Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Ľubietová

Základné údaje
Leží v západnej časti Slovenského rudohoria v eróznej kotline potoka Hutná. Povrch chotára je súčasťou Veporského rudohoria, má značne členitý reliéf a pestré geologické zloženie. Väčšinu chotára odvodňuje Hutná, pretekajúca v celej jeho dĺžke s ľavobrežným prítokom Vôdkou a pravobrežným Slobodným potokom. V obci je studená zemito-železitá kyselka. V minulosti sa tu ťažili železné a medené rudy. Hlavnými medenými rudami tu boli chalkopyrit a tetraedrit s prímesami pyritu a arzenopyritu. V chotári obce sa našla v jaskyni Kupčovie izbička lebka jaskynného medveďa z doby diluviálnej. Od r. 1967 je na 124,60 ha štátna prírodná rezervácia Ľubietovský Vepor. Názvy obce: r. 1379 Lubetha, r. 1388 Lubeta, r. 1400 Libeta, r. 1495 Lwbethowa, r. 1519 Lybet Banya, r. 1773 Lubjetowa, r. 1786 Libetha, Lubietowa a maď. Libetbanya. Vznikla ako banícka osada v 13. a 14. stor. Spomína sa v r. 1379, keď dostala mestské výsady. Patrila do zväzu 7 stredoslovenských banských miest. V 14. a 15. stor. sa tu ťažilo zlato, až do 19. stor. medená ruda. Železná ruda sa ťažila od konca 16. stor. Bane a šmelcovacia huta boli v rukách miestnych banskobystrických mešťanov do 16. stor., potom nastalo obdobie úpadku. V r. 1720 tu postavili vysokú pec, potom aj zlieváreň. V r. 1782 nahradili pôvodnú vysokú pec dokonalejšou a celý závod r. 1790 kúpil erár. Pec bola v prevádzke do konca 19. stor. Lesný majetok mesta umožnil rozvoj debnárstva a obchod so stavebným drevom. Okolo r. 1880 postavili parnú pílu. Prosperovalo tu i hrnčiarstvo, debnárstvo, kachliarstvo, papučiarstvo a modrotlač. Počas SNP bola v obci povstalecká nemocnica. V r. 1947 Emil Majnhold a Július Filo zriadili výrobňu maľovanej keramiky. Ženy sa zaoberali výrobou čipiek a výšiviek. Najstaršou pamiatkou je pôv. got. kostol sv. Márie Magdalény, okolo r. 1780 prestavaný. Socha Márie Magdalény od Vavrinca Dunajského je z r. 1836, domy z konca 18. a zač. 19. stor., kaplnka z r. 1803, ev. kostol z r. 1805 - 1807, prestavaný v r. 1899, pomníky Messerschmidta a SNP. Ľubietová je rodiskom Jozefa Messerschmidta (1875 - 1931), nár. buditeľa, Vavrinca Dunajského (1784 - 1833) sochára a Emila Ruska (1900 - 1961) spisovateľa a rozhlasového pracovníka.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť