rieka Poprad.

Príroda v okolí mesta, mestská pamiatková rezervácia s množstvom kultúrnych pamiatok dávajú vyhliadky na rozvoj obchodu, cestovného ruchu a s tým súvisiacich služieb. V náväznosti na to mesto perspektívne pripravuje plány na rekonštrukciu historického námestia a to aj s finančnou podporou fondov Európskej únie.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia