Nové Zámky

Základné údaje

Mesto leží v Podunajskej nížine, rovinatý chotár sa rozprestiera na riečnych nivách s poriečnymi valmi a starými ramenami Dunaja.

História

Osídlenie je známe už z neolitu (sídliská volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry). V neskoršej dobe kamennej (eneolite) žil ľud kanelovanej keramiky. Zo staršej doby bronzovej sa našlo pohrebisko unětickej kultúry a sídlisko maďarovskej kultúry, zo str. doby bronzovej hroby a pohrebisko stredodunajskej mohylovej kultúry. Odkrylo sa sídlisko a hroby z podolskej kultúry a ml. doby bronzovej. Ďalej sa našli halštattské a trácko-skýtske hroby, sídlisko laténske a rímskobarbarské, slovansko-avarské pohrebisko, sídlisko a pohrebisko z veľkomoravského obdobia, staromaďarské z 10. a slovanské pohrebisko z 11. stor.

Pred vznikom Nových Zámkov na jeho dnešnom katastrálnom území ležali v minulosti obce Nyárhíd, Lék, Gyorok a osada Gúg, ktoré zanikli počas tureckého pustošenia. Na novom mieste v r. 1545 v chotári obce Lék kvôli obranným záujmom Uhorska pred tureckým nebezpečenstvom dal arcibiskup P. Várday s prispením kráľa, nemeckých kniežat a moravských stavov postaviť hrad. Vojenská rada vo Viedni však neskôr rozhodla postaviť nový, pevnejší hrad. Podľa projektu bratov Gulia a Ottavia Baldigarovcov ho postavili v r. 1573 - 1581 ako šesťuholníkovú modernú vojenskú pevnosť so šiestimi baštami a podzemnými chodbami. V r. 1605 pevnosť z taktických dôvodov prepustili Bocskayovcom na čele s T. Bosniakom, ktorý ju v r. 1607 vrátil cisárskej posádke. V r. 1619 - 22 bola v rukách Gabriela Bethlena. Turecké vojská dobyli pevnosť v r. 1663 ľsťou ako dôsledok chyby kapitána A. Forgácha. O 22 r. neskôr (1685) ju dobyli vojská K. Lotrinského aj s dobrovoľníkmi z Európy. Pri tejto bitke bolo mnoho mŕtvych. V európskych krajinách bol nadšený ohlas z víťazstva.

V r. 1691 panovník dohodou vrátil Nové Zámky Ostrihomskému arcibiskupstvu. Arcibiskup György Szécsényi udelil obci r. 1691 mestské práva, ktoré v r. 1692 potvrdil cisár Leopold I. Súčasťou práv bolo užívacie právo na chotáre spomenutých zničených obcí. Reálne však naďalej ostávalo poddanským mestom arcibiskupstva. V r. 1704 pevnosť dobyli kuruci Františka Rákócziho II. a stala sa ich dôležitým vojenským centrom. Generál Ladislav Ocskay však zradil kurucov a preto bol v r. 1710 popravený. V septembri toho istého r. Rákócziovci kapitulovali a hrad ostal značne poškodený. V roku 1724 rozkázal Karol VI. pevnosť zbúrať, čím zanikol vojenský charakter mesta.

Erb mesta, ktorý pochádza zo 17. stor., potvrdil listinou v r. 1843 Ferdinand V. V r. 1831 prepukla v meste cholera, zomrelo 400 ľudí. V r. 1848 mesto získalo samostatnosť a v r. 1893 odkúpilo primaciálny palác. V r. 1872 vznikol Novozámocký okres so sídlom v Šuranoch, od r. 1908 v Nových Zámkoch.

Robotnícke spolky začali vznikať koncom 19. stor. a zo zač. 20. stor. sú známe štrajky továrenských robotníkov. Železniční robotníci sa zúčastnili celouhorských železničných štrajkov v r. 1917 a 1918 a po vzniku ČSR aj v r. 1919 a 1920. Dňa 3. júna 1919 vznikla Rada robotníkov a vojakov v priebehu júna došlo k bojom medzi čs. vojskom a maďarskou Červenou armádou. Nové Zámky sa stali jedným z centier Interheľpa (organizovanie vysťahovalcov do Sovietskeho zväzu).

Priemyselní a poľnohosp. robotníci sa naďalej radikalizovali. Mesto bolo 8. 11. 1938 pričlenené k Maďarsku a stalo sa župným mestom. Slovenské školy zanikli a ľudia sa začali vysťahovávať na Slovensko. V r. 1944 vzniklo internačné stredisko, ktorým prešlo okolo 4386 odvlečených občanov. V r. 1944 - 45 mesto trikrát bombardovali anglo-americké vojská. Výsledkom bolo 4000 mŕtvych, 2023 zničených domov a 5800 obyvateľov ostalo bez prístrešia. Dňa 29. 3. 1945 mesto oslobodili vojská Červenej armády. V r. 1946 461 sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta exhumovali a pochovali na cintoríne v Štúrove.

Z Maďarska sa presídlilo 339 slov. rodín a vysťahovalo sa recipročne 324 občanov. V r. 1965 poskytlo mesto nezištnú pomoc (ubytovanie a zaopatrenie) vytopencom pri Dunaji.

Nyárhíd: Prvá pís. zmienka o osade s mostným mýtom cez rieku Nitru je z r. 1183. Mýto patrilo zoborskému kláštoru. V r. 1241 bola zničená Tatármi. Po viacerých vlastníkoch sa od r. 1295 stala majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. V r. 1530 a 1598 ju zničili Turci, v r. 1572 sa uvádza ako mestečko s mlynom. Po tureckom zničení v r. 1663 zanikla.

