Ústredný portál verejnej správy

Lokality

Mapa krajov:

Banskobystrický kraj Košický kraj Prešovský kraj Žilinský kraj Trenčianský kraj Nitrianský kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj

Zoznam VÚC:

Abecedný zoznam lokalít:

A B C Č Ď E F G H I J K L M N O P R S Š T Ú V Z Ž

 

Hanušovce nad Topľou

Geografia
Hanušovce nad Topľou ležia v doline Medzianskeho potoka, vtekajúceho do Tople, v nadmorskej výške okolo 207 m. Chotár v rozsahu 1559 ha sa rozprestiera v nadmorskej výške 160 - 420 m. Mierne zvlnený povrch zväčša odlesneného chotára tvoria uloženiny flyšu a hrubé plášte hlín. Má nivné, hnedé a illimerizované pôdy. Priemerná ročná teplota je 8 - 9 °C, priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 630 mm.
História
Hanušovce založil šoltýs Hanus s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1310. Prvé písomné správy o nich pochádzajú z roku 1317 a 1332. Zakrátko po vzniku sídliska postavili murovaný rím. kat. kostol , ktorý dokázateľne jestvoval okolo roku 1332. V roku 1332 kráľ Karol Róbert povolil v Hanušovciach konať trh každú sobotu. Trh bol ekonomickým základom ďalšieho vývoja Hanušoviec ako mestečka. Mestské výsady Hanušovčanov boli odvodené od práv mesta Prešova. Mestský ráz Hanušoviec od 15. storočia posilnili aj tamojšie jarmoky. Hanušovce vznikli na majetku šľachticov Abovcov, od polovice 14. storočia patrili šľachticom Sosovcom zo Solivaru. V polovici 16. storočia dali si Sosovci postaviť renesančný kaštieľ, ktorý po stavebných úpravách trvá doteraz. Hanušovce boli napojené na železničnú sieť v roku 1943.

Hanušovské meštianske domácnosti sa zaoberali najmä roľníctvom, menej domácností žilo z remeselnej výroby, napr. ako kováči , krajčíri, obuvníci, prípadne ako obchodníci. V roku 1427 tu hospodárilo okolo 140 domácností. Neskôr sa počet obyvateľov a domov výrazne menil. V roku 1600 bolo v sídlisku do 70 meštianskych domov, ev. farský kostol, fara, škola, hostinec, mlyn, možno aj špitál. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 28 - 27 meštianskych domácností, v roku 1787 bolo 112 domov a 896 obyvateľov, v roku 1828 bolo 168 domov a 1269 obyvateľov, v roku 1900 bolo 1219, v roku 1970 2219 obyvateľov. Škola jestvovala tradične pri farskom kostole. V 17. - 18. storočí mala úroveň gymnázia. Kostol rím. kat., postavený okolo roku 1320, bol neskôr prestavovaný a upravovaný. Kaštieľ z roku 1564 bol stavebne upravovaný. Iný, barokový kaštieľ pochádza z prvej polovice 18. storočia. Ev. a. v. kostol pochádza z roku 1783.
Demografia
V meste žije vyše 3500 obyvateľov, pričom 85 % je slovenskej národnosti. Najviac obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu (53,4 %), ale vysoké zastúpenie majú aj miestni evanjelici (36,6 %), ku gréckokatolíckej viere sa priznáva 5,2 %. Z hľadiska vzdelania prevažujú obyvatelia so stredným vzdelaním s maturitou (22,3 %) alebo bez maturity (21,6 %), vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 4, 4 % obyvateľov.
Hospodárstvo
Ukončením výroby v dvoch najväčších hanušovských priemyselných podnikoch sa rapídne zvýšila nezamestnanosť. Do likvidácie sa dostalo aj miestne roľnícke družstvo. V súčasnosti zamestnávajú najviac obyvateľov mesta podniky s textilnou výrobou. Mnoho ľudí cestuje za prácou do krajského mesta Prešov alebo do Vranova nad Topľou. Pracovné príležitosti sú však nútení nachádzať aj v zahraničí.
Zahranièné vzahy
Do r. 1989 malo mesto družobné vzťahy s moravským mestom Velké Meziřičí, ktoré však po uvedenom roku zanikli. K nadviazaniu partnerských vzťahov došlo v roku 2002 opäť s moravským mestom Velká Bíteš, spolupráca sa prejavuje predovšetkým v oblasti kultúry. Ďalším zahraničným partnerským mestom je poľský Nozdrzec. Zatiaľ sa uskutočnili dve výmenné návštevy predstaviteľov oboch miest a družbu nadviazali aj školy.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia

Späť