Lék: V r. 1315 bol majetkom Poznanovcov a iných zemianskych rodín, od r. 1317 patril Ostrihomskému arcibiskupstvu. V r. 1663 ho zničili Turci.

Gyorok: V r. 1217 zemianska, neskôr arcibiskupská osada, v r. 1571 spustla.

Gúg: (1214) arcibiskupský majetok. Ďalšími osadami, ktoré sa stali súčasťou Nových Zámkov sú Tormásköz (1264), Poznaň (1264) a Selčany (1317).

Hospodárstvo

V r. 1545 sa spomína mlyn a v r. 1699 pivovar. V r. 1816 sa v meste konali jarmoky dobytka, koní a obilia a od r. 1883 sa v meste osobitne konával vychýrený medzinárodný trh s koňmi a konské dostihy. V 1. pol. 19. stor. vznikli finančné ústavy, v r.1850 sa začala stavať železnica do Bratislavy a Budapešti, čo vyvolalo vznik železničných dielní. V r. 1871 boli v meste štyri tlačiarne. V r. 1892 bol postavený 102 m dlhý železobetónový most cez rieku Nitru. V r. 1900 sa vybudovala železnica do Šurian a továreň na kožu a obuv a v r. 1906 ľanová továreň. V r. 1909 sa otvorením železničnej trate do Komárna vytvoril dôležitý dopravný uzol. Po vzniku ČSR nastal rozvoj infraštruktúry a stavebníctva. Konské trhy však zaznamenali úpadok. V r. 1931 Tomáš Baťa odkúpil továreň na kožu. V r. 1933 boli spustené do prevádzky dva mlyny na červenú papriku. V rokoch 1949 a 1950 vznikli dve JRD, ktoré sa zlúčili v r. 1960. V r. 1950 bola továreň na obuv pretransformovaná na továreň na výrobu chladničiek a svietidiel Elektrosvit, n. p. Rozvinul sa priemysel stav. hmôt, potravinársky priemysel a založili sa výrobné družstvá. Nachádzajú sa tu podniky Osram Slovakia, a. s., Nokofruit, s. r. o.

a šport

Záznamy o farskej škole pochádzajú z druhej pol. 16. stor., barok. kláštor a kostol františkánov z pol. 17. stor. V r. 1721 postavili novú školu, Flengerov ústav bol zriadený v r. 1829, vzdelávací ústav pre učiteľov elementárnych škôl v r. 1840, nižšie gymnázium v r. 1842. V rokoch 1856 - 1868 bola zriadená cigánska ľudová škola. Stredné školstvo je reprezentované gymnáziom, strednou zdravotníckou školou, elektrotechnickou školou a združenou strednou školou.

Múzeum, postavené v r. 1935 bolo v r. 1945 zbombardované, nové sa zriadilo v r. 1965. Mesto má galériu.

Športová činnosť obyvateľov mesta sa sústreďuje do telovýchovných jednôt a klubov. Záujemci sa môžu venovať letectvu, atletike, futbalu, gymnastike, hádzanej, kickboxu, karate, lukostreľbe, vodnému pólu, malému futbalu, hokeju, plávaniu, badmintonu, rybolovu, stolnotenisu, šachu, volejbalu, tancu, džudu, boxu, tenisu a triatlonu. Mesto má aj rekreačný kúpeľný areál.

Demografia

Koncom 17. stor. sa počet obyv. ustálil do 1500. V r. 1700 tu bolo 158 obývaných domov a 75 opustených. V r. 1748 už bolo 277 domov. Vtedy to bolo mesto troch národností: maďarskej, slovenskej a v menšej miere nemeckej. Snaha Márie Terézie (1775) o asimiláciu cigánskych detí pridelením na výchovu do iných rodín bola neúspešná. V r. 1816 bolo v meste 325 remeselníkov a obchodníkov. V r. 1863 žilo v meste 7438 obyvateľov. V r. 1970 malo mesto 24962 obyvateľov. V r. 2002 V Nových Zámkoch žilo 41969 obyvateľov.

Pamätihodnosti

V r. 1585 bol postavený katolícky farský kostol, v r. 1610 kalvínsky kostol a v r. 1631 františkánsky kostol s kláštorom. V meste stojí neoklas. rím. kat. farský kostol sv. Kríža z r. 1877, ev. a. v. kostol z r. 1905, ref. kostol z r. 1924 a ortodoxná synagóga z druhej polovice 19. stor. V meste sa nachádzajú romantické kaplnky P. Márie (1709), , sv. Anny (1762), sv. Antona a ďalšie. Z historických pamiatok treba menovať 3 náhrobné nápisy rímskych legionárov, barok. súsošie sv. Trojice (1740), Kalvária (1799), pomník na počesť víťazstva nad Turkami (1935), Pomník A. Bernoláka (1937), G. Czuczora, (1965) a Pomník víťazstva (1967).

Významné osobnosti

V meste sa narodil historik Juraj Pray (1723 - 1801). Pôsobili tu jazykovedec a kodifikátor 1. návrhu spisovnej slovenčiny A. Bernolák (1762 - 1813), a maď. básnik a jazykovedec G. Czuczor (1800 - 1866) oftalmológ Ignác Ottava (1852 - 1914), akad. sochár Ottokár Csicsátka (1914 - 1993), akad. maliar Ernest Zmeták (1919 - 2004).
M. č.: Nové Zámky, Nový Gúg.

Na zobrazenie miesta na mape táto stránka využíva služby Google maps, preto ide o orientačné zobrazenie a nezodpovedáme za aktuálnosť tohto zobrazenia